7. mája 2021

Členka aktuálneho rebríčka 30 pod 30 v kategórii startupy a technológie Veronika Hudzíková začala na prvých projektoch pracovať ešte ako študentka. Na konte má niekoľko úspešných inovácií, ktoré pomáhajú so znečisteným ovzduším, ale aj ľuďom so zrakovým postihnutím či inými zdravotnými komplikáciami. „Rada vymýšľam riešenia, ktoré by boli praktické, jednoducho zrealizovateľné a zároveň dokázali rapídne zmeniť život ľuďom, ktorí by danú technológiu používali,“ hovorí CEO spoločnosti Inovuj a co-founderka FaceRehab. 

Pozrite si tohtoročný rebríček 30 pod 30.

Prečo ste sa rozhodli stavať svoj biznis na sociálnych a zdravotníckych inováciách?

Na začiatku to nebol práve biznis, ktorý stanovil smer. Väčšinou ma oslovila práve daná technológia, ktorou som sa začala zaoberať a rozmýšľala som nad jej najlepším využitím. Sociálne riešenia ma zaujali, pretože ukrývajú v sebe silu.

Je bežné, že ľudia a firmy nad nimi neuvažujú, pretože zvyčajne netvoria zisk. Prípadne si dané spoločnosti vyberú aktivity, ktoré už spadajú do ich existujúceho portfólia. Málokto sa odváži experimentovať s inováciami a náročnými technológiami, aj keď sú v aktuálnej dobe veľmi rýchlo dostupné.

Reklama

Napríklad? 

Jednou z nich bol projekt, ktorý sme realizovali v Košiciach v múzeu. Slúžil ľuďom so zrakovým postihnutím pri orientácii a pri lepšom pochopení kontextu ich okolia. Vytvorili sme aplikáciu, ktorá komunikovala pomocou Bluetooth senzorov v múzeu a ponúkala tak navigáciu v  priestore.

Okrem toho to bola forma asistenta, ktorý im počas presúvania sa po expozícii rozprával to, čo oni svojimi očami nemohli vidieť. Pri takýchto inováciách je najkrajšie, keď vidíte vášho zákazníka, ako prechádza sám múzeom, bez sprievodu, len s mobilom v ruke a povie vám, že takéto niečo ešte nezažil.

Ako tieto nápady vznikli? Kde ste sa inšpirovali? 

Často to bola daná téma. Napríklad s projektom, ktorý pomáhal pri monitorovaní znečisteného ovzdušia v Košiciach, som začínala ešte ako študentka a vznikol počas Hackathonu. S tímom sme programovali riešenie na tému Smart city počas 24 hodín.

Snažili sme sa vymyslieť niečo, čo by dokázalo pomôcť Košiciam, napríklad aj v kvalite ovzdušia. Hackathon sme s naším nápadom vyhrali a o rok neskôr bolo témou zasa Hack your life, respektíve ako si hacknúť život. Vtedy sme prišli s nápadom senzorov v múzeu. 

Niektoré nápady potrebujú čas

Čo ak vám nejaký projekt nevyjde? 

Nie každý projekt je predurčený na úspech. Aj keď takéto projekty zapadnú prachom, osobne ich za neúspešné nepovažujem. Väčšinou je problém v tom, že tím nie je pripravený presadiť svoje riešenie na trhu. Nemá dostatočné skúsenosti alebo riešenie nie je dostatočne kvalitné. Prípadne nie je správna doba.

Niekedy stačí počkať zopár rokov a projekt bude úspešný. Pri týchto skúsenostiach sa vždy naučím niečo nové a následne sa to snažím aplikovať pri ďalších projektoch.     

Ako sa môže startupista vyrovnať s takou situáciou? 

Osobne mi pomáha začať s novým projektom. Poviem si, že dané riešenie, ktoré nevyšlo, nebolo správne a musím sa na situáciu alebo technológiu pozrieť inak. Nakoniec sa môže stať, že ten istý projekt využijeme pri pomoci iným ľuďom.

Napríklad naše riešenie pri ochorení tvárového nervu používajú pacienti, terapeuti aj nemocnice. To znamená, že to isté riešenie môže priniesť rôzne prípady použitia.

Spomenuli ste váš aktuálny projekt, ktorý sa volá FaceRehab. V akom štádiu sa nachádza? 

Aktuálne ukončujeme vývoj technológie, testujeme ju na pacientoch a analyzujeme zozbierané dáta o zdravotnom stave pacienta. Produkt ponúkneme verejnosti v najbližších mesiacoch. Bude pozostávať z mobilnej aplikácie pre pacienta a webového rozhrania pre fyzioterapeuta.

Zozbierané dáta o liečbe by sme chceli ponúknuť fyzioterapeutom, rehabilitačným doktorom, neurológom a pokračovať vo výskume parézy tvárového nervu.

Veronika Hudzíková (vpravo) spolu s ďalšími členmi rebríčka 30 pod 30, zľava Martin Smatana, Sandra Sviteková a Veronika Kolejáková. Foto: Ondřej Pýcha

Aktuálne sa svalová aktivita tváre hodnotí subjektívne na určitej hodnotiacej škále. Neexistuje však žiadne medicínske zariadenie, ktoré by meralo presnú svalovú aktivitu. My to robíme pomocou mobilnej kamery. Doteraz pacienti cvičili cviky pred zrkadlom, ktoré si pamätali po ukončení rehabilitácie.

Ale s aplikáciou FaceRehab dostávajú digitálneho terapeuta, ktorý pomocou prednej kamery v telefóne sníma tvár pacienta, ponúka 3D model tváre a presnú svalovú aktivitu pacienta. Vieme ho upozorniť, ak nesprávne cvičí, pretože si môže spôsobiť komplikácie s trvalými následkami.

Reklama

Diagnostikujeme tvár, meriame progres a ponúkame aj interaktívne cvičenia. Napríklad hrou, kedy pacient ovláda avatara pomocou predpísaných prejavov v aplikácii a dokáže tak cvičiť aj bez toho, aby si to uvedomoval. 

Na čom je postavený váš biznis model? 

Pacient si môže do svojej mobilnej aplikácie kúpiť prémiový obsah a prístup, vďaka ktorému sa prepojí na lekára, ktorý má naše webové rozhranie. Na základe zozbieraných dát vie navrhnúť novú liečbu alebo zmeniť existujúcu. Túto technológiu plánujeme ponúkať pacientom na domácu liečbu a po certifikácií aj ako zdravotnícku pomôcku klinikám aj nemocniciam. 

Vek digitálnej liečby

Ako reagujú investori na váš produkt?

Medzi našich prvých investorov sa zaradila európska inštitúcia zdravia a grantový program InnoStars Awards, ktorý ponúkal finančnú podporu a mentoring na vývoj inovatívnych produktov v oblasti zdravia. Vybrali si nás spomedzi stovky aplikácií a na záver programu vyhlásila odborná komisia tri najlepšie projekty. Na druhom mieste sa umiestnil práve FaceRehab.

Kolo pre ďalších investorov nás ešte len čaká, ale, samozrejme, sme otvorení novým investíciám aj spoluprácam s nemocnicami a odborníkmi. Väčšinou sa stretávame s vysokou podporou od zdravotníckeho personálu a neurológov, ktorí oceňujú prínos nášho riešenia.

Vyzdvihujú práve to, že vypĺňa priestor nekontrolovaného domáceho cvičenia a zároveň ponúka úplne novú digitálnu liečbu, ktorej výsledkom sú nielen spokojní pacienti, ale aj dáta o progrese liečby.

Kto je teda vašou konkurenciou?

Povedala by som, že práve digitálne rehabilitačné aplikácie. Existujú rôzne, väčšinou však natrafíme na tie, ktoré sa zameriavajú na rehabilitáciu svalov celého tela, no zabúdajú na najdôležitejšiu oblasť – tvár. Okrem toho mnohé riešenia stoja aj tisíce eur a sú tak menej dostupné pre rehabilitačné centrá.

Naše riešenie sa líši tým, že na jeho používanie stačí to, čo má takmer každý z nás, a to je smartfón. Čiže ponúkame liečbu, ktorá je dostupná pre všetkých. Navyše prichádzame na trh v dobe, kedy nastal dopyt po digitálnych technológiách. 

Keďže ste to už načrtli, čo vám aktuálna situácia priniesla?

Určite potvrdila nevyhnutnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti cez digitálne technológie. Doteraz sa veľmi zabúdalo na to, že existuje aj takýto typ liečby, pretože sa skôr preferoval fyzický kontakt. Práve teraz, keď pacient nemohol navštíviť fyzioterapeuta a jeho stav si vyžadoval zdravotnú starostlivosť, sa ukázalo, že takéto riešenia nutne potrebujeme. Pocítili sme ešte väčšiu potrebu využitia nášho riešenia.

Chceli sme ho čo najrýchlejšie vyvinúť a aj za pomoci grantového programu a mentoringu sme to dotiahli do aktuálneho štádia. Problém však nastal v jeho testovaní, keďže sme pre obmedzenia nemali možnosť sledovať interakciu medzi aplikáciou a pacientom, čo sa snažíme postupne dobehnúť. 

Kam sa dá váš produkt ešte posunúť? 

Aplikáciu plánujeme rozšíriť o nové algoritmy, ktoré budú nastavovať zloženie tvárových cvičení individuálne podľa toho, v ktorom štádiu je paréza pacienta. Bez toho, aby to musel určiť lekár, ale aby to dokázala samotná aplikácia.

Chceme sa zamerať aj na ďalšie ochorenia tváre, ktoré si vyžadujú rehabilitáciu pomocou svalového cvičenia. Okrem rozširovania aplikácie plánujeme postupne expandovať do viacerých európskych krajín.

Máte už svojich prvých zahraničných zákazníkov? 

Máme rozbehnuté rôzne spolupráce, ktoré sú zatiaľ v začiatkoch. Momentálne hovoríme o britskom a nemeckom trhu. Radi by sme chceli rozšíriť spoluprácu aj s našimi nemocnicami a klinikami na Slovensku.

Dôležitá je odvaha

Stretli ste sa s diskrimináciou v biznise ako žena startupistka?  

Osobne nie. Ale stretla som ľudí, ktorí boli prekvapení z toho, že ako žena dokážem programovať a rozumiem problematike, o ktorej sa zvyčajne rozprávajú len muži. Ich prekvapenie však beriem skôr ako lichôtku. V zahraničí som sa s takýmto prístupom nestretla.

Navštevujem množstvo technologických konferencií, ktoré sú plné vynikajúcich žien a sú pre mňa inšpiráciou. Vnímam aj to, že sa zvyšuje podpora startupov, ktoré vedú ženy. Napríklad aj viacero európskych inštitúcií poskytuje granty práve týmto startupom.

Ako motivovať mladé Slovenky, aby sa pustili do podnikania?

Mne pomohla odvaha a aj to, že som stretla ľudí, ktorí mi boli ochotní pomôcť a verili vo mňa. Čím mi ponúkli priestor na realizáciu a myslím si, že práve toto mladým dievčatám chýba. Musíme viac podporovať ženy v biznise a dať im priestor sa realizovať a neovplyvňovať to stereotypom. Veľakrát je práve pohľad žien na produkt kľúčovým pri úspechu.

 Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?