26. mája 2019

Počas vlády amerického prezidenta Donalda Trumpa sa o téme narcizmu hovorí pomaly každý deň. Táto osobnostná črta však nemusí byť nevyhnutne zlou vecou. 

Existuje koncept, v súvislosti s ktorým psychoanalytici hovoria o zdravom narcizme. V ňom ide o akýsi vnútorný zmysel, že na vás záleží, máte čo ponúknuť, ľudia by vás mali brať vážne, máte schopnosť vytvárať a budovať dôležité veci. Na tej najzákladnejšej úrovni vám zdravý narcizmus poskytuje energiu, vďaka ktorej sa osprchujete, vyčistíte si zuby, upravíte vlasy a oblečiete sa reprezentatívne. Ak nechcete vyzerať dobre, tak prečo sa vôbec obťažovať.

Rodný dom prezidenta Donalda Trumpa je na predaj. Zaplatiť zaň treba 2,9 milióna dolárov v hotovosti

Lídri potrebujú ešte väčšiu dávku takéhoto zdravého narcizmu. Potrebujú predsa viesť a posúvať veci o krok ďalej. Hlboko vnútri musia cítiť toto: „Nielenže by ma mal brať svet seriózne a úctivo, no moje myšlienky a silné stránky sú také, že môžem a mal by som byť zodpovedný za osud inštitúcií a ľudí, ktorí sú na nich závislí.“

Ale. Všetkého veľa škodí. Nadmerný narcizmus môže byť v prípade lídra extrémne nebezpečný. Môže sa zmeniť na to, čo niektorí nazývajú zhubným narcizmom. Politickí lídri sú príkladom ako samotnej potreby fungovania narcizmu, tak i jeho nebezpečenstiev.

Top spisovatelia zarobili 283 miliónov. Skokanom je autor knihy o Trumpovi

V prípade lídrov existujú dva problémy týkajúce sa narcizmu. Povedzme, že s niekým uvažujete o vstupe do partnerstva. Alebo ste súčasťou správnej rady, ktorá hľadá nového CEO. Alebo ste volič, ktorý zvažuje, ktorého kandidáta podporí.

Prvou výzvou je rozlišovať medzi zdravým narcizmom a narcizmom, ktorý síce nie je nebezpečný, no ovplyvní schopnosť lídra správne fungovať. Myslite na to, že narcizmus je osobnostná vlastnosť. To znamená, že je hlboko zakotvená v osobnosti jednotlivca. Neočakávajte zmenu. Ak v minulosti lídri preukázali narcistické správanie, tak možno očakávať, že sa to bude opakovať v každom pracovnom prostredí.

Druhou výzvou je identifikácia nebezpečného narcizmu. Je teda dobré uvedomiť si, že takýto človek nemôže byť skvelým lídrom alebo spolupracovníkom.  Tento typ človeka však môže byť mimoriadne charizmatický a vzrušujúci, a často je lákavé ospravedlniť jeho alarmujúce správanie. Táto potenciálne nebezpečná charizma zohráva v politike veľkú úlohu.

Rozlíšenie zdravého narcizmu od toho mierne problematického

Tu sú niektoré situácie, ktoré môžu naznačovať, že má líder mierny problém s narcizmom:

  1. Nikdy neprevezme zodpovednosť za chyby alebo problémy.
  2. Zdôrazňuje svoju osobitosť.
  3. S ľuďmi zaobchádza zle alebo sa správa tak, ako keby boli neviditeľní. Pozorujte, aký je pri interakcii s čašníkmi, správcami či vrátnikmi.
  4. Pri negatívnom feedbacku sa správa defenzívne.
  5. Radšej sa na vás snaží urobiť dojem, než by mal prejaviť záujem.
  6. Chýbajú mu záujmy a aktivity.
  7. Všade má „známeho.“ Myslí si, že má špeciálne konexie v predajni áut, na parkoviskách alebo v reštauráciách.
  8. Neopýta sa ani jednu otázku, ktorá by sa týkala vás.

Ako spoznať nebezpečnú úroveň narcizmu

Na tomto konci spektra už nie je narcizmus osobnostnou črtou jednotlivca. Je to základný organizačný princíp toho, kým vlastne je. A to je jediná vec, na ktorej záleží.

Nedávno diskutovala skupina štyroch odborníkov v televíznom programe The Last Word with Lawrence O’Donnell o prekvapivom telefonáte Donalda Trumpa s Vladimírom Putinom. Ako posledný prehovoril Eugene Robinson z Washington Post a povedal:

„Ak hovoríme o prezidentovi Trumpovi, tak musíme vziať do úvahy, že to nie je len jeho predajnosť, ignorancia či ostatné veci, ktoré ho robia nespôsobilným, ale tiež jeho masívny narcizmus. Podľa mňa si veľmi dobre uvedomuje, že práve masívny zásah Vladimíra Putina do volieb ho s najväčšou pravdepodobnosťou dostal na vrchol. A myslím si, že to nemôže priznať. Nemôže dopustiť, aby sa o tom hovorilo, aby to verejne uznal a určite to nemôže priznať Putinovi.“

Pokiaľ je Robinsonova špekulácia správna, tak naozaj opisuje kriticky nebezpečnú úroveň narcizmu. To nás privádza k najjednoduchšiemu a najpriamejšiemu znaku nebezpečnej úrovne narcizmu. Môže líder tolerovať to, že by pred svetom vyzeral „zle?“ Ak má niekto nulovú toleranciu voči takejto veci, tak v podstate nie je schopný zvládnuť realitu, a teda nie je spôsobilý viesť.

Ďalším znakom nebezpečnej úrovne narcizmu je absencia empatie. Bohužiaľ, aj v tomto prípade je Trump dokonalým príkladom. Na nedávnom zhromaždení vo Wisconsine, zrejme s odkazom na prerušenie tehotenstva v pokročilom štádiu, povedal: „Dieťa sa narodilo. Matka sa stretáva s lekárom. Postarajú sa o dieťa. Nádherne toto dieťa zabalia, a následne sa lekár s matkou dohodnú, či ho popravia alebo nie. Tak toto teda nie.“

Nebolo to po prvý raz, čo Trump takto interpretoval potrat v neskorom štádiu tehotenstva. Teda, že ho opísal ako popravu dieťaťa po narodení, čo jednoducho nie je pravda. Ale každopádne o to teraz nejde. Ide o absolútny nedostatok empatie voči lekárom a rodinám, ktoré trebárs po narodení dieťaťa postihnutého anencefáliou preň musia nájsť paliatívnu starostlivosť, alebo o rodiny, ktoré sa rozhodnú pre ukončenie tehotenstva, lebo inak by matka dieťaťa zomrela. Bolo by totiž takmer nemožné vyjadrovať sa týmto štýlom, ak by ste mali aspoň štipku empatie a boli schopní sa aspoň máličko vcítiť do lekára alebo pacientky, ktorí sa snažia vyrovnať s takouto tragédiou.

Znakom nebezpečnej úrovne narcizmu je extrémna miera týchto psychologických slabostí: úplná absencia empatie a kompletná neznášanlivosť vyzerať inak než dokonale. Smutné je, že v skutočnosti ide v prípade takéhoto lídra o znaky jeho rozbitého ja, ktoré by nemali niesť zodpovednosť za životy ostatných ľudí.

Hlavné foto: SITA/AP

Prispievateľka Prudy Gourguechon píše pre Forbes.com o psychológii v biznise. 

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk