30. júna 2019

Množstvo skleníkových plynov v atmosfére sa každý rok zvyšuje a klimatická zmena je čoraz viditeľnejšia. Podľa odborníka Milana Lapina sa v súčasnosti už nachádzame v období klimatickej krízy a je nevyhnutné reagovať. „Aby sme zabránili globálnemu kolapsu civilizácie už v priebehu najbližšieho storočia, je nevyhnutným krokom najmä koniec využívania fosílnych palív,“ hovorí Lapin.

Ak by sme totiž neprijali žiadne opatrenia na spomalenie klimatickej zmeny, tak sa do roku 2100 môže globálne (v priemere na celom svete) otepliť aj o viac ako 3 °C a v strednej Európe aj o viac ako 5 °C. Preto vedci, ale aj OSN nabádajú krajiny, aby realizovali aktivity s cieľom, že sa do roku 2100 globálne oteplí nanajvýš o 2 °C (teda ešte o 1 °C oproti súčasnosti).

Diéta pre rok 2050: Aby nás planéta dokázala uživiť,
budeme musieť zmeniť spôsob, akým sa stravujeme

Zapojiť sa musia všetky krajiny sveta a spoločne vytvárať politiky na zníženie emisií skleníkových plynov. A aj keď možnosti, ako ich môžu redukovať jednotlivci, sú značne limitované, stále dokážeme niečím prispieť. Ako môže človek znížiť svoju uhlíkovú stopu? Tu je 7 tipov od klimatológa Milana Lapina.

1. Za výrobky radšej priplaťte.

Každým nákupom narastie individuálna ekologická stopa človeka, teda množstvo oxidu uhličitého a iných skleníkových plynov, ktoré vyprodukuje. Tie sa okrem výroby produktov tvoria aj pri spaľovaní alebo likvidácii odpadu, a tak neustálou výmenou výrobkov s krátkou životnosťou našu planétu výrazne poškodzujeme.

„Problémom je, že chudobní ľudia sa chcú mať naoko rovnako dobre ako bohatí, a tak nakupujú lacné napodobeniny kvalitných vecí, ktoré musia po krátkom čase zahodiť,“ hovorí klimatológ. Ak sa zaujímame o budúcnosť našej planéty, mali by sme prestať hromadiť nekvalitné výrobky, najmä z rozvojových krajín a Číny, a kupovať kvalitné tovary, ktoré sa dajú používať dlhodobo.

2. Obmedzte mäso.

Veľkou témou klimatickej krízy je stravovanie. Práve poľnohospodárstvo a potravinársky priemysel zodpovedajú za približne pätinu skleníkových plynov. Nie je prekvapením, že za najväčšiu uhlíkovú stopu môžu živočíšne produkty, najmä hovädzie mäso. Podľa Lapina ich však nemusíme vynechať úplne.

„Chov hospodárskych zvierat je potrebný na efektívne fungovanie poľnohospodárstva, treba však voliť racionálny rozsah,“ vraví klimatológ, ktorý je mäso striedmo. Lapin radí konzumovať ho dva- až trikrát týždenne a obmedziť najmä mäso z prežúvavcov, ktoré produkujú najviac metánu, zvyšujúceho skleníkový efekt atmosféry.

Štrajk žiakov a študentov za budúcnosť klímy, ktorý bol súčasťou Akčného dňa 2019 v Bratislave. Foto: TASR
Štrajk žiakov a študentov za budúcnosť klímy, ktorý bol súčasťou Akčného dňa 2019 v Bratislave. Foto: TASR

3. Ryžu jedzte striedmo.

Čo sa týka rastlinných výrobkov, najväčším problémom je pestovanie ryže, ktoré prispieva k emisii metánu do atmosféry dokonca viac ako chov hovädzieho dobytka. Pri jej pestovaní totiž pod vodou vzniká biomasa, z ktorej sa pri rozklade vytvára metán. „Veľa ľudí o tom nevie, no pestovanie ryže je na prvom mieste v produkcii metánu, čo je 25-krát silnejší skleníkový plyn ako oxid uhličitý. Potom nasleduje banská činnosť a až potom je chov hovädzieho dobytka,“ vysvetľuje Lapin, podľa ktorého je však dobrou správou postupné znižovanie spotreby ryže aj u ľudí v rozvojových krajinách.

Bojujú proti konzumu, výpredajom a zľavám.
Matka so synom radia, ako udržateľne nakupovať oblečenie

 „Jednotlivé ekonomické sektory majú rôzny podiel na zosilňovaní skleníkového efektu atmosféry (teda aj na klimatickej zmene). Na prvom mieste je výroba energie (elektrina a teplo) s vyše 25 % podielom, na druhom mieste doprava s asi 25 % podielom a priemysel tiež s asi 25 % podielom. Zvyšných 25 % pripadá na poľnohospodárstvo, komunálnu sféru, lesníctvo, odpadové hospodárstvo atď. V jednotlivých krajinách a regiónoch sú uvedené % trochu odlišné,“ hovorí Lapin.

4. Zateplite si byt či dom.

Bývanie je významným producentom skleníkových plynov a jednou z ciest k zlepšeniu je rozumnejšie zaobchádzanie s energiou. Pomôže napríklad zateplenie budov. „Mne trvalo veľmi dlho, kým som o tom presvedčil obyvateľov nášho domu. Dnes po zateplení však spotrebuje naša domácnosť 40 % z toho tepla, čo predtým,“ hovorí Lapin.

5. Dbajte na spotrebiče.

Pri nákupe spotrebičov by ste mali sledovať ich energetickú triedu. Okrem nižšej spotreby elektriny, a teda menšej produkcie CO2, ktorá je lepšia pre planétu, však zakúpením kvalitnejšieho výrobku môžete aj ušetriť. Na štítku je uvedená aj ročná spotreba v kWh, pomocou ktorej vypočítate, koľko usporíte.

„Ja osobne som nedávno vymenil všetky spotrebiče za najvyššiu triedu, teda s najnižšou spotrebou. Radím tiež využívať LED žiarovky a jednopákové vodovodné batérie namiesto klasických dvoch ventilov,“ hovorí Lapin a dodáva, že dva ventily, jeden na teplú a druhý na studenú vodu, spotrebujú obvykle dvakrát toľko energie.

6. Sadnite do autobusu a nakupujte lokálne.

V mnohých krajinách sveta neexistuje spotrebná daň na pohonné hmoty, prípadne je veľmi nízka, čo ľudí vôbec nemotivuje hľadať ekologickejšie alternatívy prepravy. Napríklad v USA je cena benzínu oproti tej našej asi tretinová, udáva príklad klimatológ Lapin.

Aj my však podľa neho emitujeme zbytočne veľa oxidu uhličitého v individuálnej doprave. „Keď sa pozriete na Bratislavu alebo hocijaké veľké mesto, tak 90 % áut na ceste má len jedného pasažiera. Prečo? Je to podľa mňa nezmysel,“ hovorí. On sám auto síce vlastní, ale využíva ho, len keď ho naozaj potrebuje, napríklad na rekreáciu či na prevážanie ťažkých vecí. S obmedzením dopravy s emisiou CO2 je úzko previazané aj dovážanie výrobkov z ďalekých krajín, a tak Lapin odporúča jesť a nakupovať čo najviac lokálne tovary.

7. Recyklujte a kompostujte.

Jedným z ekologicky a environmentálne najprijateľnejších spôsobov likvidácie tovaru je najprv ho separovať. Človek by mal mať podľa klimatológa päť odpadkových košov – na papier, plasty, kovy, sklo a komunálny odpad, ktorý je ideálne kompostovať a potom znova využiť ako hnojivo do pôdy, ak sú na to podmienky. Samozrejme, v krajine musí existovať efektívny systém recyklácie odpadu.

Hlavné foto: unsplash

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk