7. júla 2019

Školy sú pod neustálym tlakom. Musia totiž robiť rozpočtové škrty a v takýchto prípadoch sú na zozname ako prvé hudobné programy. Rozsiahla štúdia odborníkov z University of British Columbia (UBC) v Kanade ale ukazuje, že to môže byť chyba. Študenti, ktorí na strednej škole absolvovali hudobné lekcie, totiž dosahujú skvelé výsledky v angličtine, matematike, fyzike, chémii a tiež biológii.

Výskumní pracovníci zozbierali údaje od viac ako 100-tisíc študentov stredných škôl v kanadskej provincii Britská Kolumbia. Rozsiahla štúdia sa teda týkala všetkých absolventov, ktorí končili svoje štúdium v rozmedzí rokov 2012 a 2015. Viac ako 15-tisíc z nich absolvovalo hudobnú.

Učiteľka mení žiakov na biznismenov. Vyvíja s nimi appky

Pri porovnaní výsledkov testov študentov, ktorí absolvovali hudobné kurzy, a ich rovesníkov, dosiahli práve hudobne nadaní mladí ľudia lepšie známky z rôznych predmetov. Podobný výskum sa už v minulosti uskutočnil, no táto štúdia je oveľa väčšia. Taktiež zohľadnila ďalšie faktory, ktoré mohli ovplyvniť výsledky týchto študentov.

Napríklad sa mohlo stať, že tí, ktorí chodili na hudobnú k tomu boli povzbudzovaní, pretože už tak mali dobré známky. Prípadne mohli byť mladí ľudia viac alebo menej naklonení chodiť na hodiny hudobnej v závislosti od ich sociálno-ekonomického zázemia. Výskumný tím zahrnul tieto údaje do svojich analýz a i napriek tomu zistil, že hudobné lekcie jednoznačne ovplyvňujú akademické výsledky študentov.

Peniaze nerastú na stromoch, alebo pár trikov ako naučiť vaše deti ich hodnote

A to nie je všetko. Výskumní pracovníci prišli tiež na to, že sa v štúdiu lepšie darí mladým ľuďom, ktorí hrajú na hudobných nástrojoch, než tým, ktorí spievajú. To môže súvisieť s bližším kontaktom so samotnou hudbou. „Naučiť sa hrať na hudobný nástroj a hrať v súbore je veľmi náročné,“ hovorí Martin Guhn, jeden z výskumných pracovníkov tejto štúdie. „Študent sa musí naučiť čítať noty, rozvíjať koordináciu oko–ruka–myseľ, rozvíjať tímové zručnosti pre hranie v súbore či skupine a tiež disciplínu v cvičení a príprave.“

Nie je to teda prvá štúdia, ktorá by spájala hudobné lekcie s akademickým výkonom. No niektoré z tých predchádzajúcich nemajú kompletné informácie, keďže nezahŕňali predchádzajúce výsledky študentov a ich sociálno-ekonomické zázemie. Jedna práca, ktorá sa v tejto súvislosti často spomína, pochádza ešte z roku 2008.

V nej výskumní pracovníci poukázali na to, že v prípade vedeckých laureátov na Nobelovu cenu je pravdepodobnejšie, že mali hudobné hobby. Teda v porovnaní s ďalšími ľuďmi alebo vedeckými pracovníkmi. Zozbierali však údaje z rôznych zdrojov, ktoré sa len veľmi ťažko porovnávali. A samozrejme, skupina laureátov Nobelovej ceny bola malá.

Štúdia od UBC však obsahuje dáta z porovnateľných skupín. Študenti boli v rovnakom veku, študovali na tých istých školách a bývali v tom istom geografickom regióne. Tiež v nej výskumní pracovníci vylúčili množstvo ďalších faktorov, ktoré by mohli vysvetliť, prečo študenti, ktorí chodili na hudobné lekcie, dosahovali lepšie akademické výsledky.

I napriek spomenutému vám ale štúdia neprezradí konkrétny dôvod, pre ktorý dosahujú študenti vďaka hudbe lepšie známky. No uvádza možné vysvetlenia. Niekoľko výskumov spája hudobné cvičenie s neurologickými zmenami, ktoré zlepšujú určité mozgové funkcie.

To by mohlo napríklad vysvetliť, prečo štúdium hudby ovplyvňuje pamäť alebo plánovacie zručnosti. Výskumní pracovníci sa tiež domnievajú, že existuje i možný motivačný faktor. Študenti, ktorí chodia na hudobné lekcie, vidia hmatateľný výsledok svojho cvičenia a prípravy.

A je tu ešte čosi ďalšie. Vidia, že sa zlepšujú a môžu to aplikovať i pri inej práci. Do úvahy tiež treba vziať nesúťaživý tímový aspekt. Pokiaľ spolu študenti hrajú, tak to môže posilniť ich sociálny rozvoj, ktorý im následne pomôže v ďalších oblastiach.

Nech už sú tieto dôvody akékoľvek, tak sa zdá, že poskytovať hudobné lekcie či výchovu na stredných školách sa oplatí.

Hlavné foto: Unsplash/OC Gonzalez

Prispievateľka Eva Amsen píše pre Forbes.com o vede a umení.

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk