Pre pandémiu nového koronavírusu zostávame mnohí so svojimi partnermi v domácej izolácii. Dôsledkom toho je, že spoločne trávime oveľa viac času, ako sme obyčajne zvyknutí. A ako spieva český hudobník Pekař: „Občas i lidi co se milujou, maj se po zuby.“ Hádky proste nie sú niečo, čo by nemalo existovať, vysvetľuje párová terapeutka Júlia Halamová. Naopak, sú nevyhnutnou súčasťou našich vzťahov.
A partnerské či manželské dvojice nie sú žiadnou výnimkou. „Hádky vyplývajú z toho, že sú dvaja ľudia rozdielni. Automaticky sa objavujú pre nedorozumenia alebo nesúlady ich očakávaní,“ približuje odborníčka. Partner nebude nikdy stopercentne spĺňať našu predstavu. Podľa párovej terapeutky je to absolútne v poriadku, pretože vo vzťahu potrebujeme určitú mieru frustrácie.
Nerozprávajte sa doma len o korone. Psychologička radí,
ako zvládnuť napäté vzťahy v izolácii
„Keby to tak nebolo, už by sme v živote nemuseli nič robiť. Boli by sme v takzvanej vzťahovej nirváne a to predsa nie je zmyslom života,“ približuje Halamová. Väčšina hádok primárne nevyplýva z drobných zlozvykov, ale z dlhodobého neuspokojenia potrieb. Odborníčka zároveň poukazuje na výskumy, podľa ktorých neexistuje rozdiel v tom, ako často sa hádajú šťastné alebo nešťastné páry.
Párová terapeutka hovorí o tom, že hádky sú normálnou súčasťou našich životov. Foto: archív Júlie Halamovej
Kritériom je, akým spôsobom takýto spor prebieha a čo je jeho výsledkom. V tom sú už zásadné rozdiely. „Nešťastné dvojice sa dourážajú, ublížia si a zviechajú sa z toho týždne alebo mesiace. A tiež sa na ničom aj tak nedohodnú,“ ozrejmuje párová terapeutka. Cieľom hádky je sa lepšie spoznať a dohodnúť na riešení, ktoré obom prinesie väčšiu spokojnosť.
Kľúčovým faktorom je začiatok hádky
Ako by teda mala prebiehať zdravá partnerská hádka? V prvom rade je dôležité, akým spôsobom ju začneme, opisuje párová terapeutka. Neobviňujme, neurážajme a neponižujme svojho partnera, inak bude mať celý spor oveľa horší priebeh.
Pandémia koronavírusu nás napĺňa strachom. Psychológ radí, aby sme ho radšej nahradili nádejou
Formulujme sťažnosti, nie kritiku. Nižšie je zoznam 7 vecí, ktoré potrebujeme podľa Halamovej vedieť, aby sme počas hádky mohli byť čo najkonštruktívnejší:
1. Používajme takzvaný „ja“ jazyk a zdieľanie emócii. Jednoducho hovorme sami za seba: „Ublížilo mi, keď… Nahnevalo ma, že… Som smutný, lebo…“ Zároveň rozprávajme o konkrétnom správaní svojho partnera, nie o jeho osobnosti.
2. Zabudnime na zovšeobecňujúce slová. Do tejto kategórie patria výrazy ako nikdy, vždy, každý, nikto, stále a tak ďalej. Nech ich vložíme aj do relatívne normálne pôsobiacej vety, tak jej pridajú extra nános, ktorý iba druhého človeka podráždi.
3. Nekritizujme. Nie je dobré, ak sa na partnera pozeráme cez prizmu toho, čo nerobí dobre, čo pri ňom nefunguje alebo aký je zlý či nedostatočný. Nesnažme sa skenovať okolité prostredie a hľadať, v čom nie je druhý človek „normálny“. Skúsme znovu a znovu nachádzať, čo sa nám na ňom páči, a povedzme mu to.
4. Nevyhovárajme sa. Radšej prijmime zodpovednosť. Nesnažme sa počas hádky zbaviť viny alebo sa zbytočne obhajovať. Ak za niečo nemôžete vy, tak za to môže náš partner. Takýmto spôsobom sa hádka nikdy neskončí, iba sa prehĺbi. Priznajme si, čo si priznať vieme.
5. Naučme sa urobiť si pauzu. Keď sa počas sporu dostaneme do emočného zaplavenia, počas ktorého preberajú kontrolu nad rozumom emócie, dajme si pauzu. Jednoducho hádku odložme o 20 až 30 minút, aby sme sa upokojili. Inak sa k sebe s partnerom budeme správať ako nepriatelia.
6. Urobme opravu. Ak sa počas hádky náš partner alebo my dostávame do emočného zaplavenia, urobme takzvanú opravu. Všímajme si druhého človeka a pokiaľ postrehneme, že už je to na neho priveľa, povedzme niečo milé, pekné alebo vtipné. Napríklad: „Teraz ma veľmi hneváš, ale aj tak ťa mám rád.“ Prípadne stačí, ak vyjadríme porozumenie partnerovi tým, že mu povieme, čo ho počujeme hovoriť bez ohľadu na to, či s tým súhlasíme alebo nie. Vďaka opravám znížime zaplavenie a udržíme emócie na konštruktívnej úrovni.
7. Akceptujme vplyv. V prípade, že nám partner vraví, čo sa mu nepáči, nesnažme sa ho racionálnymi argumentmi, emočnou manipuláciou alebo silou zatlačiť do kúta a preargumentovať. Počúvajme ho a snažme sa akceptovať vplyv, ktorý by na nás chcel mať. Robme kompromisy a zvažujme pri nich svoje potreby. Berme vážne všetko, čo druhý človek hovorí. Vo vzťahu nie sme ani jeden viac ako druhý a ani sami neurčujeme pravidlá.
Izolácia ako príležitosť na prehodnotenie vzťahu
Zvýšený stres zo situácie ohľadom šírenia ochorenia Covid-19 a izolované prostredie domácnosti sa môže podpísať aj na zhoršení našich vzťahov. Podľa Halamovej môže dochádzať k zvýšeniu rozchodov, rozvodov alebo dokonca domáceho násilia. Každá minca má dve strany. „Zároveň je to príležitosť nanovo si zadefinovať, ako spolu žijeme a budujeme si blízkosť,“ dopĺňa vzápätí.
Ako bojujem s úzkosťami z koronavírusu?
Pomáha mi týchto 10 tipov od psychológov
Momentálne obdobie je ideálne na to, aby sme si zosumarizovali, prečo sme spolu a ako chceme byť spolu, aby nám bolo dobre. Zároveň vieme upraviť napríklad aj rozdelenie úloh v rámci domácnosti alebo v otázke výchovy detí. Môžeme si ich usporiadať oveľa férovejšie.
„Blízkosť zase vytvoríme zdieľaním emócií. To neznamená, že budeme svojho partnera zaťažovať každým poryvom zlej nálady a ventilovať si to na ňom. Počas hádky je v poriadku rozplakať sa alebo nahnevať. Nie je v poriadku druhému človeku vynadať alebo ublížiť. Emočne či fyzicky,“ upresňuje Halamová. Pokiaľ chceme v izolovanom prostredí svojej domácnosti zmierňovať napätie alebo stres, aby sme sa až toľko nehádali, odborníčka radí vyskúšať nasledujúce preventívne kroky:
- Zaveďme si rutinu. Tento harmonogram by mal pripomínať všetko dobré z nášho života pred karanténou. Keď sme v konkrétnom čase chodievali cvičiť do posilňovne, urobme si namiesto toho online tréning doma. Skrátka hľadajme alternatívy. Pri zostavení harmonogramu berme ohľad na svoje potreby aj na potreby tých, s ktorými žijeme. Takáto rutina robí svet predvídateľnejším a znižuje úzkosť z neistoty, ktorá je momentálne značná.
- Nájdime si priestor a čas iba pre seba. Nech už je to bezpečné miesto v domácnosti alebo aspoň časový úsek, počas ktorého vieme byť osamote. Ak sme nepretržite s ďalším človekom alebo ľuďmi, môže to byť stresujúce. Nedostatok času pre seba zvyšuje našu iritabilitu a v niektorých prípadoch i agresivitu. Rozprávajme sa s partnerom a nastavme si režim, ktorý korešponduje s našimi potrebami.
- Vytvorme si rituály blízkosti. V žiadnom prípade z nich nepoľavujme. Nájdime si s partnerom čas na sex, spoločné jedlo, aktivity, hry alebo čokoľvek ďalšie, čo v nás vytvára pocit blízkosti. Zároveň aj počas karantény nachádzajme nové zážitky, pretože v živote potrebujeme nejaké dobrodružstvá a novosti. Pusťme sa do činností, ktoré sme doposiaľ nerobili, alebo začnime veci robiť aspoň trochu inak.
- Rešpektujme hranice. Pokiaľ sme doma s partnerom, neznamená to, že za ním môžeme kedykoľvek prísť a čokoľvek od neho požadovať. Musíme sa predsa bez zbytočného vyrušovania venovať i práci z domu. Vzájomne si preto určime, kedy budeme pracovať a kedy tráviť čas spolu. I počas karantény sa môžeme vybrať na rande, napríklad sa elegantnejšie obliecť a pozrieť si online koncert alebo si urobiť spoločný kúpeľ.
- Dohodnime sa, kedy si povieme nepríjemné veci. I v karanténe si môžeme nájsť miesto, priestor a čas, kedy sa pohádať. Pokiaľ chceme v domácnosti minimalizovať partnerské hádky, pravidelne si nájdime čas na debatu o tom, čo sa nám vo vzťahu nepáči alebo čo chceme zmeniť. Napríklad si spolu s partnerom raz týždenne sadnime a diskutujme. A i keď sa niečo deje, tak si povieme, že to do tejto debaty počká.
- Buďme pozitívne nastavení. Nesústreďujme sa na to, ako náš partner prežúva pri jedení alebo na iné drobné nedokonalosti. Radšej sa namiesto toho zamerajme na všetko, čo sa nám na ňom páči, za čo sme vďační a čo obdivujeme. V tomto prípade ide o nastavenie našej mysle. Buď sa zameriame na to, čo sa dá skritizovať, alebo na to, čo vieme oceniť.
- Využime čas na prehodnotenie, či žijeme život, po ktorom túžime, alebo ho potrebujeme upraviť. Čo z tohto obdobia pandémie sa oplatí si ponechať, a čo naopak už nikdy viac nechceme?
Júlia Halamová je psychologičkou a pracuje na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave. Zároveň má svoju súkromnú psychologickú a psychoterapeutickú prax. Absolvovala dlhodobé vzdelávanie v terapii zameranej na emócie pre jednotlivcov, páry a rodiny, v Gottmanovej párovej terapii, systemickej terapii a v terapii zameranej na súcit. Je zapísaná v Zozname terapeutov Slovenskej republiky a tiež je členkou Medzinárodnej spoločnosti pre Terapiu zameranú na emócie, Slovenskej psychoterapeutickej spoločnosti, Európskej asociácie komunitnej psychológie a Americkej psychologickej asociácie. Je autorkou knihy „Pripútajte sa, prosím“, ktorá je abecedou partnerských vzťahov.
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected]
