V priebehu necelých 3 týždňov sa korone podarilo takmer zrútiť americkú spoločnosť. V marci sa udial najhlbší a historicky najrýchlejší prepad na americkom trhu. Graf počtu nezamestnaných sa zmenil na vertikálnu priamku, keď zo dňa na deň viac než 3 milióny ľudí požiadalo o podporu – navyše, rast pokračoval a aktuálne dosahuje číslo viac ako 36 miliónov. Myslíte, že to bolo také zlé aj v Európe?
Vstupenky na podujatie zakúpite tu.
Korona Amerike v rýchlom prenose ukázala, aký krehký je systém, na ktorom stojí. Na rozdiel od Európy je americké hospodárstvo veľmi flexibilné, schopné rýchlej zmeny, avšak keď prídu problémy, americký systém spadne ako domček z karát. V Spojených štátoch je napríklad veľmi ľahké dať ľuďom výpoveď. Ich zdravotníctvo je tiež najdrahšie na svete, a nie práve schopné čeliť pandémii predovšetkým vtedy, keď je potrebné postarať sa o milióny (aj chudobnejších) ľudí vo veľmi krátkom čase.
Nový rozmer pandémie. Najviac zasiahla ženy
a prehĺbila rodové nerovnosti
Kríza zvykne vyvolať veľa nových názorov a predpovedí. Autori, ekonómovia, filozofi, skrátka myslitelia, sú v časoch krízy podozrivo aktívni. Marc Andreessen je jeden z najznámejších investorov na svete a určite vie vyvolať rozruch a prinútiť ľudí myslieť. Jeho posledný článok uverejnený v mnohých svetových magazínoch, Je načase budovať (It’s Time To Build), možno znie ako manifest klubu politickej mládeže, v Amerike a celom západnom svete však vyvolal nejednu diskusiu a veľký záujem.
Nevôľa vyhrnúť si rukávy
Andreessen sa pozerá na svoju krajinu a vidí jej absolútnu nepripravenosť čeliť vírusu prichádzajúcemu z Ázie. Nedostatok ventilátorov, jednotiek intenzívnej starostlivosti a testovacích zariadení bol podľa neho spôsobený tým, že namiesto toho, aby tam ľudia stavali a tvorili, zvykli si outsourcovať všetko, čo je ťažké na výrobu, do tretieho sveta v záujme pohodlného životného štýlu.
Kríza poslala slovenskú ekonomiku do mínusových čísiel.
Analytici očakávali nižší prepad
Pre Andreessena problémom nie sú peniaze (veď snemovňa odsúhlasila finančný stimul vo výške viac ako 3 bilióny dolárov), no je to „americká samoľúbosť“ – nevôľa vyhrnúť si rukávy a pustiť sa do práce, stavať skutočné veci. Andreessen sníva o hypermoderných mrakodrapoch, vysokoautomatizovaných fabrikách a hyperloopoch, porovnáva napríklad americké mestá s moderným Singapurom a pýta sa: „Prečo nám chýba chuť budovať?“ Jednu otázku však Andreessen ponecháva nezodpovedanú. Kto to zaplatí? Určite to nebudú privátne fondy ako práve Andreessenov venture fond a16z.
Dajte ľuďom chlieb a hry
Málo ľudí vie, že práve privátne fondy a súkromný kapitál z rúk bohatých ľudí umožnili po poslednej kríze v roku 2008 vznik množstva mobilných aplikácií a miliónov startupov namiesto toho, aby ich investície posúvali americkú spoločnosť k technologickým prevratom a (slovami Andreessena) k skutočnému budovaniu. No nemali na výber. VC fondy majú jediný mandát – investovať do šialených nápadov s malou (aj keď štatisticky signifikantnou) šancou, že z nich vznikne ďalší Facebook, a teda superprofitabilná entita bez konkurencie.
Jeden z dôvodov je, že politika lacných peňazí centrálnych bánk zavedená po kríze v roku 2008 prehĺbila rozdiely medzi chudobnými a bohatými. Extrémne nízke úrokové sadzby a lacné peniaze umelo tlačené bankami do trhu navýšili hodnotu aktív v rukách bohatých investorov. Nie je náhoda, že ľudia už desať rokov nadávajú na trh. V prostredí extrémne nízkych úrokov bolo možné na investovaní zarobiť, len ak hodnota stále rástla, teda nie z dividend alebo úrokov. A tak peniaze do trhu plynuli aj naďalej poháňajúc nekonečnú bublinu (The Everything Bubble), ktorej udržateľnosť sa medzičasom stala záujmom všetkých.
K normálnym pomerom sa nevrátime,
kým nepríde účinná vakcína, hovorí Bill Gates
Preto VC a ostatný privátny kapitál ustrnul v magickom kruhu a už vyše desaťročia naháňa startupy ako Uber, pretože to boli príležitosti, pri ktorých bola možnosť zhodnotenia kapitálu. Bohatí ľudia skrátka potrebovali udržať status quo a venture fondy boli jedným z nástrojov. To večné „dajte ľuďom chlieb a hry“ sa v histórii naozaj opakuje, tentokrát v podobe utešujúcich azda aj zábavných, avšak bezvýznamných aplikácií na „jedno použitie“.
Kto to všetko zaplatí?
Otázka znie: kto to zaplatí? Kto investuje kapitál na tvorbu skutočných technológií, vecí, ktoré môžu zmeniť svet k lepšiemu? Štáty a neziskové organizácie na Západe zlyhali. Verejnosť v Spojených štátoch je napríklad presvedčená, že ich vlastná vláda neurobila proti koronavírusu ani zďaleka dosť. Covid-19 zmenil svet. Ľudia si budú aspoň na chvíľu pamätať, aké je žiť s čistou oblohou a čistými oceánmi. Drastické zníženie ľudskej aktivity v takmer všetkých svojich formách je, zdá sa, veľmi ozdravujúce pre našu Zem. Ľudia si tiež zapamätajú, ako veľa môžu urobiť pre svoje okolie. Prvýkrát v histórii crowdfunding získava na skutočnej dôležitosti.
Po celom svete, od Japonska cez Londýn až po San Francisco, sa bežní ľudia rozhodli pomôcť lokálnym biznisom, obľúbeným reštauráciám, kaviarňam a barom, ktoré vďaka ich príspevkom majú v tejto situácii šancu prežiť. V Taliansku tisíce ľudí neváhali darovať peniaze na nákup ventilátorov, zariadení a zásob pre nemocnice. Stovky iných prípadov po celom svete dokazujú ľudskú štedrosť.
Riskujúc, že tento text bude znieť ako ďalší manifest, si dovolím tvrdiť, že crowdfunding je pre Západ obrovskou príležitosťou stvoriť biznisy, ktorých misiou nie je len profit – firmám a projektom, ktoré si zaslúžia zostať v rukách ľudí, mimo inštitucionálneho kapitálu. Po epidémii SARS v roku 2003 sa vedcom podarilo izolovať genómovú sekvenciu vírusu a pripraviť klinické štúdie – avšak len čo panika trochu utíchla, žiadna z veľkých farmaceutických firiem nechcela tento výskum financovať v obave, že by nebol profitabilný. No ak by tak spravili, koronavírus by nikdy nemal šancu. Aj slovenský biotech AXON Neuroscience plánuje spustiť crowdfunding na financovanie výskumu vakcíny proti koronavírusu postavenom na mnohých rokoch práce v oblasti liečby Alzheimerovej choroby.
Ľudia si zvyknú spájať crowdfunding s webstránkami, ktoré slúžia ako agregátor pre veľké množstvo projektov. V skutočnosti môžu zakladatelia projektov zostať absolútne nezávislí, aj keď ponúknu akcie vo svojom podniku alebo projekte.
Crowdfunding sa stáva nesmierne dôležitým trendom. Nejde len o získanie financovania. Investori, ktorí sa zúčastnia na crowdfundingum sa väčšinou stanú aj vernými zákazníkmi a protagonistami značky, v ktorej majú podiel. Podobne ako po kríze v roku 2008, keď sa crowdfunding objavil prvýkrát, koronakríza dáva equity crowdfundingu príležitosť stať sa prostriedkom na vznik skutočne významných, nezávislých biznisov a projektov, ktoré môžu zmeniť svet k lepšiemu.
Autorom komentára je George Salapa, zakladateľ bardicredit GmbH, švajčiarskeho finančného consultingu. Predtým pracoval v consultingu (PwC Veľká Británia), investment bankingu (Sberbank) a v smart data startupe (Braintribe). Jeho články boli uverejnené v americkom Forbese, VentureBeat, CCN, Worth a ďalších magazínoch.
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected]
