Oplatilo sa čakať. Koncom vlaňajšieho roka otvorila po viac ako 20 rokoch svoje brány obnovená Slovenská národná galéria. Výnimočných budov, ktoré v Bratislave aktuálne napredujú v rekonštrukcii, je však ešte niekoľko. Medzi nimi napríklad aj tieto tri národné kultúrne pamiatky.
Kúpele Grössling
Ikonické verejné kúpele vznikli v roku 1895 a navštevovali ich nielen domáci, ale aj cudzinci. V tom čase si mohli vybrať z mnohých procedúr, terapií a druhov kúpeľov. Za projektom stál architekt Adalbert Swoboda, ktorý pracoval aj na kúpeľoch Zentralbad vo Viedni.
Budova na rohu Medenej a Kúpeľnej ulice v Starom Meste však bola od roku 1994 zatvorená a chátrala. Metropolitný inštitút Bratislava v spolupráci s magistrátom pracujú na rekonštrukcii tejto národnej kultúrnej pamiatky. V roku 2020 vyhlásili architektonickú súťaž, do ktorej sa zapojilo 76 ateliérov a najlepší návrh podľa poroty prinieslo talianske štúdio OPPS Architettura.
Vizualizácia: OPPS Architettura
Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislava (10 fotografie)
Podľa inštitútu v areáli pokračuje búranie a príprava na rekonštrukciu, z kúpeľov už vyniesli viac ako 1,5 tony materiálu. Pôvodné tehly budú opätovne využité aj pri iných rekonštrukciách. Obnovený bol už komín a ďalší prvok, ktorý získa novú tvár najbližšie, bude strecha na niekdajšej kotolni.
Po dokončení búracích prác bude projekt pokračovať reštaurátorskou obnovou historických kotlov z roku 1912. Tie sú síce už nefunkčné, no budú zakomponované do priestoru. Teraz k nim odborníci hľadajú pôvodné súčiastky, napríklad dobové manometre či vodoznaky.
Revitalizácia za takmer 15 miliónov eur by mala byť dokončená v roku 2026. Financuje ju hlavné mesto, Slovak Investment Holding a prostriedky zrejme poskytnú aj banky. Okrem sáun, bazénov a rôznych procedúr budú môcť návštevníci využiť aj služby mestskej knižnice, kaviarne a detskej zóny.
Divadlo Aréna
Jedno z najstarších divadiel v našom hlavnom meste – Divadlo Aréna – obnovujú od začiatku vlaňajšieho roka. Stavebníci už stihli napríklad vystavať nové základy, urobiť reštaurátorské práce na dvoch vežiach pri vstupe či osadiť oceľovú konštrukciu novej veže.
S prichádzajúcou jarou by mali upraviť aj vonkajšie okolie budovy, ktoré by malo slúžiť nielen na parkovanie, ale aj na organizovanie rôznych podujatí. Pôvodnú budovu taktiež obohatí nová konštrukcia s technológiami pre javisko. Hľadisko tak bude variabilné, v závislosti od počtu divákov.
Zdroj: Bratislavský samosprávny kraj (3 fotografie)
Tí si posedia na pohodlnejších sedadlách ako kedysi a zlepšiť ich umelecký zážitok pomôžu nová osvetľovacia, projekčná a zvuková technika a aj výkonnejšia vzduchotechnika.
Do divadla na petržalskom brehu Dunaja z roku 1828, ktoré bolo pôvodne len nekrytým amfiteátrom, sa návštevníci pravdepodobne vrátia v sezóne 2023/2024. Ide o projekt Bratislavského samosprávneho kraja, koncept navrhla kancelária G&D architekta Gabriela Drobniaka. Náklady na rekonštrukciu, približne deväť miliónov eur, budú financované z eurofondov.
Umelka
Dnes je už veľmi ťažké si predstaviť, ako by asi vyzeralo okolie Šafárikovho námestia bez takzvanej Umelky. Národná kultúrna pamiatka Umelecká beseda slovenská je ďalšou z tých v našom hlavnom meste, ktoré postupne nadobúdajú novú tvár.
Slovenská výtvarná únia, ktorá v nej sídli, sa ju totiž rozhodla rozšíriť. Výsledkom projektu z ceruzky architekta Ľubomíra Boháča bude nový pavilón, pódium i sklad. Obnovou do jari 2024 prejdú aj súčasné výstavné priestory. Umelka chce v novom zázemí organizovať viac podujatí pre menšiny. Na realizáciu projektu by malo ísť 800-tisíc eur z európskeho grantu.
Zdroj: Ľubomír Boháč Architekt (4 fotografie)
Príbeh Umelky sa začal písať v roku 1921 založením Umeleckej besedy slovenskej. Tá následne potrebovala svoju klubovú budovu, pretože sa v nej združovali rôzne umelecké výtvarné odbory. Vypísaná tak bola súťaž, vyhral návrh od Aloisa Balána a Jiřího Grossmanna. Dostavaná bola v roku 1926.
