Prednosta na Klinike infektológie a geografickej medicíny Univerzitnej nemocnice v Bratislave je dobre známy aj širokej verejnosti a Forbes ho zaradil aj do rebríčka Top osobnosti medicíny 2024.
Infektológ Peter Sabaka počas pandémie informoval o rizikách covidu a výhodách očkovania, za čo sa stal terčom pre dezinformačnú scénu. Rozprávali sme sa o tom, či nevraživosť smerom k lekárom vzrástla až počas pandémie a či vidí nádej, že sa dá situácia niekedy zase do normálu.
Sprevádza vašu generáciu lekárov nedôvera či dokonca nevraživosť zo strany verejnosti odkedy ste v praxi?
Nevraživosť som pred pandémiou príliš nezaznamenával. Niečo sa objavilo v čase štrajku lekárov a hromadných výpovedí v roku 2011, ale to malo svoje objektívne príčiny. Druhá taká kritizovaná oblasť sa týkala možného korupčného správanie niektorých lekárov, teda že prijímajú alebo dokonca vyžadujú úplatky, čo je, samozrejme, neakceptovateľné a s čím som sa ja, chvalabohu, nestretol, hoci sa to zrejme najmä v minulosti dialo.
Forbes Slovensko/Matej Binka
Kliknite a pozrite si výber lekárov a lekárok v rebríčku Top osobnosti medicíny 2024.
Infektológ ako terč hoaxov
Ja som pred takmer desaťročím robil rozhovor s autormi projektu Lovci šarlatánov a už vtedy boli veľkou témou rôzne medicínske konšpirácie.
Áno, to bolo zase skôr o tej nedôvere, nie o nevraživosti. Jednou veľkou skupinou sú konšpirácie zamerané na onkologické ochorenia. Tvrdí sa v nich, že onkológovia rakovinu náročky neliečia, aj keď by mohli, pretože farmaceutické firmy zarábajú na jej liečbe.
Mám však pocit, že v tej dobe, ktorú spomínate, to bola skôr okrajová vec. Chytili sa toho konšpiračné médiá ako Zem a vek, ich fanúšikovia to nejako živili, ale bola to skôr taká kuriozita, než čosi, čo by nám lekárom reálne komplikovalo prácu. Kolegovia onkológovia by však možno povedali niečo iné.
Infektológ Peter Sabaka. Foto: Miro Nvôta
Infektológ Peter Sabaka. Foto: Miro Nvôta
Na úroveň mainstreamu dostala medicínske konšpirácie až pandémia?
V predpandemickej dobe, napriek súvislostiam, ktoré sme práve spomenuli, bolo vo všeobecnosti cítiť, že drvivá väčšina spoločnosti lekárom dôveruje. Pretrvávalo to aj počas prvej vlny pandémie. Vtedy sme my, odborníci, vystrašenú verejnosť skôr upokojovali.
Ľudia zrazu čelili hrozbe, ktorá bola pre nich bezprecedentná, takže boli radi, že prinášame informácie o tom, ako sa Covid-19 prenáša a aké riziká sú s ním spojené. Častejšie sme vyvracali rôzne neopodstatnené obavy.
Čo sa zmenilo pri ďalšej vlne?
Na Slovensku sme sa do veľkej miery stali obeťami vlastného úspechu z prvej vlny. Mali sme veľmi málo obetí, relatívne málo hospitalizovaných a ľudia mali pocit, že sme preto pandémiu prekonali. My, odborníci, sme však vedeli, že príde druhá vlna a s veľkou mierou pravdepodobnosti bude závažnosťou ochorenia rovnaká.
Niektorí ľudia mali pocit, že keď v prvej vlne pandémie neprišla katastrofa, prečo ďalšie opatrenia.
Keď sme naznačili, že bude opäť potrebné vrátiť sa k rúškam a zníženej mobilite, začala sa časť spoločnosti búriť. Niektorí ľudia mali pocit, že keď v prvej vlne neprišla katastrofa, prečo ďalšie opatrenia.
Začali sa objavovať dezinformácie, že vírus už zoslabol a nie je o nič nebezpečnejší ako chrípka, ba dokonca, že je menej nebezpečný. Žiaľ, dezinformácie nešírili len konšpirátori, ale aj niektorí lekári, vo väčšine prípadov z iných fachov.
Vtedy sa teda naplno naštartovala vlna hejtu voči lekárom?
Tá najväčšia vlna prišla podľa mňa až s očkovaním, pretože sa s ním spájali viaceré konšpirácie. V spoločnosti koloval názor, že celá pandémia je niekým zinscenovaná za účelom lepšej kontroly obyvateľstva, samozrejme, malo to aj ďalšie varianty.
Prišiel hejt zároveň s kritickou situáciou v nemocniciach?
Áno, my sme boli počas druhej a tretej vlny v naozaj veľmi ťažkej situácii. Robili sme maximum pre to, aby sme sa dokázali postarať o všetkých ľudí, ktorí to potrebovali. Nebolo to jednoduché, pretože tých ľudí bolo veľmi, veľmi veľa.
Protiepidemické opatrenia sa prijímali práve kvôli tomu, aby nebolo naraz infikované veľké množstvo ľudí, aby veľa ľudí súčasne nepotrebovalo hospitalizáciu a neboli preťažené zdravotnícke zariadenia.
Forbes zaradil Petra Sabaku aj medzi Osobnosti roka v roku 2020. Foto: Marek Mucha
Forbes zaradil Petra Sabaku aj medzi Osobnosti roka 2020. Foto: Marek Mucha
My sme tých pacientov videli trpieť, umierať. Viete, boli takí, ktorí zomreli hneď v prvý deň a trpeli krátko. Boli však aj pacienti, ktorých stav bol kritický týždeň, dva, tri. Niektorí sa vyliečili, iní to po tých týždňoch nezvládli.
Snažili sme sa im to celý čas uľahčovať, nielen liečebne, ale možno aj psychologicky. Na pozadí toho existovala skupina ľudí, ktorá bola presvedčená o tom, že ľudí liečime úmyselne zle alebo ich dokonca zabíjame, aby sme nadhodnocovali význam pandémie. To mi teda príde absolútne nefér. Ja viem, že život nie je fér, ale toto bolo vyslovene nespravodlivé.
Aktuálny stav je hlboko patologický
Do nemocníc sa dostávali aj davy neočkovaných…
… ktorí by sa tam ako zaočkovaní nemuseli dostať. K tomuto prispeli aj ľudia, ktorí šírili dezinformácie o očkovaní, pričom my sme boli jedna z mála krajín, kde tieto dezinformácie šírili aj politici iní ako z krajnej pravice a z iných obskúrnych okrajov politického spektra.
To je niečo, na čo sme zrejme do veľkej miery doplatili a ja osobne si neviem predstaviť, ako dokážu tí ľudia žiť so svojím svedomím. Tí, ktorí úmyselne šírili dezinformácie, len aby z toho vytlačili nejaký politický kapitál alebo nejakú popularitu, pričom vedeli, že to nie je pravda. A takých určite nebolo málo.
Pandémia je už dlhšie za nami. Kam sme sa odvtedy posunuli?
Iba do stavu, ktorý je hlboko patologický. Samozrejme, stále sú tu ľudia, ktorí lekárom dôverujú, ale dnes existuje aj veľká skupina ľudí, ktorí uverili v to, že protiepidemické opatrenia boli zbytočné, že očkovanie bolo zbytočné alebo dokonca škodlivé, že ochorenie Covid-19 sme liečili nesprávne.
Buď pre našu vlastnú nevedomosť, alebo náročky, pretože sme z toho mali nejaké benefity. Spolu s tým, ako sa v našom informačnom priestore začínajú normalizovať dezinformácie, tak sa to v podstate stáva novým mainstreamom. Mám pocit, že pravdu vytlačila lož a klamstvo je prijímané ako fakt. A to je hlboko patologické.
Forbes Slovensko/Matej Binka
Týka sa to len covidu, či to zasahuje aj iné oblasti medicíny?
V prvom rade sa to týka covidu, no presakuje to aj do ostatných odborov medicíny. Keď totiž časť spoločnosti nedôveruje odborníkom a lekárom v oblasti covidu, tak prečo im dôverovať napríklad pri liečbe kardiovaskulárnych, onkologických ochorení alebo pri očkovaní voči iným závažným ochoreniam ako, povedzme, osýpky?
Čo je potrebné zo strany lekárov? Dá sa v tejto atmosfére vôbec diskutovať?
Ľudstvo akoby zahadzovalo výdobytky modernej medicínskej vedy, ktorá priniesla obrovské skvalitnenie i predĺženie života a vymieňalo to za nejaké tmárstvo. Mám pocit, že množstvo odborníkov je z tejto novej reality tak zaskočených, vystrašených a znechutených zároveň, že sa už ani nesnažia niečo vyvracať.
To je veľmi zlé. Podľa mňa by sa vedci mali nejakým spôsobom spojiť, vzájomne sa podporiť a nerezignovať na to, aby v informačnom priestore bolo počuť aj fakty.
Politické body za konšpirácie
Vy osobne ste sa rozhodli voči hejtu brániť aj súdnou cestou. Ako dlho ste sa rozhodovali, kým ste podali žalobu na politikov Republiky či dezinformačné médiá?
Nebolo to dlhé rozhodovanie. Mal som pocit, že toto by robiť nemali a ich konanie je jednak v rozpore s morálkou, ale aj v rozpore so zákonom, preto sa môžem obrátiť na súd.
Niektoré spory ste urovnali mimosúdne, na prvostupňovom súde ste uspeli so žalobami na Milana Uhríka či Milana Mazureka. Má to podľa vás nejaký efekt?
Ja to beriem ako podmieňovanie. Tí politici to budú robiť dovtedy, pokiaľ sa im to oplatí. Keď sa im to prestane oplácať, tak to asi robiť prestanú. Po prvých žalobách sa mi tí žalovaní páni začali venovať ešte viac. Vedel som, že musím podať ďalšie žaloby. Metóda podmieňovania pomohla a ten hejt z ich strany do veľkej miery prestal, čiže si myslím, že to efekt malo.
Snáď vytvorím precedens, že v rámci získavania politického kapitálu a preferencií nie je v poriadku zasahovať do práva na ochranu osobnosti vedcov a odborníkov. Možno sa v dôsledku toho do verejnej diskusie vráti viac hlasov odborníkov. Tie hlasy sú veľmi dôležité na to, aby sme ako spoločnosť vedeli čeliť novým krízam.
Stretli ste sa s niekým, kto vám povedal, že zmenil názor a že sa ohľadom dezinformácií o covide mýlil?
Áno, ale je to naozaj veľmi ojedinelé.
Ako vnímajú aktuálne nastavanie spoločnosti mladí lekári, ktorí prichádzajú do praxe?
Určite ten hejt vnímajú, ale zase treba povedať, že v praxi sa stretávajú s ľuďmi, ktorí majú nejaký problém, s ktorým prišli za lekárom, takže asi tam nejaká dôvera je. Nevraživosť sa vo väčšine prípadov izoluje do virtuálneho priestoru, samozrejme, sem-tam sa s ňou stretneme aj v priamom kontakte s pacientmi, ale, vďakabohu, to nie je také časté.
A čo vy? Ste skôr optimista v tom, že veci sa vrátia aspoň do predpandemického stavu?
Ja som celý život nenapraviteľný optimista. Myslím si, že postoj spoločnosti sa zlepší, no najskôr musíme nejako prekonať následky všetkých tých kríz, ktoré nás za posledných päť rokov postihli – od covidu až po infláciu a vojnu na Ukrajine. Verím, že keď sa začne spamätávať celá spoločnosť, znormalizuje sa aj pohľad na medicínu.
