Estónsky programátor a investor Jaan Tallinn patril medzi prvých investorov spoločnosti Anthropic. Do firmy investoval s cieľom ovplyvniť vývoj umelej inteligencie a spomaliť jej napredovanie. Teraz sa jeho podiel po vstupe spoločnosti na burzu zhodnotil na miliardy dolárov.
Krátko po tom, ako Tallinn a jeho spolupracovníci v roku 2005 predali spoločnosť eBay za 2,6 miliardy dolárov (približne 2,24 miliardy eur), sa začal intenzívne zaujímať o umelú inteligenciu. Zároveň v nej videl potenciálne nebezpečenstvo. Už v roku 2008, dávno pred stretnutím s Amodeim, nadobudol presvedčenie, že umelá inteligencia môže ohroziť samotné prežitie ľudstva.
Tento názor sa v ňom ešte viac upevnil po stretnutí s Eliezerom Yudkowským, známym výskumníkom bezpečnosti umelej inteligencie a spoluzakladateľom neziskového inštitútu Machine Intelligence Research Institute. Stretli sa v roku 2009 v reštaurácii Panera Bread neďaleko kalifornského mesta Millbrae.
Práve vtedy sa rozhodol podporiť svoje obavy aj finančne. Začal prispievať Yudkowského inštitútu a neskôr v roku 2012 spoluzaložil Centre for the Study of Existential Risk na Cambridgeskej univerzite a v roku 2014 kalifornskú neziskovú organizáciu Future of Life Institute. Tá sa zameriava na znižovanie rizík spojených s umelou inteligenciou.
O dvanásť rokov po stretnutí s Yudkowským sa rozhodol viesť investičné kolo série A spoločnosti Anthropic. Uskutočnilo sa v roku 2021 a podľa databázy PitchBook ocenilo mladú firmu na 461 miliónov dolárov (približne 396 miliónov eur). Pred investíciou si však od Amodeia vyžiadal určité záruky.
„Požiadal som Daria, aby získal alternatívne ponuky od investičných fondov rizikového kapitálu. Chcel som mať istotu, že iba nenahrádzam peniaze, ktoré by inak poskytli venture kapitáloví investori. Nechcem byť tým, kto umožní vznik niečoho, čo by inak nevzniklo,“ povedal v októbri v podcaste Generalist.
Hoci jeho motiváciou nebol finančný zisk – sám uviedol, že väčšinu investorov v danom kole tvorili subjekty, ktoré neboli motivované kapitalistickým ziskom –, ukázalo sa, že išlo o mimoriadne úspešnú investíciu. Tallinn vložil peniaze aj do ďalšieho investičného kola série B v nasledujúcom roku a dodnes patrí medzi najväčších individuálnych investorov spoločnosti, ktorá sa má stať najhodnotnejším startupom v oblasti umelej inteligencie na svete.
Forbes odhaduje, že po poslednom súkromnom investičnom kole v máji vlastnil približne 1,15-percentný podiel v Anthropicu. Vtedajšie ocenenie firmy dosahovalo 965 miliárd dolárov (približne 830 miliárd eur) a hodnota Tallinnovho podielu predstavovala 11,1 miliardy dolárov (približne 9,55 miliardy eur).
Po začiatku obchodovania s akciami Anthropicu vo štvrtok sa hodnota jeho podielu zvýšila o ďalšie miliardy. Akcie spoločnosti otvorili obchodovanie na úrovni 111,50 dolára (približne 96 eur), deň však uzavreli na cene 97,17 dolára (približne 84 eur). Trhová kapitalizácia spoločnosti tak dosiahla 1,8 bilióna dolárov (približne 1,55 bilióna eur) a hodnota Tallinnovho podielu sa odhaduje na 18,3 miliardy dolárov (približne 15,74 miliardy eur). V porovnaní s jeho odhadovanou investíciou vo výške 60 miliónov dolárov (približne 51,6 milióna eur) v prvých dvoch investičných kolách ide o 305-násobné zhodnotenie.
Spolu s ďalšími investíciami vrátane podielu v spoločnosti SpaceX sa majetok 54-ročného Tallinna v súčasnosti odhaduje na 19,7 miliardy dolárov (približne 16,94 miliardy eur). Radí sa tak medzi 150 najbohatších ľudí sveta. Zástupca jeho investičnej spoločnosti Metaplanet odmietol situáciu komentovať.
Investoval do AI, aby spomalil jej vývoj
Tallinn sa medzi investormi Anthropicu odlišuje svojou otvorene deklarovanou motiváciou spomaliť tempo vývoja umelej inteligencie.
„Ľudia sa ma často pýtajú: Ak sa bojíte umelej inteligencie, prečo investujete do spoločností, ktoré ju vyvíjajú?“ povedal v roku 2024 v podcaste Manifold. „V podstate preto, aby som mal vo firme svoj hlas a vytlačil investorov, ktorým na tom nezáleží. Hlavným obmedzením, ktoré som sa snažil dodržať, bolo neprispievať k urýchľovaniu vývoja týchto spoločností.“
Anthropic je zďaleka jeho najväčšou investíciou v oblasti umelej inteligencie a tvorí podstatnú časť jeho celkového majetku. Aj vedenie a zamestnanci spoločnosti patria medzi najhlasnejších kritikov rizík spojených s umelou inteligenciou.
V prospekte k vstupu na burzu Anthropic uviedol viac ako 90 strán rizikových faktorov. Patrí medzi ne možnosť, že sa systémy umelej inteligencie vymknú spod ľudskej kontroly, ale aj riziko, že pomôžu zlomyseľným aktérom vyvíjať biologické zbrane.
Amodei v septembri publikoval esej s názvom We Must Pace the Frontier, v ktorej vyzval spoločnosti vyvíjajúce umelú inteligenciu, aby spomalili vývoj nových modelov a mohli ich tak vytvárať bezpečnejším spôsobom.
Tallinn investoval viac ako sto miliónov dolárov (približne 86 miliónov eur) do vyše stovky startupov, z ktorých mnohé pôsobia v oblasti umelej inteligencie.
Jeho prvou významnou investíciou v tomto odvetví sa zrejme stalo londýnske výskumné laboratórium DeepMind. V roku 2010 ho založili Demis Hassabis, Shane Legg a Mustafa Suleyman. Tallinn sa s Hassabisom a Leggom prvýkrát stretol začiatkom roka 2011 na Oxfordskej univerzite. Investičné kolo série A pritom zmeškal len o niekoľko týždňov.
Následne investoval do ďalších kôl série B a C v rokoch 2012 a 2013, vďaka čomu získal približne jednopercentný podiel v spoločnosti. O rok neskôr Google kúpil DeepMind za údajne 650 miliónov dolárov (približne 559 miliónov eur).
Medzi jeho ďalšie investície v oblasti umelej inteligencie patria konzultačná spoločnosť Faculty a startup Conjecture, ktorý vyvíja technológie zamerané na lepšiu kontrolovateľnosť pokročilej umelej inteligencie.
Tallinn investoval aj 20 miliónov dolárov (približne 17,2 milióna eur) do hedžového fondu Situational Awareness, ktorý sa zameriava na umelú inteligenciu a založil ho bývalý výskumník OpenAI Leopold Aschenbrenner. Fond sa v júli takmer zrútil.
Okrem Anthropicu stavil aj na SpaceX
Popri investíciách do umelej inteligencie vlastní Tallinn aj podiel v spoločnosti SpaceX, raketovej firme Elona Muska, ktorá vstúpila na burzu v júni s ocenením 1,8 bilióna dolárov (približne 1,55 bilióna eur).
Tallinnova spoločnosť Metaplanet investovala do SpaceX prvýkrát v roku 2021. Svoj podiel drží prostredníctvom fondu spravovaného investičnou spoločnosťou Gigafund, ktorú spoluzaložil a vedie miliardár Luke Nosek, člen predstavenstva SpaceX.
Podľa firemných dokumentov v Singapure mal Tallinnov 15-percentný podiel vo fonde na konci roka 2025 hodnotu 250 miliónov dolárov (približne 215 miliónov eur). Za predpokladu, že svoj podiel počas vstupu SpaceX na burzu nepredal, jeho hodnota by teraz mohla presahovať 400 miliónov dolárov (približne 344 miliónov eur).
Prvý technologický úspech mu vyniesol len päťtisíc dolárov
Tallinnov prvý veľký technologický zárobok bol v porovnaní s dnešnými miliardami podstatne skromnejší.
Vyrastal v sovietskom Estónsku. Jeho matka pracovala ako architektka a otec bol filmovým režisérom. Programovať začal už ako tínedžer. V roku 1989, keď mal 17 rokov, vytvoril spolu s dvoma spolužiakmi – Ahtim Heinlom a Priitom Kasesaluom – počítačovú hru Kosmonaut. S oboma neskôr spoluzaložil Skype.
Hra v istom zmysle predznamenala aj jeho budúcu investíciu do SpaceX. Hráč v nej musel riadiť malú vesmírnu loď pohybujúcu sa po úzkych cestách zavesených vo vesmíre a zároveň hospodáriť so zásobami paliva a kyslíka. V tom istom roku ju predali švédskej spoločnosti za päťtisíc dolárov (približne 4 300 eur). Stala sa tak prvou estónskou videohrou, ktorá sa dostala na medzinárodný trh.
Tallinn pokračoval v programovaní aj počas štúdia teoretickej fyziky na Tartuskej univerzite. Vo svojej záverečnej práci sa venoval medzihviezdnemu cestovaniu prostredníctvom deformácií časopriestoru.
Po absolvovaní univerzity v roku 1996 sa vrátil k tvorbe počítačových hier, neskôr sa však presunul k internetovému softvéru. Spolu s bývalými spolužiakmi sa spojil s Niklasom Zennströmom a Janusom Friisom, aby vyvinuli službu na zdieľanie súborov Kazaa. Neskôr sa opäť dali dokopy a v roku 2003 spustili Skype, ktorý predali už o dva roky neskôr.
Svoje bohatstvo chce využiť na znižovanie existenčných rizík
Takmer celé nasledujúce desaťročie sa intenzívne venoval premýšľaniu o budúcnosti, v ktorej bude zohrávať významnú úlohu umelá inteligencia.
„Musíme prevziať zodpovednosť za modelovanie dôsledkov svojich činov a následne si vyberať tie, ktoré prinesú najlepšie výsledky,“ povedal v roku 2015 pre vedecký web Edge.
V rovnakom období sa zapojil do hnutia efektívneho altruizmu, ktorého súčasťou bol aj zdiskreditovaný bývalý kryptomenový magnát Sam Bankman-Fried.
Začiatkom roka 2018 požičal Tallinn obchodnej spoločnosti Alameda Research, ktorú Bankman-Fried vlastnil, kryptomeny v hodnote 110 miliónov dolárov (približne 94,6 milióna eur). Ešte v tom istom roku požadoval ich vrátenie. Podľa dostupných informácií sa mu po tom, ako Alameda utrpela straty, podarilo získať späť 80 percent pôžičky a o zvyšnej časti vyjednával.
Bankman-Fried a jeho kryptomenová burza FTX boli zároveň významnými investormi spoločnosti Anthropic. Ich podiel vo firme sa predal počas konkurzného konania v roku 2024.
Celkovo Tallinn daroval viac ako 140 miliónov dolárov (približne 120,4 milióna eur) na podporu projektov zameraných na bezpečnosť umelej inteligencie, biologickú bezpečnosť a výskum hrozieb, ktoré môžu ohroziť prežitie ľudstva.
Obáva sa aj jadrových rizík. Je členom rady podporovateľov chicagskej neziskovej organizácie Bulletin of the Atomic Scientists a v roku 2021 ju podporil sumou stotisíc dolárov (približne 86-tisíc eur).
V posledných rokoch začal Tallinn pochybovať o tom, či jeho investície skutočne dokážu zabezpečiť bezpečný vývoj umelej inteligencie.
„Obrovské preteky medzi americkými spoločnosťami nás zabijú,“ povedal v roku 2023 v podcaste Cognitive Revolution. Poukazoval pritom na súperenie medzi spoločnosťami OpenAI a Anthropic.
Mimoriadny úspech Anthropicu mu však zároveň môže priniesť miliardy dolárov, ktoré bude môcť použiť na financovanie ďalšieho výskumu bezpečnosti umelej inteligencie.
Anthropic zaviedol pre niektorých investorov, ktorí vlastnia viac ako 0,5 percenta spoločnosti, obdobie zákazu predaja akcií trvajúce až jeden rok. Vstup firmy na burzu však Tallinnovi výrazne uľahčí speňaženie jeho podielu.
„Nedostatočná likvidita je veľkým obmedzením mojej filantropickej činnosti,“ napísal v roku 2025 v komentári na internetovom fóre LessWrong.
Pre Tallinna je budovanie majetku predovšetkým spôsobom, ako získať väčšiu slobodu pri rozhodovaní o tom, čo s ním urobí.
„Nie som zodpovedný za ostatných investorov. Nemusím preto maximalizovať svoj čistý majetok,“ povedal v októbri.
Poznámka: Článok bol aktualizovaný na základe záverečnej ceny akcií Anthropicu vo štvrtkovom obchodovaní.
Článok vyšiel na forbes.com.