Podnikateľ Pavol Konkoľ z Novej Ľubovne patril dlhé roky k významným hydinárom na Slovensku. Člen rebríčka najbohatších Slovákov si však dnes odpykáva právoplatný trest za daňové podvody. Väzeniu sa mu však podarilo vyhnúť.
Jeho hydinárske firmy v časoch najväčšieho rozmachu generovali tržby v desiatkach miliónov eur a radili sa medzi najväčšie v odvetví. Postupne sa však jeho podnikanie s hydinou začalo zadrhávať a firmy kopili čoraz väčšie dlhy. Pri dvoch spoločnostiach Hydina Slovensko a Podtatranská hydina evidujú daniari dlh vo výške viac ako 30 miliónov eur.
Okrem problémov biznisu sa však Konkoľ musel posledné roky venovať aj vážnym podozreniam voči svojej osobe. Národná jednotka finančnej polície NAKA voči nemu v roku 2019 viedla trestné stíhanie za pokračujúci zločin skrátenia dane a poistného, ktoré vyústilo až do obvinenia Pavla Konkoľa spolu s ďalšími troma osobami.
Po siedmich rokoch padlo v tejto kauze definitívne rozuzlenie. Aj napriek miliónovým škodám pre štát sa hydinárovi z východného Slovenska podarilo väzeniu vyhnúť.
Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici uznal v marci 2025 trestným rozkazom štyroch obvinených, medzi ktorými bol aj Pavol Konkoľ, za vinných. Ako organizátor organizovanej skupiny sa viackrát spomína práve východoslovenský podnikateľ Pavol Konkoľ.
Zločiny páchali podľa súdu ako organizovaná skupina vo viacerých etapách, pričom škoda pre štát prevýšila 19 miliónov eur, ako vyplýva z trestného rozkazu, ktorý má Forbes Slovensko k dispozícií.
Podstatou ich trestnej činnosti bolo rozsiahle krátenie dane prostredníctvom hydinárskych podnikov. V prípade Konkoľa je rozsudok právoplatný. „V trestnej veci sp. zn. 10T/4/2024 bol trestný rozkaz zo dňa 13.03.2025 vo vzťahu k obv. P. K. právoplatný dňa 16.04.2025,“ potvrdil pre Forbes Slovensko Špecializovaný trestný súd.
Daňové podvody
Do ekonomickej kauzy boli zapletené viaceré firmy, medzi ktorými boli aj známe hydinárne Podtatranská hydina, Hydina Slovensko a Hydina SK, ktoré boli podľa trestného rozkazu súčasťou podvodov s daňou z pridanej hodnoty.
Skupina okolo Konkoľa podľa trestného rozkazu prostredníctvom hydinárskych podnikov, ktoré ovládala, páchala daňové machinácie medzi rokmi 2012 až 2018 a využívala na to fiktívne nákupy tovaru a kŕmnych zmesí, ale aj fiktívny predaj a spätnú kúpu výrobnej linky. Na oba obchody sa bližšie pozrieme.
Ako prebieha karuselový podvod
Najjednoduchšie sa vysvetľuje karuselový podvod alebo ľudovo povedané „kolotoč“ na troch firmách. Na začiatku reťazca je firma A, ktorá má v schéme úlohu takzvanej potrubnej firmy. Sídli v inom členskom štáte, no na Slovensko dodáva tovar bez DPH, keďže medzištátne sa obchoduje bez tejto dane.
Spoločnosť B je takzvaná nastrčená nárazníková firma, ktorá predá tovar ďalšej slovenskej spoločnosti C. Keďže už ide o domáci obchod, tak podlieha slovenskej DPH. Spoločnosť C zaplatí spoločnosti B cenu tovaru aj s DPH. Spoločnosť B má zákonnú povinnosť túto vybranú daň odviesť štátu.
Namiesto toho však peniaze vyberie a prestane komunikovať, nepodá daňové priznanie a zanikne. Spoločnosť C následne predá tovar späť do zahraničia (často priamo pôvodnej spoločnosti A) opäť so sadzbou DPH nula percent. Keďže spoločnosť C pri nákupe zaplatila DPH spoločnosti B, no pri predaji do zahraničia účtovala nula percent DPH, vznikne jej nárok na vrátenie dane. Daňový úrad jej sumu vyplatí.
Štát tak vypláca spoločnosti C peniaze, ktoré do štátnej pokladnice od spoločnosti B nikdy nepritiekli. Tento reťazec predajov sa uzatvára a tovar sa často len virtuálne točí v kruhu stále dookola (preto termín „karusel“), čím sa strata pre štátny rozpočet znásobuje. V mnohých prípadoch tovar vôbec neexistuje alebo neopustí sklad a presúvajú sa len faktúry.
Samotný kolotoč však môže byť oveľa zložitejšia pavučina vzťahov medzi firmami a správca dane tak má problém sa k peniazom dostať.
Daňová trestná činnosť mala prebiehať prostredníctvom fiktívnych nákupov tovaru a kŕmnych zmesí. Celý podvod je opísaný podrobne v trestnom rozkaze a prebiehal nasledovne – obvinení nakupovali mäso a kŕmne zmesi z Poľska a Česka, ktoré išli priamo do ich hydinární.
Aby si však znížili dane a získali od štátu peniaze navyše, do tohto obchodného reťazca zapojili rôzne nastrčené nárazníkové firmy, ktoré nevykonávali reálnu činnosť a riadili ich nastrčené osoby, takzvané biele kone.
Tieto nastrčené nárazníkové firmy s bielymi koňmi tovar kúpili a predali ho firmám z podnikateľského impéria okolo Konkoľovcov, pričom štátu daň z pridanej hodnoty neodviedli. Hydinárske spoločnosti si, naopak, na základe týchto fiktívnych faktúr uplatňovali od štátu obrovské odpočty DPH.
Takto „plánovane a koordinovane vytvorili sieť obchodných spoločností registrovaných ako platcovia DPH,“ a robili tak „za účelom dosiahnutia zisku páchaním ekonomickej trestnej činnosti spočívajúcej vo vylákaní finančných prostriedkov od štátu prostredníctvom daňových úradov skrátením DPH alebo neoprávneným uplatnením nadmerných odpočtov DPH,“ píše sa v trestnom rozkaze.
Takémuto fakturačnému typu podvodov s daňami sa hovorí karuselový podvod alebo kolotoč, do ktorého sú zapojené minimálne tri spoločnosti, hoci pri zložitejších podvodoch môže byť pavučina obchodných sietí väčšia.
Na nezákonné obohatenie skupina okolo Konkoľa využívala aj fiktívny predaj a spätnú kúpu výrobnej linky. Podľa informácií z trestného rozkazu mali fungovať ako organizovaná skupina, ktorá formou umelo vytvoreného reťazca spoločností zrealizovala fiktívny predaj a spätnú kúpu výrobnej linky. Cieľom bolo podľa súdu opäť masívne skrátenie DPH prostredníctvom nepravdivého deklarovania nákupu a predaja technológie na spracovanie hydiny.
Pre zdanie legálneho podnikania pri predaji výrobnej linky zaradili do reťazca aj viaceré iné spoločnosti, ktoré vystupujú v celom obchode ako „stratený obchodník“ a kde za konateľov dosadili takzvaného bieleho koňa.
„Podstatou takto umelo vytvoreného dodávateľsko-odberateľského obchodného reťazca, bolo vystavovanie nepravdivo deklarujúcich účtovných dokladov, pri ktorom simulovaným spôsobom vytvorili podmienky potrebné k uplatneniu DPH na vstupe,“ píše sa v trestnom rozkaze.
Miliónové škody
Škoda voči štátnemu rozpočtu spočívala v priamom skrátení dane z pridanej hodnoty a v neoprávnenom získaní finančných prostriedkov prostredníctvom uplatnených nadmerných odpočtov DPH. Pri každom jednom čiastkovom skutku súd konštatuje, že pri ňom došlo k škode štátneho rozpočtu Slovenskej republiky zastúpenému daňovým úradom.
Súčet týchto explicitne uvedených čiastok v trestnom rozkaze predstavuje škodu na skrátenej DPH vo výške viac ako 16 miliónov eur a škodu z neoprávnene získaného prospechu z nadmerných odpočtov DPH vo výške takmer tri milióny eur. Dohromady tak organizovaná skupina spôsobila štátu škodu prevyšujúcu 19 miliónov eur.
Skončil doma s náramkom
Za vyššie spomínané daňové skutky dostal podľa trestného rozkazu hlavný organizátor skupiny Pavol Konkoľ súhrnný trest domáceho väzenia vo výmere päť rokov, peňažný trest 60-tisíc eur a zákaz činnosti na osem rokov.
Počas tohto trestu sa musí zdržiavať nepretržite vo svojom obydlí a opustiť ho môže len na cestu do práce a na výkon práce. Inak môže obydlie opustiť len s predchádzajúcim súhlasom probačného a mediačného úradníka z naliehavých dôvodov.
Pre prípad, že by peňažný trest vo výške 60-tisíc eur nezaplatil, súd mu ustanovil náhradný trest odňatia slobody na tri roky.
Súhrnný trest zákazu činnosti na osem rokov spočíva v zákaze vykonávať funkciu štatutárneho orgánu, člena štatutárneho alebo dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky alebo prokuristu v obchodnej spoločnosti.
Podnikateľ Konkoľ mal podľa jeho právneho zástupcu uzavrieť dohodu o vine a treste. „Dohodu o vine a treste uzatvára obvinený s prokurátorom a schvaľuje ju súd, tým že proti trestnému rozkazu nepodal odpor nikto z oprávnených osôb vrátane prokurátora, ktorý v trestnom konaní zastupuje záujem štátu, je tento právoplatný a vykonateľný,“ hovorí pre Forbes Slovensko Miloš Kvasňovský, právny zástupca podnikateľa Konkoľa.
Natíska sa však otázka, či správca dane vyrubil hydinárňam daň z pridanej hodnoty súvisiacu so skutkami opísanými v trestnom rozkaze. „Pri obchodoch, ktorých sa vec týka, boli daňovými subjektmi obchodné spoločnosti, nie pán Konkoľ ako fyzická osoba. Prípadné daňové pohľadávky si správca dane uplatňuje v konkurzných alebo daňových exekučných konaniach vedených voči týmto daňovým subjektom,“ tvrdí Miloš Kvasňovský. Zároveň bola Konkoľovi podľa jeho právneho zástupcu uložená povinnosť nahradiť škodu takmer 997-tisíc eur.
Finančná správa potvrdila, že vykonala daňové kontroly v spoločnostiach dotknutých v trestnom rozkaze. Z dôvodu daňového tajomstva však odmietla odpovedať, či ako správca dane vyrubila DPH súvisiacu so skutkami opísanými v trestnom rozkaze, v akej výške, či bola zaplatená alebo vymožená, prípadne prečo nebola vyrubená. „Informáciu o výške dorubenej dane v súvislosti so spomínaným trestným rozkazom nie je možné poskytnúť z dôvodu, že ide o daňové tajomstvo,“ tvrdí Daniel Kováč, hovorca finančnej správy.
Z biznisu sa stiahol
Hlavný aktér daňovej kauzy svoj trest spoznal, zaujímavá je však otázka, ako sa aktuálne darí hydinárňam, ktoré boli rovnako súčasťou podvodov. Spoločnosť Hydina SK skončila v roku 2024 v konkurze, pričom veritelia si prihlásili pohľadávky v sume takmer 15 miliónov eur. Finančná správa voči nej eviduje dlh k 31. augustu 2026 vo výške 340 eur.
O rok neskôr skončila v konkurze aj ďalšia z Konkoľových hydinární. Vlani na jeseň bol na spoločnosť Hydina Slovensko vyhlásený konkurz, pričom veritelia si prihlásili pohľadávky v objeme viac ako 32 miliónov eur. Hydináreň z Lieskovca figuruje medzi top dlžníkmi finančnej správy. Daniari pri nej evidujú dlh k 31. augustu 2026 vo výške viac ako 25 miliónov eur.
Poslednou z trojice je spoločnosť Podtatranská hydina. Kým v roku 2022 dosahovala tržby na úrovni skoro 35 miliónov eur, vlani jej tržby padli na 7 500 eur. Spoločnosť je dlhodobo v červených číslach. Finančná správa pri nej eviduje dlh k 31. augustu 2026 vo výške približne 5,7 milióna eur.
Aj keby sa mohlo zdať, že príbeh východoslovenského hydinára sa skončil, nie je to úplne tak. Hoci jeho hydinárne krachujú, v pozadí sa objavila ďalšia spoločnosť, ktorá zažíva v posledných rokoch rozmach a má blízko k odsúdenému hydinárovi.
Firma Domäsko spája celú vertikálu od chovu na vlastných farmách cez spracovateľský závod až po predajne. Za posledné štyri roky takmer zdvojnásobila tržby na viac ako 165 miliónov eur, pričom vlaňajší zisk bol vyše osem miliónov eur. Jediným spoločníkom Domäska je rodinná spoločnosť D+B VTN, v ktorej figurujú Klaudia Balvanová (za slobodna Konkoľová), Jakub Konkoľ a Simona Konkoľová. Ide o rodinných príslušníkov Pavla Konkoľa.
Pokračujúci biznisový príbeh rodiny Konkoľovcov s hydinou má však aj druhú dejovú líniu. Na trh v roku 2023 vstupuje eseročka Podtatranská. Tá si ako adresu sídla uvádza Slavkovskú cestu 54/1468 v Kežmarku, na ktorej sídli aj Podtatranská hydina. Rovnakú majú aj oblasť podnikania, všíma si Index.
Navyše existujú aj ďalšie prepojenia s Konkoľovcami. Jej jediným spoločníkom sa stal Ján Kyseľ z Dobrej Nivy, ktorý bol od roku 2019 ešte do leta 2026 konateľom aj v spoločnosti Hydina Slovensko. Jediným majiteľom tejto firmy bola od roku 2022 Simona Konkoľová, dcéra Pavla Konkoľa.
Aj keď východoslovenský hydinár Pavol Konkoľ zanechal vo firmách dlhy v desiatkach miliónov eur a dostal pre daňové podvody od štátu stopku v podnikaní, štafetu v rodinnom biznise prebrali jeho rodinní príslušníci.
