24. marca 2020

S atletickým manažérom Alfonzom Juckom, dlhoročným organizátorom prestížneho ostravského mítingu Zlatá tretra a osobnosťou titulnej strany Forbesu z júla 2012, sme sa rozprávali v pondelok 23. marca krátko po tom, ako prezident Svetovej atletiky Lord Coe požiadal Medzinárodný olympijský výbor, aby tohtoročné letné olympijské hry odložil.

Termín v júli a auguste v Tokiu následne spochybnil aj predseda japonskej vlády Šinzó Abe a množstvo ďalších politikov, ako aj národných olympijských výborov.

Aká je aktuálna situácia? Aké sú momentálne možnosti pre termín olympiády?

Keď Medzinárodný olympijský výbor cez víkend konečne pripustil, že hry by sa mohli odložiť, mnohí športovci si vydýchli. Panovali medzi nimi veľké obavy, ako sa budú môcť kvalifikovať či trénovať. V rôznych krajinách je rôzna situácia, mnohí preto mali pocit, že sa dostali do nespravodlivej a zo športového pohľadu neférovej situácie.

Teraz je otázka, čo ďalej. Prezident Coe vyslovil spomínanú požiadavku, niektoré krajiny už žiadajú priamo, aby sa olympijské hry konali až v roku 2021. Najnovšie sa tak vyjadrila Austrália a Kanada.

Kanada, ako to sformulovali médiá, „sťahuje svojich športovcov“ z hier.

Povedzme, aj tak sa to dá nazvať. Momentálne je scenárov vývoja ešte viac, v každom prípade to, čo Medzinárodný olympijský výbor urobil, je pozitívne a rozumné. Aj keď je možné, že situácia v Japonsku v júni nebude až taká dramatická, ide tu o to, aby sa na olympiáde mohli zúčastniť športovci z celého sveta.

EURO… 2021. Prehľad top športových podujatí a líg,
ktoré zrušili a presunuli pre koronavírus

A kto dnes povie, že tá-a-tá krajina už v lete dovolí svojim občanom a športovcom cestovať? Že sa otvoria hranice, budú premávať lietadlá a všetky ďalšie súvislosti? Je rozumné hľadať nový termín, či už to bude október alebo naozaj až termín v roku 2021. Hoci aj vtedy je už v kalendári mnoho iných podujatí.

Alfonz Juck na titulnej strane magazínu Forbes v júli 2012. Foto: archív Forbesu

Zachytili ste, že by relevantní hráči povedali argumenty – lepší je termín o pol roka alebo o rok?

Ja sa môžem vyjadriť k atletike, kde táto diskusia prebieha. Atléti mali práve v marci a apríli absolvovať rozhodujúcu prípravu na olympijské hry, a teraz nemôžu. V prípade maratóncov a chodcov mala bežať aj kvalifikácia. Dá sa očakávať, že ani v máji, pravdepodobne ani v júni nebude možné usporiadať podujatia na dráhe.

Svetová atletika dokonca začala diskutovať s organizátormi majstrovstiev sveta 2021 v Eugene v USA, s aktuálnym termínom v auguste 2021, o možnom preložení na rok 2022 tak, aby sa na rok 2021 mohli presunúť olympijské hry. Všetko sa posúva a ako rozhodujúca sa ukazuje otázka, či vôbec bude svet pripravený zúčastniť sa na hrách. Lebo Japonci asi budú pripravení ich zorganizovať.

Termín v októbri by bol technicky reálny?

Aj v roku 1964, tiež v Tokiu, boli hry na jeseň. Klimatické podmienky by vtedy mohli byť aj lepšie, mnohí aj pôvodne volali po tomto termíne. Prelom júla a augusta je v Tokiu veľmi zlý termín, sú tam obrovské horúčavy, a aj preto sa maratón a chôdza presunuli do Sappora, kde by malo byť chladnejšie.

Teraz sa to všetko znovu mení a hľadá sa, aké riešenie by najlepšie zodpovedalo realite. Málokto si dnes trúfne povedať, čo by bol ten optimálny scenár. Treba asi ešte chvíľu počkať.

Koronavírus ničí futbal, ako ho poznáme.
Po konci pandémie môžu niektoré kluby skrachovať

Je možné, že to rozhodnutie padne povedzme už tento týždeň? Hokejová federácia najprv nechala pár dní otázku majstrovstiev sveta otvorenú, potom ich zrušila.

Exekutíva MOV rokovala v nedeľu a povedala, že na rozhodnutie zostávajú ešte štyri týždne. Ale už v pondelok napríklad atléti, združení v novej organizácii The Athletics Association, poslali MOV vyjadrenie, ktoré údajne odobrilo vyše štyritisíc atlétov. Žiada, aby rozhodnutie MOV o odložení prišlo skôr ako o štyri týždne.

Je reálne, že by si mohli dovoliť čakať ešte štyri týždne?

Hokejisti, mohlo sa zdať, akoby váhali, ale v skutočnosti len nechceli prísť s konečným verdiktom, kým to nemali vyjasnené. Organizátori musia brať do úvahy množstvo faktorov. Sú tu zmluvy s poisťovňami, so sponzormi a televíznymi spoločnosťami, ktoré garantujú pre Medzinárodný olympijský výbor obrovské príjmy.

Aktuálne sa rieši, ako sú v nich ošetrené situácie, keď vyššia moc, prípadne rozhodnutia jednotlivých vlád o karanténnych opatreniach znemožnia športovcom štartovať.

FOTO: SITA, AP

Čo môže rozhodnutie MOV zrýchliť, posúriť?

Ak napríklad Kanada urobila vlastný krok, aj to môže byť jeden z dôvodov, ktorý prispeje k tomu, že sa Hry posunú. Zdá sa, že štyri týždne je strašne dlhá doba, na druhej strane, dnes už myslím málokto ráta s tým, že by sa hry konali v pôvodnom termíne. To nemusí byť zlá východisková situácia.

V akom zmysle?

Športovci môžu byť pokojnejší, nemusia sa báť, že o účasť prídu, lebo sa nestihnú kvalifikovať. Nemusia riskovať vlastné zdravie alebo aj zdravie ľudí okolo, keď by sa nejakými cestami snažili trénovať. Nemusia sa obávať, že nebodaj zostanú niekde v zahraničí na sústredeniach.

Zostať doma je pre športovca veľmi zložitá situácia, aj keď, samozrejme, šport nie je teraz na prvom mieste. Tam je teraz ochrana zdravia. Na druhej strane, pre športovcov je šport ich práca, nielen nejaké hobby.

Dá sa povedať, že sa už čaká najmä na to, kto (vláda či hygienici) konanie olympiády znemožní, de facto ju „zakáže“?

Každý športový subjekt, ak má podpísané zmluvy, má veľkú snahu, aby sa podujatie, ktoré pripravuje, uskutočnilo – skôr či neskôr. Svet športu je v týchto dňoch zastavený, ale za zeleným stolom je vo veľkom pohybe. Hľadajú sa nové riešenia, nové termíny, vytvárajú sa nové kalendáre.

Ale ten najdôležitejší faktor samozrejme je, v akom stave bude boj proti pandémii. Možno sa dá testovať desaťtisíc športovcov. Možno aj realizačné tímy či médiá, ktoré by na hry cestovali. Ťažšie by to už však bolo s divákmi.

Takže sa musí trochu upokojiť celková situácia?

Pandémia sa musí upokojiť aspoň natoľko, aby tie najtvrdšie reštrikčné opatrenia už neboli v platnosti. Samozrejme, zvýšené hygienické štandardy budú pravdepodobne na akýchkoľvek budúcich olympijských hrách nutné, podobne, ako sme si po teroristických útokoch z 11. septembra 2001 zvykali na zostrené bezpečnostné opatrenia.

Nákazy sa asi svet tak ľahko nezbaví. Ľudstvo je dosť silné, aby ju prekonalo, aby si s ňou poradilo, a šport je teraz na druhom mieste.

Aj šport však je sektorom ekonomiky a žijú z neho ľudia.

Áno, na ľudí, čo v športe pracujú, zabúdať netreba. Šport je tiež segment života spoločnosti, nedá sa len tak hodiť za hlavu, akoby to bola len zábava. Viaže na seba množstvo ľudí, ktorí z neho majú príjem. Nedá sa povedať, „no tak sa nešportuje, veď im tie peniaze chýbať nebudú.“ Samozrejme, že budú.

Už sú tu aj prvé rozhodnutia politikov, napríklad švajčiarska vláda oznámila, že vyčlení 100 miliónov frankov (približne 94,6 milióna eur, pozn. red.) na šport a aj Švédi už oznámili podobný krok. Uvidíme, ako so situáciou bude narábať naša vláda.

Oživuje sa aktuálne aj staršia myšlienka, že by olympiády mali mať menej centralizovanú podobu, aby nebola koncentrácia ľudí v jednej oblasti taká veľká?

Je to veľká smola, že práve Japoncom sa stala takáto vec. Po mnohých rokoch sme boli prvý raz v situácii, keď je infraštruktúra pripravená. Mnohokrát sa pred olympiádami stavalo a dorábalo na poslednú chvíľu. Toto boli hry, ktoré sľubovali, že všetko bude nachystané, perfektne zorganizované a budú tam priateľskí a milí ľudia, ktorí budú všetkým pomáhať – a vidíte.

V Japonsku by rozdelenie hier do viacerých dejísk asi bolo možné, športová infraštruktúra tam je k dispozícii. Takých krajín však nie je mnoho, takže skôr si myslím, že to reálny koncept nie je. Ale opäť je to o tom, ako sa situácia bude vyvíjať. Ak nepôjde dobrým smerom, budú sa hľadať rôzne riešenia.

Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?
Odoberajte Forbes Espresso