Nemecko hľadá poistku pre svoju zelenú transformáciu a našlo ju v česko-slovenskom kapitáli. Skupina Leag, za ktorou stoja Patrik Tkáč a Daniel Křetínský, suverénne vyhrala štátny tender na výstavbu záložných plynových elektrární.
S investíciou do dvoch miliárd eur si tandem zabezpečil stabilný a garantovaný príjem na najbližších 15 rokov. Tento najnovší biznis v energetike ukazuje, že skutočné peniaze neprúdia len zo stálej výroby elektriny, ale aj z garancie, že ju dodáte vtedy, keď ostatní zlyhajú. Na tomto princípe česko-slovenské duo Tkáč a Křetínský ovládlo nemecký tender.
Prevádzkovatelia v tendri bojujú o kapacitu v záložných elektrárňach, ktoré majú byť dostupné aj v situáciách, keď elektrina z veterných či solárnych elektrární do siete neprúdi. Celkovo bolo do aukcie predložených až 5,16 gigawattu v zmluvách s hodnotou zhruba za 12 miliárd eur.
S výkonom okolo troch gigawattov vyhrala tender spoločnosť Leag a jej dcérske spoločnosti. Celkovo postaví až sedem nových blokov plynových elektrární, pričom všetky musia byť v prevádzke najneskôr do konca roka 2031.
Za ňou nasleduje s 2,12 gigawattmi spoločnosť RWE, ktorá je najväčším producentom elektriny v Nemecku.
Nemecký štát si od masívnych investícií sľubuje stabilizáciu siete. „Výsledky výberového konania predstavujú dôležitý prvý krok k zabezpečeniu dlhodobých a nákladovo efektívnych dodávok elektriny,“ uviedol vo vyhlásení citovanom agentúrou Reuters Klaus Mueller, šéf nemeckého energetického regulátora.
V prvom kole neuspela napríklad spoločnosť Uniper, ktorej nebola udelená žiadna kapacita. Dôvody neúspechu chce analyzovať.
Príjem na roky dopredu
Víťazi aukcie postavia elektrárne a majú na niekoľko rokov garantovaný príjem. „Investor sa zaväzuje postaviť alebo upraviť elektráreň a za to dostane počas 15 rokov platbu za to, že výkon bude držať k dispozícii. Dostane ju aj vtedy, ak elektráreň za rok beží len niekoľko hodín,“ hovorí pre Forbes Slovensko energetický analytik Andrej Lednár, konateľ spoločnosti Prvá energetická.
Nemecká energetika prechádza aktuálne transformáciou a krajina sa postupne zbavuje uhlia. Podiel uhlia je však stále v nemeckom energetickom mixe na úrovni viac ako 22 percent. Cieľom je dostať sa v priebehu niekoľkých rokov na nulu. Uhoľné elektrárne majú nahradiť z veľkej časti obnoviteľné zdroje a plynové elektrárne.
„Plyn je pre Nemecko najrýchlejšie a najflexibilnejšie riešenie na krytie období s nízkou výrobou z vetra a slnka, ktoré môžu trvať dni. Plynové bloky dokážu rýchlo stúpať a klesať vo výkone a môžu pracovať ako rezerva, keď obnoviteľné zdroje nedodávajú dostatok energie,“ vysvetľuje význam plynových elektrární v energetike analytik Andrej Lednár.
Poukazuje na to, že nové plynové elektrárne sú predovšetkým odpoveďou na plánovaný útlm uhlia do roku 2038.
Plynové elektrárne podľa neho nevedia a ani nemajú suplovať jadrové elektrárne, ktoré sa Nemecko rozhodlo odstaviť. „Jadro je lineárny zdroj, ktorý sa nedá len tak ľahko nahradiť. Už aj v Nemecku sa ozývajú hlasy o návrate k jadrovým elektrárňam, keďže dopad uholných a plynových je výrazne horší,“ tvrdí pre Forbes Slovensko.
Skutočnosťou podľa neho je, že kým nebudú vylepšené technológie na uskladnenie elektriny, plyn ostáva jedným z najefektívnejších zdrojov na vyrovnanie krivky a krytie výpadkov.
Tri lokality
Spoločnosť Leag nebude stavať elektrárne na zelenej lúke, ale v lokalitách s už existujúcou infraštruktúrou a pripojením, čo výrazne urýchli proces výstavby.
V Jänschwalde v Brandenbursku plánuje postaviť štyri nové bloky elektrárne, každý s výkonom 560 megawattov. V saskom Boxbergu to budú dva bloky s rovnakým výkonom. Treťou lokalitou je Leiphein v Bavorsku, kde to bude nová plynová turbínová elektráreň s výkonom 320 megawattov.
Všetkých sedem týchto budúcich elektrární je navrhnutých tak, aby v budúcnosti mohli fungovať na vodík. Do elektrární chcú investovať 1,5 až dve miliardy eur. „Týmito investíciami preberáme zodpovednosť za bezpečnosť dodávok Nemecka a za priemyselný rozvoj východného Nemecka,“ zdôrazňuje Adi Roesch, generálny riaditeľ spoločnosti Leag.
Energetický tandem
Tkáč s Křetínským si odkrojujú čoraz väčší podiel z európskej energetiky. Dokazujú to aj ich významné obchody za posledné obdobie. Ešte v marci 2025 odkúpila dcérska spoločnosť EP Energy Transition zvyšný 30-percentný podiel od skupiny PPF v spoločnosti Leag, čím sa stala jej jediným vlastníkom.
V rámci štruktúry EP Group funguje EP Energy Transition ako samostatný podholding či podskupina v rámci energetického segmentu, pričom pôsobí paralelne popri hlavnom energetickom holdingu EPH.
O pár mesiacov neskôr skupina dokončila kúpu zvyšného 50-percentného podielu od talianskeho Enelu v spoločnosti Slovak Power Holding B.V. EPH sa tak stalo jediným vlastníkom SPH, ktorá drží 66-percentný podiel v Slovenských elektrárňach.
Nakoniec vlaňajšok ukončili významným obchodom, pri ktorom podpísalo EPH dohodu so spoločnosťou TotalEnergies o vytvorení nového spoločného podniku pre flexibilnú výrobu elektriny v Taliansku, Holandsku, Spojenom kráľovstve, Írsku a Francúzsku. EPH do podniku vložilo svoje existujúce plynové elektrárne a batériové úložiská (okrem uhoľných) výmenou za 4,1-percentný podiel priamo v koncerne TotalEnergies.
Aj najnovší úspech ich spoločnosti Leag v nemeckej aukcii len dokazuje, že dokážu porážať konkurenciu a nechať za sebou známe mená, ako sú RWE či Uniper.
Postupný útlm uhlia
Širším kontextom veľkého biznisu Křetínského a Tkáča je dlhodobý proces, v rámci ktorého sa Európa postupne zbavuje výroby elektriny z uhlia. Hoci je stále uhlie jedným z najpoužívanejších palív na výrobu elektriny vďaka dostupnosti a nízkym nákladom, jeho spaľovanie bez zachytávania oxidu uhličitého je nezlučiteľné s medzinárodnými klimatickými cieľmi.
Rozdiely medzi jednotlivými členskými krajinami Európskej únie sú však priepastné. Kým napríklad Slovensko už svoje dve uhoľné elektrárne pred časom odstavilo, Nemecko bude hnedé uhlie na výrobu elektriny využívať zrejme až do roku 2038. Náš severný sused Poľsko je právom označovaný za uhoľnú veľmoc, keďže je jedným z najväčších výrobcov elektriny z uhlia v Únii.
Podiel uhlia na celkovom energetickom mixe Poľska je na úrovni 32 percent, ukazujú údaje Medzinárodnej energetickej agentúry za rok 2025.
Slovensko malo dlhé desaťročia v prevádzke dve uhoľné elektrárne. Najskôr koncom roka 2023, po viac ako 70-ročnej histórii, vypli Slovenské elektrárne uhoľnú Elektráreň Nováky na hornej Nitre. Potom na jar 2024 sa definitívne rozhodlo aj o našej poslednej uhoľnej elektrárni na východe Slovenska vo Vojanoch. Aj keď sa uhlie na výrobu elektriny prakticky na Slovensku už nevyužíva, má stále silné postavenie napríklad v teplárenstve či priemysle. Spomeňme oceliarne U.S. Steel Košice, ktoré využívajú uhlie na výrobu ocele.
