Ikonické krátke animáky firmy Red Bull vznikajú v štúdiu Kastner Kartoon v meste Pécs na juhozápade Maďarska. Priamo v štúdiu sme sa rozprávali o časoch pred revolúciou, o nenahraditeľnom a neopakovateľnom režisérovi Tiborovi Hernádim a o tom, že ani technické perá, ani gagy už nie sú tým, čím boli kedysi. Prečítajte si príbeh o kapitalistickom úspechu socialistického animačného štúdia.
Ak by ste sa chceli zoznámiť s útlym tímom, ktorý stojí za sympatickými, láskavo zdeformovanými postavičkami propagujúcimi firmu Redbull, odporúčam vám pustiť sa do pátrania niekde na polceste medzi mešitou a štvrťou Zsolnay, konkrétne v tichej a útulne kľukatej uličke Vince. Tu vznikajú príbehy zo známej reklamy.
V skrytej drobnej kancelárii vás privítajú usmievaví ľudia, stohy papierov a zásoby presláveného „energeťáku“. Na stene sa po boku ikonických postavičiek týči aj notorický slogan v nemeckom jazyku: Red Bull verleiht Flüüügel! (Red Bull dáva krídla!)
Od Doktora Buba po Red Bull
„Pred rokom 1989 sme fungovali ako dcérska spoločnosť filmových štúdií Pannónia, sídlili sme na Marxovej ulici,” hovorí Erzsébet (Bözsi) Takács, vedúca produkcie štúdia. Je to už takmer štyridsaťpäť rokov, čo sa Bözsi venuje výrobe animákov. Ešte skôr, než si našla túto prácu, zdobila porcelán v továrni Zsolnay.
V Pannónii potom pracovala na seriáli o sovom lekárovi Doktorovi Bubovi a obľúbenej sérii o sloňom požiarnikovi a škriatkovi – podpaľačovi s názvom Trombi és a Tűzmanó (Trombi a ohnivý elf). Na konte má tiež prácu na celovečernom animovanom filme A hetedik testvér (Siedmy braček).
Po privatizácii sa divízia z Pécsu dostala pod vedenie režiséra Tibora Hernádiho, ktorý sa okrem iného celosvetovo preslávil seriálom Félix, a macska (Kocúr Félix). Hernádi premenoval štúdio na Funny Film. Práve do Hernádiho koncepcie a estetiky sa v roku 1989 zamiloval aj Johannes Kastner, vedúci marketingového oddelenia Red Bullu. A tak sa zrodila dlhoročná medzinárodná spolupráca.
„Prvý film som začala kresliť v roku 1991. Zo začiatku sme pre Kastnera vyrábali len zopár krátkych animákov, trh ešte nebol taký gigantický,” hovorí Bözsi. „Potom si začali objednávať viac a viac filmov, a preto sme začali viacerí čoraz častejšie kresliť pre Red Bull.”
„Dnes je to už takmer pätnásť rokov, čo kreslíme výhradne pre Red Bull,“ hovorí Éva Szilber, výkonná riaditeľka štúdia. Éva pracuje v tejto firme už dvadsaťsedem rokov. Riaditeľské kreslo prevzala v roku 2012 po smrti Tibora Hernádiho. V tom čase sa nemecká agentúra Kastner stala vlastníkom štúdia a pécsske oddelenie sa premenovalo na The Cartoon Garage.
Za posledných dvanásť rokov sa pécsska a medzinárodná firma veľmi zblížili. V deň tridsiateho piateho výročia spolupráce s Red Bullom štúdio dokonca prijalo meno Kastner a ich reklamy dodnes vznikajú pod značkou Kastner Kartoon.
Tibor Hernádi po sebe zanechal obrovské duchovné dedičstvo, tým hlavným však nie je samotná firma. Je to štýl kreslenia a charaktery postavičiek. Za tie je v súčasnosti zodpovedná Mónika (Monyó) Bulyáki, umelecká riaditeľka firmy, ktorá rovnako ako množstvo iných kolegov začala svoju animátorskú púť ešte v ére Pannónie, pod vedením Tibora Hernádiho.
„Debutovala som krátkym príbehom, v ktorom sa jazvečík zamiluje do dalmatínky. Mojou úlohou bolo rozpohybovať jazvečíka spolu s jeho dlhými ušiskami. Bála som sa, čo si bude o výsledku myslieť Tibor. Sedeli sme v tej malej tmavej kutici, kde sme strihali a testovali snímky a nepočula som nič viac len Tiborov dych. Veľmi som sa obávala, čo si o tom bude myslieť. Napokon vstal a na temeno mi vtisol pusu. Od tej chvíle som bola animátorkou.”
Monyó si prešla každým jedným schodíkom animácie, od skíc cez snímkovanie a kľúčové kresby až po réžiu. Dnes práve ona vdychuje život charakterom, ktoré milióny ľudí po celom svete okamžite rozoznávajú a priraďujú k značke Red Bull.
Ručná práca
Nakresliť animák ručne nie je žiadna prechádzka ružovou záhradou. Ako prvý je na stole scenár, ktorý predstavuje samotnú zápletku. Tú vymýšľa agentúra Kastner v spolupráci s medzinárodným tímom Red Bullu. Práve oni určujú, čo sa bude v štúdiu v Pécsi kresliť. Takzvaný storyboard, ktorý sa dosť podobá na komiks, obsahuje základné vizuálne charakteristiky a vizuálne vtipy. Spolu so storyboardom dostáva maďarský tím nemeckú zvukovú nahrávku a titulky, ktoré sú pre nich preložené.
Umelecká riaditeľka následne naskicuje a navrhne figúrky. Tieto musí Red Bull odsúhlasiť. Po tom, čo príde pozitívna odpoveď, sa návrhy postáv rozpracujú do kľúčových snímok. V tejto fáze sa postavičky rozpohybujú. Kľúčové snímky zobrazujú najdôležitejšie momenty animácie a ich počet sa môže líšiť v závislosti od konkrétneho príbehu. Keby sme rýchlo po sebe prelistovali kľúčové snímky, po správnosti by sa pred nami mal prehrať základný príbeh deja, hoci jeho forma bude hrubozrnná a bude mu chýbať plynulosť.
Vtedy prichádzajú na scénu kresliči sekvencií, ktorí pospájajú kľúčové snímky a vypĺňaním prázdneho priestoru dokončujú film. Musia dbať aj na to, aby sa pohyby pier postavičiek zhodovali s nahrávkou, ktorú im poslali z Nemecka.
Rozfázovaná animácia sa napokon zvýrazní čiernym technickým perom. Na záver prichádza maľovanie. Ani na zvýrazňovanie či maľovanie neexistuje vhodná digitálna skratka, preto sa dodnes obe techniky robia ručne. Digitalizácia prácu uľahčuje jedine v prípade statických elementov, ako sú časti tela, kulisy alebo pozadie. Tie sa môžu nakresliť na vlastnej špecifickej vrstve, ktorú potom kresliči dodatočne vrstvia na snímky.
„Sekunda animácie pozostáva z dvanástich kreslených a vymaľovaných snímok. Na animáciu trvajúcu pätnásť sekúnd potrebujeme približne tri mesiace práce,” vysvetľuje Éva.
„Naše projekty musia mať medzi sebou odstup minimálne dvoch až troch týždňov. Dokážeme robiť maximálne tri príbehy naraz, a to ešte neberieme do úvahy, že nám Red Bull môže niečo vrátiť a vyžiadať si opravu.”
„S našimi postavičkami strávime hromadu času,” hovorí Monyó. „Je to už niečo ako osobný vzťah. Keď navrhujem niektorú z postáv, v mojej hlave sa rovno krúti film. Usilujem sa s postavičkou stotožniť, rozpohybujem ju a predstavujem si, ako do nej vdýchnem život. K našej profesii človek potrebuje aj akési vnútorné herecké sklony. Vďaka nim sa dokáže do charakteru postáv vcítiť. Ja sa vciťujem poriadne, preto neznášam pocit, keď sa nám film nepodarí z nejakého dôvodu dokončiť: postavička v tom prípade ostáva bez príbehu.”
Staré dobré časy!
„Došlo k veľkej zmene v preferenciách objednávateľov. Ja osobne sa ťažko stotožňujem s tým, že dnes si už nemôžete z postáv vizuálne uťahovať, vnášať do nich drobné chybičky krásy a vizuálne vtipy, ako to bývalo kedysi. Objednávatelia to nechcú z dôvodu právnych otázok alebo majú pocit, že by im to v cieľovej skupine neprešlo,” uvažuje Monyó.
„Z mnohých vecí, z ktorých sa kedysi dali robiť vtipy, to už nie je možné,“ zhrnie Éva.
„S tým sa jednoducho musíme zmieriť a citlivé veci do našich kresieb nezahŕňať. Napriek tomu, že občas si kresba sama pýta nejaký konkrétny vizuálny vtip. Aby toho nebolo málo, musíme myslieť aj na kultúre rozdiely. Ako Maďarom sa nám množstvo vecí nemusí zdať vtipných, hoci iným národom áno. A funguje to aj opačne.”
„Dávnejšie mali ženské postavy svoje typické vnady, ale spolu s nimi sme im kreslili orlie nosy a poriadne zubiská. No, jednoducho čosi neuveriteľné, ale predsa sme tie postavičky všetci milovali,” hovorí Bözsi so smiechom, „Teraz by každý chcel Pamelu Anderson, ale s malým hrudníkom.”
Z mužských postavičiek si ešte občas môžu umiernene vystreliť, ale zo ženských nie. Už napríklad nemôžu zobrazovať ani výstrih v tvare V. Najlepšie spravia, ak sa dekoltu budú celkom vyhýbať a už vôbec si nemôžu uťahovať z chybičiek krásy.
Charaktery sa čoraz väčšmi podobajú na skutočných ľudí. Dobre to vidieť napríklad na čoraz prirodzenejšom pomere hlavy k telu. Štúdio si muselo po novom nájsť aj konsolidovanejší štýl kreslenia, čím sa výrazne odklonili od svojej starej grafickej školy.
Momentálne pracuje pécssky tím aj na adaptácii starej britskej reklamy. Hlavným hrdinom je cyklista. Na príklade tejto reklamy sa dá efektívne odsledovať, ako sa vyvíjal duch doby: po novom sa nos a uši zmenšili, ústa sú menej výrazné, krk kratší a na hlavu postavy dokonca museli nasadiť prilbu. To všetko sa stihlo zmeniť za desať rokov.
Nemenia sa však len diváci, ale aj pracovný materiál. Je to smutný dôsledok vymiznutia analógovej animácie: dnes už aj väčšina ručných animácií vzniká na digitálnom povrchu. Bözsi to celé zhrnula: „Vezmime si napríklad papier. Je veľmi drahý a kvalita príliš kolísavá. Vezmime si farbu. Pracovala som na filme, ktorý sme maľovali až o štyri mesiace neskôr. Farbu som si však vymiešala, pretože skicu mi museli odsúhlasiť aj s farbou. O štyri mesiace sa však namiešaný odtieň vôbec nepodobal na finálny a ja som mohla začať pekne odznova.”
„Veľmi poklesla aj kvalita technických pier a verzatiliek. S tými ceruzkami, ktoré sme dostali pred tridsiatimi rokmi, kreslíme dodnes. Tá, ktorú som kúpila pred niekoľkými mesiacmi, je dnes už nepoužiteľná,” sťažuje sa Éva. „Väčšina autorov dnes už ani nepoužíva technické pero, ale akési fixy s tenkou, vymeniteľnou tuhou. V poriadku, doba sa mení. Tie fixy však majú problém: nie sú čierne, darmo to výrobca uvádza inak. Po naskenovaní sa línie javia ako sivé. Nehovoriac o tom, že na skene sa krásne ukáže, ako sa farba na papieri okolo čiary nakreslenej fixou rozpíja. Voľným okom to nevidno, ale na skenoch áno. Musím povedať, že sa to deje napriek tomu, že my z celého papierenského sortimentu používame len tú najvyššiu kvalitu.”
Okolnosti sa menia, odkaz nie
Je pravda, že takáto manufaktúra zhromažďujúca slobodných umelcov nemôže existovať bez problémov. Aj pécssky tím má za sebou výzvy, no minimálne také isté množstvo úspechov. V súčasnosti už maďarské štúdio nekreslí reklamy len pre nemecký a európsky trh, ale expandovalo do celého sveta.
Svoje vlastné postavy pretvárajú pre potreby nových a nových trhov, prekresľujú ich, menia im farbu pleti, karikatúram futbalistov prezliekajú dresy rôznych národov a celebrity, na ktoré odkazujú, vymieňajú podľa toho, ktorú krajinu potrebujú osloviť. Na stoloch štúdia Kastner Kartoon dokonca už vznikli aj reklamy, v ktorých sú vtipy šité na mieru východoázijských a afrických divákov.
Keďže majú čoraz viac objednávok, tím sa neustále rozrastá. Momentálne v štúdiu pracuje šestnásť ľudí.
„Budapeštianska pobočka agentúry Kastner by chcela okrem manažmentu každodenných situácií pomôcť pécsskemu oddeleniu v progrese, aby dokázali čo najpružnejšie reagovať na rastúci dopyt,” hovorí kreatívna riaditeľka maďarskej pobočky firmy Kastner Andrea Tóth.
„Maďarské kreslené filmy sú absolútne jedinečné, práve preto sa Red Bull rozhodol, že našich animátorov poverí tvorbou vizuálnej identity. Urobil dobre – len ťažko by ste našli inú značku, ktorá sa v televíznej komunikácii tridsaťpäť rokov verne drží jedného štýlu a jedného odkazu. Takáto komunikačná konzistentnosť si vyžaduje pevný základ. A ten základ je v Pécsi.”
Presne ako animátori v Pécsi, aj Andrea hovorí o nútenom zmene štýlu a techniky trochu skleslo. „Mení sa nám publikum. Za taký dlhý časový úsek je to normálne. Reklamy z dielne Kastner Kartoon sa dostávajú k čoraz väčšiemu počtu ľudí a tí ľudia sú veľmi rôznorodí. Ak chceme byť celosvetovo úspešní, musíme držať krok s dobou.”
Dnes na ľudí funguje kresba, ktorá nie je až taká karikaturistická. Nosy sa zmenšujú, ľudia sú viac ľuďmi a objednávateľ chce čoraz viac detailov. Darmo sa pätnásťsekundové video zdá byť krátke, v súčasnom svete Tiktoku je to celkom priemerná dĺžka. Takéto video potrebuje okrem silného príbehu aj vizuálnu komplexnosť. Animátori preto kreslia bujnejšie kulisy a viac mikropohybov.
Postavičky inšpirované rukopisom Tibora Hernádiho si však napriek zmenám zachovávajú svoju tvár: diváci už v prvých sekundách okamžite rozoznajú, koho promuje reklama nakreslená v Pécsi.
Článok vyšiel na Forbes.hu a jeho autorkou je Lit Benedek