15. septembra 2019

Povedomie o tom, ako prispieva biologický odpad ku klimatickej zmene, sa pomaly zvyšuje a rastie aj popularita jeho alternatívneho spracovania. Kompostovanie je čoraz obľúbenejšie. Začať s ním je pritom oveľa ľahšie, ako si myslíme.

Trvalo udržateľným nakladaním s potravinovým odpadom by sme podľa Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo pri OSN dokázali znížiť skleníkové plyny až o 518 miliónov ton, čo by sa rovnalo napríklad odstráneniu všetkých áut z ciest v Európskej únii. Práve biologický odpad je na skládkach tým najväčším zdrojom skleníkových plynov, a keby boli vyhodené potraviny krajinou, bola by ich tretím najväčším producentom po USA a Číne.

Ako môžeme pomôcť planéte v kríze? 7 tipov od klimatológa Milana Lapina

Ak vás zaujíma životné prostredie a radi by ste posunuli recykláciu v domácnosti na vyšší level, môžete skúsiť kompostovanie biologického odpadu. Patrí medzi najúčinnejšie prostriedky znižovania produkcie oxidu uhličitého ľudskou činnosťou. Prinášame vám stručný návod, ako s ním môžete začať jednoducho aj v paneláku.

1. Zistite, čo patrí do kompostu

Ako každá technológia, aj kompostovanie má svoje pravidlá a postupy, ktoré je potrebné dodržiavať. Nestačí iba vhadzovať biologický odpad do nejakej nádoby. „Inak sa môže stať, že proces nebude prebiehať správne a bude nám spôsobovať rôzne problémy, ako napríklad pomalý rozklad, vznik zápachu, plesnivenie biologického odpadu, množenie mušiek alebo si nebudeme vedieť vyrobiť dostatočne kvalitný kompost,“ vysvetľuje zástupca organizácie Priatelia Zeme Branislav Moňok. Ešte predtým, ako sa pustíte do samotného procesu, je preto dôležité si naštudovať, čo do kompostu patrí a čo nie.

2. Sledujte svoj odpad

Na začiatku by ste tiež mali skúsiť čo najpresnejšie odhadnúť množstvo a druhy biologických odpadov, ktoré naša domácnosť produkuje. Podľa Moňoka stačí týždeň, v lepšom prípade mesiac, sledovať a zapisovať si produkciu odpadu. Na základe tohto prieskumu presnejšie zistíte, aká má byť kapacita a typ zariadenia, v ktorom budete biologické odpady kompostovať. „Netreba sa toho báť. Mnoho ľudí odrádzajú skôr predsudky. Boja sa, že im to bude zapáchať, že budú mať mušky a že im budú zvyšky jedla hniť. Správne vedený vermikompostér v byte však nezapácha, netvoria sa v ňom plesne ani nie je bahnitý a nelietajú okolo neho mušky,“ hovorí Veronika Maťašovská z ekologického eshopu Zemito.

3. Nájdite správne zariadenie

Po naštudovaní si témy a prieskume o produkcii odpadu v domácnosti je dôležité zistiť, aké možnosti kompostovania v interiéri ponúka trh. Existuje viacero alternatív, no najlacnejším a v súčasnosti najviac používaným v bytových domoch je už spomínaný vermikopostér. Ide o špeciálne upravenú plastovú alebo drevenú interiérovú nádobu, v ktorej chováme dážďovky. „Tie kŕmime biologickým odpadom z kuchyne a spoločne s mikroorganizmami dokážu v priebehu niekoľkých týždňov až mesiacov z neho vyrobiť kompost,“ vysvetľuje Moňok. Podľa oboch odborníkov je dôležité zvoliť kalifornské dážďovky, ktoré sú väčšie, odolnejšie a najmä žravejšie ako tie naše.

O celkovú elimináciu odpadu sa snaží aj influencerka Natália Pažická, ktorá doma používa vermikompostér. „Na Slovensku je momentálne prirodzené biologický odpad vyhadzovať do zmesového, a to je obrovská škoda. Je to skvelé hnojivo, ktoré takýmto spôsobom končí znehodnotené,” hovorí a dodáva, že na začiatku sa bála najmä zápachu a dážďoviek. „Na moje veľké prekvapenie ani jedna z obáv sa nepotvrdila. Kompost nezapácha a dážďovky je ťažké vôbec zazrieť, keďže z hliny nevychádzajú.”

Odporúčané množstvo násady do vermikompostéru je okolo 2000 – 3000 dážďoviek, čo je približne 2,5 kila. Nemôžu z kompostéra vyliezť? Podľa Maťašovskej sa toho netreba obávať, pretože ich prirodzeným prostredím je život pod zemou vo vlhkom a tmavom prostredí. „Život na suchu a svetle ich nijako neláka,“ hovorí.

Slováci vyrábajú cesty z recyklovaného plastu. O ich projekt je záujem aj vo svete

Pre tých, ktorí by si kompostovanie chceli zjednodušiť, sú na trhu elektrické kompostéry, pracujúce automaticky. Biologický odpad sa v nich ohrieva, seká, mieša a prevzdušňuje. Pri tomto spôsobe kompostovania však podľa Moňoka treba počítať s dodatočnými nákladmi – spotrebou elektrickej energie a výmenou filtrov.

Dážďovky môžeme vložiť do kompostéra, ktorého dno pokryjeme navlhčeným a natrhaným kartónom. V prípade potreby im ešte doplníme zeminu. A potom neostáva iné, len postupne a zo začiatku po malých kúskoch ich začať kŕmiť zvyškami z kuchyne. Práve na toto by som chcela upozorniť – dážďovkám chvíľu trvá, kým sa rozjedia, a preto treba byť zo začiatku trpezliví a nezahltiť ich množstvom potravy. Ak ju nestíhajú jesť, môže začať plesnivieť a hniť. Foto: Priatelia Zeme pri výstavbe komunitného kompostoviska/SITA

Existujú tiež otočné kompostéry, ktoré sa umiestňujú na balkón či terasu a kompost v nich vzniká po troch mesiacoch a poslednou možnosťou je komunitné kompostovanie. „Vykonáva ho skupina ľudí alebo domácností v určitej lokalite s cieľom spoločne kompostovať ich vlastný biologický odpad. Väčšinou sa tak deje na verejných priestranstvách v blízkosti bytových domov,“ vysvetľuje Moňok.

4. Dodržiavajte základné podmienky kompostovania

Po energetike, priemysle a poľnohospodárstve je odpadové hospodárstvo štvrtým najväčším zdrojom skleníkových plynov v Európskej únii. Pomocou kompostovania však dokážeme nami vytvorený odpad radikálne redukovať a keby sa v domácnostiach rozšírilo, smetiarske autá by mohli znížiť frekvenciu odvozu, čím by sa znížila uhlíková stopa ešte viac. Keď ste si zadovážili kompostér, naštudovali si, čo doň patrí a začali s kompostovaním, je dôležité myslieť na pár pravidiel.

5. Zužitkujte kompost

Výhodou kompostovania je aj to, že pomocou neho dokážeme premeniť pre nás bezcenný odpad na kompost, ktorý patrí k najkvalitnejším hnojivám. Množstvo vyprodukovaného kompostu z bytového vermikompostéru je niekoľko desiatok gramov, a tak si nemusíte robiť starosti s tým, ako s ním naložiť. Môžete ho použiť na hnojenie priamo u vás v byte alebo na okolitú zeleň pri dome.

„Po jeho aplikácii rastliny nielen rýchlejšie rastú, ale sú aj odolnejšie proti škodcom a celkovo prosperujú,“ vysvetľuje Maťašovská. Ak by ste sa chceli pridať ku komunitnému kompostovaniu, informácie poskytne združenie Priatelia Zeme. Do decembra 2018 vybudovali v Bratislave 30 komunitných kompostovísk, z ktorých je však už väčšina kapacitne naplnená. Po udelení súhlasu vlastníka pozemku a dodržaní niekoľkých zásad je však možné pustiť sa doň so skupinou susedov.

Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk