Viac ako dve desaťročia trvalo, kým sa mohli do kompletnej obnovenej budovy Slovenskej národnej galérie v Bratislave vrátiť návštevníci. Tí si jej nádherné priestory môžu pozrieť už druhú decembrovú nedeľu (11. 12).
Začalo sa to zatvorením ikonickej časti galérie – Premostenia. Stavba navrhnutá Vladimírom Dedečkom, ktorá je neprehliadnuteľnou súčasťou nábrežia Dunaja, bola totiž v roku 2001 v havarijnom stave.
Vtedajšia riaditeľka galérie Katarína Bajcurová sa navyše musela popasovať s tým, že zub času neprial ani ďalším častiam. Postupne došlo k úplnému uzavretiu a vystavené diela aj samotná inštitúcia sa vysťahovali.
Nekonečný príbeh
Komplexná obnova za takmer 80 miliónov eur mala pôvodne trvať nanajvýš pár desiatok mesiacov. Nakoniec sa celý proces natiahol na neuveriteľných 21 rokov.
Vstúpili do neho totiž faktory ako ekonomická kríza, predsedníctvo v Rade Európskej únie či odhalenie konštrukčných problémov. Oficiálne sa teda obnova začala až v januári 2016.
„Rekonštrukcia bola s nami tak dlho, že je pre mňa zvláštne a nečakane ťažké uchopiť jej koniec. Je to najväčšia kultúrna stavba, ktorú sme začali a dokončili po revolúcii,“ uvádza Alexandra Kusá, súčasná generálna riaditeľka Slovenskej národnej galérie.
Ivan Pauer, prezident Stavebnej komory Slovenskej republiky, dodáva, že takmer nekonečná realizácia je často špecifikom a nepríjemnou realitou množstva slovenských stavieb financovaných z verejných zdrojov. „V každom prípade som veľmi rád, že tento kultúrny stánok bude konečne sprístupnený verejnosti.“
Zabojovala o dedičstvo
Podobne to vnímajú aj architekti, ktorí sú autormi návrhu obnovy – Martin Kusý a Pavol Paňák zo štúdia BKPŠ. Tí vyhrali súťaž ešte v roku 2005, revitalizácii sa tak spoločne aj s ďalšími kolegami venovali 17 rokov.
Proces spätne hodnotia ako dlhý, so všetkými možnými peripetiami, ktoré ponúka ich profesia. Paňák dopĺňa, že hoci sa na Slovensku často búrajú vzácne budovy, je rád, že to nebol tento prípad.
Nie vždy však všetko naznačovalo tomu, že sa forma Slovenskej národnej galérie zachová.
Už spomínané Premostenie, ktorým Dedeček v roku 1977 prepojil dve krídla budovy Vojenských kasární, takmer neprežilo tlak verejnosti i architektonickej obce. Dokonca prvá súťaž na návrh revitalizácie ani neobsahovala podmienku jeho zachovania.
Za to, že stavba nezmizla z kultúrnej mapy Bratislavy, sa zaslúžila práve niekdajšia riaditeľka Bajcurová. Tá sa postavila za jej ďalšiu existenciu, čím podľa Kusej došlo k dôležitému obratu v angažovaní sa inštitúcie.
Odvtedy galéria nielen zbiera exponáty, ale aj vzdeláva a propaguje hodnoty architektúry.
Radosť pre hlavné mesto
Na obnovu celej inštitúcie a zachovanie Premostenia sa dnes pozitívne pozerá aj Pauer. Považuje ju za vysoko profesionálne odvedenú prácu od projektanta po posledného remeselníka.
„Myslím si, že stavba ako taká je veľmi zaujímavo a najmä originálne architektonicky pojatá v rámci nábrežia Dunaja a Starého Mesta,“ tvrdí s tým, že realizácia bola špičkovo zladená aj vďaka spojeniu so susednými starými objektmi. Vďaka tomu vznikol ohraničený priestor nádvoria, ktorý je, paradoxne, aj tak otvorený.
Obnovená Slovenská národná galéria. Foto: Martin Deko (7 fotografie)
Podľa šéfa Stavebnej komory SR sa nedá Slovenskej národnej galérii odoprieť jej vysoká spoločenská a kultúrna hodnota. Kľúčovou bude aj jej úloha, ktorou nie sú podľa Pauera len pasívne výstavné priestory pre rôzne diela.
„Treba sa na ňu pozerať aj ako na významný umelecko-vzdelávací objekt, ktorý poskytne návštevníkom nielen oddych duše, ale aj zážitok. Ten podvedome formuje aj naše kultúrne myslenie a správanie,“ vysvetľuje.
Predčasný vianočný darček
A hoci nebude mať počas veľkolepého otvorenia galéria kompletne vybavený interiér či stále expozície, jej vedenie sa rozhodlo, že novú budovu bude sprístupňovať postupne.
„Väčšina areálu bola uzavretá 21 rokov. Keď sa nám hotová stavba dostala konečne do rúk, chceme sa o ňu podeliť aj s verejnosťou, ktorej galéria právom patrí, a to ešte pred Vianocami,“ ozrejmuje Kusá kroky inštitúcie.
Celodenný program a prvé výstavy sa tak budú môcť návštevníci užiť už túto nedeľu (11. 12.) a otvorená aj tesne pred prichádzajúcimi sviatkami, do 21. decembra. Čakajú ich ich expozície Prológ. 12 farieb reality a interaktívna Prečo (ume)nie?.
Prípravy prvých výstav v obnovenej Slovenskej národnej galérii. Foto: Facebookový profil SNG (6 fotografie)
Po novom roku sa do SNG návštevníci dostanú počas individuálnych prehliadok a výstav, na ktoré sa budú môcť prihlásiť vopred.
Esterházyho palác, ktorý bol počas rekonštrukcie jediným výstavným priestorom, sa uzavrel 5. decembra až do začiatku 2023.
V priebehu budúceho roka pre milovníkov umenia i turistov pribudnú stále expozície, otvorí sa kinosála, kaviareň, knižnica a aj galerijné kníhkupectvo.
Zaujímavosti o Slovenskej národnej galérii
- Zriadili ju v roku 1948 a jej sídlom sa stali Vodné kasárne, ktoré boli pre galériu adaptované do roku 1955.
- Krátko po otvorení však jej vedenie konštatovalo, že priestory kapacitne nevyhovujú potrebám galérie.
- V roku 1963 vypísal Zväz slovenských architektov študijnú úlohu na jej dostavbu.
- Víťazný návrh patril architektovi Vladimírovi Dedečkovi.
- Projekt prešiel niekoľkými posúdeniami, na základe ktorých ho architekt Dedeček prerobil – vyriešil požiadavku na odkrytie priehľadu do nádvoria a na Vodné kasárne zdvihnutím nábrežného krídla budovy tak, že stavbu na stĺpoch vystriedala mostová konštrukcia, ktorú dnes poznáme ako Premostenie.
- V roku 2001 Premostenie pre havarijný stav zatvorili, postupne zatvárali aj ďalšie budovy.
- Rekonštrukcia, ktorú konzorcium firiem Strabag a Hornex dokončilo v októbri 2022, zahŕňala stavebné objekty Premostenia, administratívnej budovy, nádvoria, Vodných kasární ale aj Hongkonskej uličky.
