V prvom rebríčku Forbesu najvýznamnejších e-commerce hráčov na slovenskom trhu je v top výbere aj kníhkupectvo Martinus. Jeho majiteľ Michal Meško približuje, ako firma za ostatné dva roky razantne vyrástla, preskočila sieť Panta Rhei a stala sa najväčším domácim knižným predajcom.
Pozrite si zoznam najväčších e-commerce hráčov na slovenskom trhu.
Čo vás aktuálne najviac zamestnáva?
Nejde o nejakú jednu vec, ale súvisí to skôr celkovo s tým, čo sa deje na trhu. Poviem príklad. Doposiaľ náklady na elektrinu u nás v Martinuse patrili medzi tie menšie položky, no nárast jej ceny už môže mať na výdavky firmy zásadný vplyv.
Tiež riešime infláciu. Jednak z hľadiska toho, aby sme ju zohľadnili do miezd pre našich zamestnancov a zároveň aj uvažujeme, aký asi bude jej dopad na knižný trh a celú spoločnosť.
Sumárne sa snažíme byť pripravení na všetko, aby sme vo veľmi neistých časoch vedeli na čokoľvek dobre reagovať.
Náklady ľudí na život sa každý mesiac zvyšujú, začínajú šetriť aj na knihách?
Nie, na záujme o knihy to zatiaľ nevidíme. Mali sme veľký otáznik, nakoľko sa budú zákazníci po pandémii vracať do kamenných obchodov. Ale oni sa vrátili, väčšina našich kníhkupectiev v tržbách posledných mesiacov už prekonáva rok 2019.
Samozrejme, sú aj také, ktorým sa to nepodarilo, čo však skôr súvisí s lokalitou. Ak sa napríklad nachádzajú pri biznis centrách, kde je nižšia návštevnosť, lebo ľudia viac pracujú z domu.
Zdražovať či nezdražovať
Nakoľko budete aj vy zdražovať?
Zoberte si, že od roku 2015 priemerná mzda na Slovensku vzrástla o 41 percent, ale za rovnaké obdobie sa priemerná cena jednej knihy zvýšila len o 10 percent. Preto v našom segmente nevyhnutne nastane cenové dobiehanie a je to oblasť, ktorá nás tiež veľmi zamestnáva.
Nachádzame sa však v špecifickej situácii, keďže väčšina predávaných kníh sa vydala v ostatných rokoch a podľa toho sú aj nacenené. Ak by sme aj oddnes zdvihli ich cenovku o 20 percent, stále to nekopíruje rast niektorých kľúčových nákladov, ktoré do ich vzniku vstupujú. Otázka knižného sveta je, čo s tým.
A teda čo s tým?
Priemerná cena knihy je dnes asi 12,80 eura, ale keby sme kopírovali kúpnu silu obyvateľov podľa roku 2015, tak by správne stála cez 18 eur. Preto nebude nič výnimočné, ak za novinku z beletrie zaplatíme 20 eur, čo sa vlastne teraz aj deje.
Na fotografii CEO Martinusu Michal Meško. Foto: Peter BrichtaLenže novinky tvoria len malú časť celkového predaja. Na pultoch a v skladoch dominujú knihy, ktoré vyšli v posledných rokoch. Sú onálepkované, nacenené a sú ich milióny.
My teraz rozmýšľame, či sa ich vôbec oplatí prenálepkovať a preceniť, či by sa nám vrátili náklady. Je to veľká otázka a nemám na ňu aktuálne odpoveď ako napríklad, že ideme plošne zdražovať.
Uvidíme, ako sa bude vyvíjať trh a či sa knihy za nezmenené ceny budú viac kupovať. Isté však je, že novinky musia ísť s cenou hore a pri predaji na e-shope budeme ponúkať nižšie zľavy.
Hľadanie balansu
Novinka za 20 eur sa zatiaľ predáva?
Áno. Dlho sme žili v určitej chimére, že knihy sú pridrahé, a keď ich cenu zvýšime už len o euro, tak sa to negatívne prejaví na predaji. Niektorí vydavatelia si už v uplynulých rokoch trúfli nasadiť beletristickú novinku za sumu blížiacu sa dvadsiatim eurám – a tie sa beztak predávali a stali sa aj bestsellermi.
Vytvoriť knihu znamená obrovský kus práce autorov, prekladateľov, vydavateľov či kníhkupcov. Je nevyhnutné, aby mali dostatok zdrojov na ďalší rozvoj, vydávanie nových kníh, objavovanie nových autorov, vylepšovanie kníhkupectiev.
Priemerná cena knižky je pritom dnes nižšia než v kine zaplatíte za dve vstupenky s popcornom. Knihy majú svoju veľkú hodnotu – pre človeka aj spoločnosť. Myslím si, že je kľúčové, aby boli dostupné pre čo najviac ľudí a nestali sa pridrahým luxusom.
Hľadanie toho balansu je však náročné. Vytvoriť knihu znamená obrovský kus práce autorov, prekladateľov, vydavateľov či kníhkupcov. Je nevyhnutné, aby mali dostatok zdrojov na ďalší rozvoj, vydávanie nových kníh, objavovanie nových autorov, vylepšovanie kníhkupectiev.
Rast životných aj podnikateľských nákladov, ktoré všetkým do toho vstupujú, sa nedá absorbovať donekonečna.
Stále platí, že väčšiu časť tržieb robí Martinus cez svoj e-shop?
Dnes to vychádza asi 55 ku 45 v prospech online predaja, ale je možne, že v budúcom roku sa to už vyrovná. Sami sme zvedaví.
Nebyť covidu, tak kamenné predajne by nám už isto robili viac než polovicu obratu. Zohralo však rolu, že v pandémii vystrelil e-commerce, ale zároveň nám k rastu pomohlo aj otvorenie piatich nových kníhkupectiev.
Koľko ich máte momentálne?
Šestnásť, najnovšie otvoríme v novembri vo Zvolene a budúci rok možno ešte pribudne jedno až dve kníhkupectvá. Výhľadovo však neuvažujeme, aby ich počet prekročil číslo dvadsať.
Úspešný Knihovrátok
Počas pandémie ste v tržbách preskočili sieť Panta Rhei, svojho najväčšieho konkurenta. Čo vás postrčilo na prvé miesto?
V septembri uplynulého roka sme si prvý raz uvedomili, že sa také niečo zrejme stane, že budeme najväčším knižným predajcom na Slovensku. Keď sme si to analyzovali, sami sme tomu najprv neverili.
Vo veľkej miere zavážili aj okolnosti mimo našej kontroly. Mesiace lockdownov presunuli zákazníkov na internet a prakticky všetky online obchody rástli. Samozrejme, rástla aj naša konkurencia a aj my, ale v našom prípade sme sa odrazili z výrazne vyšších čísel, keďže v online priestore sme dlhodobo jednotka.
A skúsenosti aj z iných segmentov hovoria, že ak ľudia zo dňa na deň potrebujú zmeniť svoj nákupný návyk, tak si často spomenú na toho, kto je v danej oblasti najznámejší.
Okrem toho, čo ešte zavážilo?
Verím, že aj to, ako sme agilne reagovali na všetko, čo sa dialo. Rýchlo sme napríklad spustili výdajné okienka pri našich kníhkupectvách, aby sme tam zachovali aspoň časť obratu.
Cenu vykupovaných kníh určujú algoritmy, hodnotenie stavu ľudia. Foto: MartinusRiešili sme tiež presun kolegov do logistiky, vďaka čomu sa nám podarilo zvládnuť nápor s doručovaním objednávok. Významne nám pomohlo aj otvorenie nášho nového logistického centra (v zrekonštruovanej hale bývalého areálu ZŤS Martin), ktoré sme uviedli do prevádzky vlani v septembri – len rok od podpisu nájomnej zmluvy, keď tam ešte stála stará hala. Kľúčový vianočný trh sme tak oveľa efektívnejšie obsluhovali už odtiaľ.
Z noviniek, ktoré ste skúšali, sa neujali videohovory so zákazníkmi, ale naopak sa darí službe Knihovrátok. Tá umožňuje vymeniť prečítané tituly za poukážky na nákup nových. Koľko kníh ste už takto vymenili?
Teraz v októbri je presne rok, čo sme službu oficiálne zaviedli. Počet prijatých kníh už prekročil číslo 300-tisíc a na poukážkach sme zákazníkom vyplatili značne cez milión eur.
Ľudia si doma radi robia miesto na nové príbehy, starým knižkám dajú ďalší život a získajú prostriedky na iné tituly. Zároveň tým pomáhajú roztáčať biznisové koliesko a obohacujú knižný trh aj o publikácie, ktoré sa roky nedali nikde zohnať.
Knihovrátok je živý projekt, ktorý máme chuť ďalej rozvíjať. Napríklad sme k nemu nedávno spustili aplikáciu, ktorá rozpoznáva knižky cez kamery a tiež ich naceňuje.
Zároveň sa však snažíme Knihovrátok nastavovať tak, aby knižný trh najmä rozširoval a nerástol primárne na úkor nových kníh, ktoré sú pre knižný svet absolútne nevyhnutné.
Každodenné žonglovanie
Posilňujete aj svoju pozíciu na českom trhu?
Pre nás ide o výrazne menší trh, hoci oproti slovenskému je 2,5- až 3-krát väčší. Pôsobíme tam už desať rokov, ale dieru do sveta sme zatiaľ neurobili. V online predaji sme číslo päť až sedem.
Faktorov je niekoľko: saturovaný trh, viac silných hráčov – a teda aj väčšia konkurencia, ktorá medzi sebou bojuje aj cenou.
Našou stratégiou však nie je, ako predať knihy čo najlacnejšie. Iste, snažíme sa o čo najlepšie ceny, ale chceme prinášať aj pridané služby.
Zmyslom a poslaním Martinusu je aj kultivovať knižný trh, spájať ľudí s knihami. Takže v Česku máme dobrý a zdravý biznis, ale nemá takú veľkosť, ako by sme si možno predstavovali.
Michal Meško. Foto: Ondřej Pýcha
Michal Meško. Foto: Ondřej Pýcha
Martinus má za sebou na Slovensku výrazný rast, zvládate ho?
Za ostatné dva roky sme ako firma vyrástli o 50 percent, naše tržby za obdobie jedného roka prekročili 39 miliónov eur. Keď rastiete, robíte všetko, aby ste to vôbec zvládli. A tým pádom niektoré veci neurobíte úplne ideálne. Nie je na ne skrátka čas.
Takže teraz sme vo fáze určitého upratovania, vylaďovania procesov či zisťovania, kde by sme mohli byť efektívnejší. Vzrástol nám aj počet zamestnancov, ktorých je okolo 260 a aj s dlhodobými brigádnikmi mesačne posielame okolo 550 až 600 výplat.
Udržíte sa v tempe?
Celkovo žijeme časy, v ktorých je veľa otáznikov, ale aj vďaka novým kníhkupectvám by sme si objem tržieb mali udržať.
Podľa našich odhadov sa budeme pri nich pohybovať asi v rozpätí plus-mínus 10 percent. To je najpresnejší odhad, aký teraz vieme poskytnúť.
Samozrejme, vrásky nám robí, že náklady enormne stúpajú. Je to s nimi také každodenné žonglovanie.
