25. januára 2019

Michal Šimora sa rozhodol priniesť do Bratislavy podnik, aký mu chýbal, a taký, ktorý bude mať južanskú pohodu a chute podľa jeho predstáv. Preto vymyslel a doslova sám vybudoval obľúbený petržalský tapas bar Micho Gusto.

Vyučil sa za kuchára, pracoval v bare, robil čašníka, lebo ho baví stretávať sa s ľuďmi a roky si predstavoval, ako s nimi debatuje vo vlastnom podniku. „Len dlho mi chýbala odvaha,“ pousmeje sa Michal. „Zadĺžiť sa, risknúť, či to vyjde, alebo nie.“ Napokon ten krok do rizika urobil, dal výpoveď z práce a na tri mesiace sa vybral zbierať inšpirácie na cesty po Mexiku.

Šéfkuchár Michal Konrád po odchode z Fou Zoo spúšťa vlastný streetfoodový projekt Bao Brothers

Jeho srdcovkou je hispánska kuchyňa a obzvlášť dobré tapas. Približuje, že má rád južanskú otvorenosť, domácku atmosféru tamojších reštaurácií a priateľské prostredie. „Niečo také som chcel preniesť aj do Bratislavy,“ dokresľuje. „Aby sa u nás človek cítil ako na návšteve u priateľov.“

Michal Šimora, majiteľ petržalského tapas baru. Foto: archív Micho Gusto

Najskôr sa po vhodných priestoroch obzeral v centre mesta, ale tam ho nepustili vyššie náklady, a tak napokon zvolil Petržalku.

„Jej výhodou tiež bolo, že nikde v okolí žiadny podobný koncept s tapas nebol,“ spomína Michal. „Ale zároveň som mal aj obavy, či tam na okraj Petržalky vôbec budú chodiť ľudia. No priestor na Dudovej ulici spĺňal všetko, čo som si predstavoval. Bol nový, nemal históriu, teda nikdy tam žiadna prevádzka nebola, celý je presklený, blízko je cesta a dá sa tam aj dobre parkovať.“

Investícia do podniku ho vyšla na 40-tisíc eur, ktoré vyskladal z úveru a vlastných úspor. Reštauráciu si vybudoval celkom sám za štyri mesiace, teda okrem podlahy, s ktorou mu pomáhal kamarát. Útulný priestor, otvorená kuchyňa a bar, ktorý lemujú španielske kachličky, má kapacitu okolo 40 stoličiek.

Hosťom ponúka raňajky, vychvaľované tapas rôznych druhov, tiež tacos, polievky, španielske syry, klobásy či šunky a dve hlavné jedlá, ktoré obmieňa každé dva týždne. Usmeje sa, že vždy sa všetko zje, takže nejakú „hitovku“ ani nevie vyzdvihnúť, ale medzi obľúbené jedlá napríklad patrí ich tuniakové tapas či olivová tapenáda.

                                         Z menu. Foto: archív Micho Gusto

Vlani v septembri uplynuli tri roky, čo majú Micho Gusto café y tapas otvorené. Hovorí, že prvý rok bol strašne náročný, ani nechce spomínať, na všetko bol sám a v práci trávil denne až šestnásť hodín. Až potom si mohol dovoliť zamestnať prvých ľudí a na takmer dva roky sa stiahol z kuchyne a venoval sa najmä manažérskej práci. „Varenie je však moje hobby, vždy ma bavilo a začalo mi chýbať,“ vraví majiteľ tapas baru. Preto sa rozhodol, že na papierovačky a vôbec úradnícku prácu si ide najať asistenta a on bude opäť chodiť na zmeny do kuchyne.

FOTO: Podnikanie v gastrobiznise v minulom storočí. Ako sa vyrábali Horalky alebo Treska?

„Ako som mal obavu, či nás ľudia takto od ruky nájdu, tak dnes môžem povedať, že ak robíte dobré veci, hostia prídu, nech ste kdekoľvek,“ vraví Michal Šimora. „Začali k nám chodiť aj Bratislavčania z iných mestských častí, ale aj Slováci, ktorí bývajú v okolitých rakúskych dedinách. Teším sa, že sa klientela takto rozšírila,“ uzavrel majiteľ.

Hlavná fotografia: archív Micho Gusto