10. decembra 2019

Rok 2015 sa mnohým Európanom spája s utečeneckou krízou. Zatiaľ čo niektoré krajiny, ako napríklad Nemecko, boli týmto neočakávaným problémom skutočne postihnuté, Slovensko sa skôr nieslo na vlne nenávistnej politickej propagandy bez skutočného migračného ohrozenia. Čo však obe krajiny od tohto roku spája? Množstvo odhodlaných ľudí, ktorí sa rozhodli situáciu prichádzajúcim žiadateľom o azyl čo najviac uľahčiť. 

Medzi nich patrí aj Michaela Pobudová, predsedníčka občianskeho združenia Mareena, ktoré komunitnými, vzdelávacími a dobrovoľníckymi aktivitami pomáha cudzincom na Slovensku pri integračnom procese, a dlhoročný nemecký novinár Andreas Tölke, zakladateľ berlínskej neziskovej organizácie Be an Angel a majiteľ reštaurácie v berlínskej štvrti Kreuzberg s názvom Kreuzberger Himmel, ktorá utečencov priamo zamestnáva.

Odlišná situácia vnímaná rovnako

Október 2015 bol v oboch krajinách vnímaný ako najťažší mesiac pre celú Európu. Rozdiel však bol v tom, že zatiaľ čo len do Berlína podľa Andreasa prichádzalo 1 200 utečencov denne, na Slovensku sa vysoké čísla v súvislosti s množstvom prichádzajúcich migrantov používali len na zastrašovanie domácich a s realitou nemali nič spoločné.

Novinár a zakladateľ neziskovej organizácie Be an Angel Andreas Tölke v roku 2018 otvoril reštauráciu Kreuzberger Himmel. Foto: archív Kreuzberger Himmel

„Čísla sa pohybovali niekde medzi sto až štyristo žiadosťami o azyl, pričom reálne sme ho udelili len desiatkam z nich. Išlo skôr o prehnanú obavu ľudí, ktorú umocňovali niektorí politici,“ spomína Pobudová.

Andreas a Michaela sa však v danej situácii zachovali takmer rovnako. Nemecký novinár pomáhal utečencom priamo na ulici a snažil sa im zabezpečiť nocľah na niekoľko dní či týždňov, pričom hneď niekoľkých ubytoval priamo u seba. Michaela prostredníctvom iniciatívy Kto pomôže hľadala ľudí, ktorí by boli ochotní poskytnúť prichádzajúcim cudzincom ubytovanie, pomoc pri hľadaní práce či s učením jazyka.

Forbes vyzbieral pre neziskovky rekordnú sumu.
Večera s Hamšíkom sa vydražila za 20-tisíc eur

Avšak kým na Slovensku počet dobrovoľníkov značne prevyšoval ľudí, ktorí pomoc reálne potrebovali, Andreas mal pred sebou o niečo ťažšiu úlohu, ktorú zvládol len za pomoci priateľov a známych. „Aj napriek tomu, že Nemci sú známi svojou rezervovanosťou a nie práve pohostinným správaním, bol som prekvapený, že už prvú noc som dokázal poskytnúť domov 120 čakajúcim utečencom,“ vysvetľuje.

Pomoc nepozná hranice

Andreas však chcel pomáhať ďalej, preto sa rozhodol, že už existujúca organizácia Be an Angel, ktorú založil na pomoc chudobným nemeckých deťom, sa preorientuje čisto na potreby ľudí prichádzajúcich do Nemecka. „Naším počiatočným cieľom bolo poskytnúť im prvú pomoc, prístrešie, zdravotnú starostlivosť. A keďže vláda nerobila v tomto smere dostatok opatrení, v rámci Nemecka sme nadviazali kontakt aj s inými existujúcimi neziskovkami,“ dodáva Tölke.

Rovnako postupovali aj ľudia zo združenia Mareena, ktorí sa spojili s fungujúcimi organizáciami podporovanými zo štátneho rozpočtu a európskych fondov a ponúkli im pomoc pri integrácii cudzincov, ktorí zostali na Slovensku. „Vytvorili sme skupiny dobrovoľníkov v Bratislave, Nitre, Žiline a Košiciach. V každej bolo desať až pätnásť ľudí, čím sme v marci 2016 na Slovensku rozbehli oficiálny dobrovoľnícky program,“ dodáva Pobudová.

V rámci komunitného centra Mareena organizujú aj festival Fjúžn, kde miestna komunita môže ochutnať špeciality svetových kuchýň priamo od cudzincov. Foto: archív festivalu Fjúžn

Andreas Tölke si ešte teraz spomína na tie najťažšie prípady, s ktorými sa priamo stretol a ktorých výskyt sa za posledné dva roky rapídne znížil. „Pomáhali sme pani s cukrovkou, ktorá sem prišla na vozíku, ľuďom so závažnou infekciou šíriacou sa zo zvyškov granátov, ktoré im ostali v nohe. A aj tým, ktorí zo strachu nemohli zaspať bez zapnutého svetla,“ približuje šéf neziskovej organizácie. Dodáva, že až 80 % prichádzajúcich utečencov je ťažko traumatizovaných a len máloktorý nemecký psychiater sa už s podobnými prípadmi v živote stretol.

Kto dáva najviac peňazí na charitu?
Medzi top filantropmi sveta je Gates aj Soros

Nemajú možnosť socializovať sa

Najdôležitejšou súčasťou integrácie je však nadviazanie pozitívneho vzťahu medzi cudzincami a miestnymi. A to, aj keď sa to možno nezdá, môže byť podľa Michaely pre cudzincov s povolením zostať v krajine, veľmi ťažké. Utečenci sú podľa nej najmä zo začiatku ostýchavejší a nemajú veľa príležitostí socializovať sa a spoznať miestnych.

„Aj preto sme sa v Mareene okrem dobrovoľníctva a jazykových kurzov začali venovať komunitným aktivitám. Veľa z nich má niečo spoločné s jedlom,“ vysvetľuje Michaela, ktorá má na mysli sobotné brunche v Mareene či večerný tradičný event Folkekøkken. „Vždy poprosíme jedného alebo dvoch cudzincov, aby pripravili jedlo typické pre jeho rodnú krajinu, a pozveme verejnosť, aby sa s nami najedla. Pokiaľ ide o večeru s lákavým dánskym názvom, opäť raz varia cudzinci a môže sa k nám pridať široká verejnosť, či už miestna, alebo cudzinecká,“ vysvetľuje Michaela.

Cudzinci sú podľa Michaely Pobudovej zo združenia Mareena ostýchavejší a komunitné eventy im pomáhajú v integrácii. Foto: Mary Mokrá

Andreas formát varenia pozdvihol ešte o niečo vyššie, keď v roku 2018, bez akejkoľvek skúsenosti z oblasti gastronómie otvoril reštauráciu so sýrskymi špecialitami, v ktorej celý jeho personál tvoria práve utečenci. „Chceli sme, aby sa miestni dostali do kontaktu s utečencami. Všetci si totiž v hlave nosíme obraz toho, ako by mal človek na úteku z rodnej krajiny vyzerať, no väčšinou zabúdame na fakt, že ide o rovnakú ľudskú bytosť, akou sme my sami,“ približuje Tölke, ktorému z pôvodného personálu v rozsahu 12 ľudí zo štyroch rôznych krajín, vyznávajúcich tri rôzne náboženstvá, ostali už len dvaja. Všetci ostatní sa úspešne zamestnali v nemeckých firmách.

Odozva miestnych? Zmiešaná

Predsudky ľudí však aj napriek tomu neustávajú. Andreas stále viac a viac cíti, že extrémistické pravicové strany naberajú na sile nielen v strednej a východnej Európe, ale aj v Nemecku. „Väčšina tých, ktorí sa uchyľujú k extrémistickým názorom, sú ľudia, ktorí sa boja. A boja sa len v prípade, ak o veci nič nevedia. Stačí im vysvetliť, že človek, ktorý sedí oproti nim, je úplne rovnaký ako oni, a sami zmenia názor,“ dodal bývalý novinár.

Predsudkom sa snažia vyhýbať aj v rámci Marreny. Preto nikde neuvádzajú, že ich podujatia sú zamerané na integráciu utečencov. „Nechceme stigmatizovať ľudí, ktorí k nám chodia. Sú rovnakí ako my, majú len cudzinecký pôvod,“ hovorí Pobudová.

Gastromapa a spoločné večere

Len nedávno sa ako komunitné centrum začali na celkovej integrácii podieľať ešte o trošku viac. A opäť v celom koncepte nechýbalo jedlo. Vydali sme gastromapu Bratislavy. Zmapovali sme všetky cudzinecké prevádzky, ktoré u nás fungujú a bez ktorých si už Bratislavu vie len málokto predstaviť. A ktovie? Možno budeme v budúcnosti spolupracovať na cateringu alebo špeciálnych gastro podujatiach,“ dodáva Michaela.

Andreas si na spoločné večere v kuchyni potrpí už teraz. V rámci reštaurácie sa konajú pravidelne. Zamestnanci tak niektoré víkendy zdieľajú priestor za sporákom s mladými Nemcami, ktorí sa o utečencoch chcú dozvedieť viac. Spoločne sa rozprávajú a zdieľajú skúsenosti. „A do budúcnosti? Otvárame novú prevádzku, čím pomôžeme ďalším ľuďom. V našej minulosti sa skrýva veľa nerozpovedaných príbehov o tom, ako sme spôsobili smrť miliónov nevinných ľudí. Aj preto je teraz našou úlohou pomáhať,“ dodal na záver Tölke.

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk