2. apríla 2020

Situácia okolo pandémie nového koronavírusu nie je pre naše vnútorné prežívanie ľahká. Často spôsobuje pocit, že sa nám nad hlavami zmráka a zmocňujú sa nás obavy. O seba, svojich blízkych i budúcnosť. Na opačnom konci týchto negatívnych emócií zároveň stojí niečo osožnejšie, čo by sme si v týchto dňoch mali ešte väčšmi pestovať. Pomyselné mračná dokáže pretrhať nádej, preto sme sa o nej rozprávali so psychológom Martinom Milerom.  

Vo filme Hry o život zaznela myšlienka: „Nádej – to je jediná silnejšia vec ako strach.“ Ukrýva sa v nej pravda? 

Myslím si, že nádej je silnejšia ako strach. Už z dôvodu, že ide o kombináciu presvedčení, postojov a emócií. O nich sa síce nedá povedať, že by eliminovali strach, no bojujú proti nemu. Nádej je silnejšia v tom zmysle, že kým ju máme, strach nie je schopný zaplaviť nás a zvíťaziť. Je to dobrý prostriedok, ako bojovať aj s množstvom ďalších negatívnych emócií.  

Výdych, nádych. Katastrofické vízie o koronavíruse
vám pomôže prekonať mindfulness meditácia

Takže je spleťou rôznych emócií? 

Je to komplexnejšie, nádej nie je iba emócia sama osebe. Má v sebe zložku postoja a presvedčenia, že život má zmysel. Vďaka nej vnímame, že budúcnosť môže byť lepšia. Určite v tom zohráva dôležitú úlohu optimizmus, radosť a zároveň sebavedomie a sebaistota. Ide tiež o presvedčenie, že sme schopní zvládnuť situáciu, máme dostatok síl a cítime, že sú veci, ktoré môžeme mať pevne vo svojich rukách, aj napriek tomu, že mnohé vo svojich rukách nemáme. 

Tému nádeje sme rozoberali so psychológom Martinom Milerom. Foto: archív Martina Milera

Dokáže sa z nás nádej iba tak vytratiť? 

Často to tak je. Opakom nádeje je malomyseľnosť, beznádej, bezmocnosť alebo až samotné zúfalstvo. Vtedy stratíme akúkoľvek nádej, naša myseľ sa zaplaví negatívnymi myšlienkami a hlavne emóciami.  

Aktuálne sledujeme situáciu okolo nového koronavírusu a často sa bojíme. Vieme cielene nahradiť jednu emóciu druhou? Napríklad strach nádejou? 

Emócie ako takej sa nevieme len tak zbaviť. Dokážeme od nej odpútať pozornosť napríklad tým, že nebudeme zahlcovať svoju myseľ veľkým množstvom znepokojujúcich informácií. Možno si stačí dvakrát denne pozrieť správy. Na druhej strane je ťažké úplne sa tomu vyhnúť, pretože dnes sú informácie skutočne všade. Ďalšou možnosťou je práve nahradiť obavy nádejou. Preto by sme mali cielene vyhľadávať zdroje, ktoré nám skôr prinášajú radosť, uvoľnenie a nádej, že sa situácia zlepší. Napríklad i poznanie histórie, kde môžeme vidieť, že ľudstvo, aj napriek ťažším časom ako sú tie dnešné, prežilo. 

Ako bojujem s úzkosťami z koronavírusu?
Pomáha mi týchto 10 tipov od psychológov

Čím nám to môže pomôcť?  

Je dobré zapojiť všetky racionálne mechanizmy. I to v nás umocňuje pocit nádeje. Ľudstvo už podobnými skúškami prešlo. Samozrejme, vždy to bolo dramatické a ťažké. Predsa len žijeme v 21. storočí, zdá sa, že s tým vieme bojovať efektívnejšie. A hlavne rozumieme tomu, čo sa deje. Už to neberieme ako akýsi boží trest alebo niečo podobné.  

Vieme sa k nádeji prepracovať? 

Treba hľadať podnety, ktoré nám prinášajú pozitívne emócie. Nádej a perspektívu môžeme nabrať napríklad rozprávaním sa o tom, čo bude, keď raz tento stav skončí. Zároveň pomáha, keď si plánujeme, čo chceme zmeniť alebo urobiť v živote inak. Situácia nám ukazuje, či pre nás bolo to alebo tamto skutočne dôležité. Tieto aktivity nám pomáhajú vytvárať víziu budúcnosti a vzbudzovať nádej. Prinášajú pozitívne emócie a súčasne nám dávajú kompetencie vybrať si, rozhodovať sa a uvažovať, čo bude ďalej. Niektorí môžeme namietať, že všetko bude horšie a áno, treba povedať, že niektoré veci sa zhoršia a zároveň sa iné môžu zlepšiť. Lebo ak aj niekde vykopeme jamu, tak inde vznikne kopec. Nedá sa urobiť jedno bez druhého. 

Už skôr ste spomínali nádej v súvislosti s lepšími zajtrajškami, ovplyvňuje tento postoj náš životný nadhľad? 

Áno. Nádej je úzko spojená okrem optimizmu i s víziou budúcnosti, ktorá je lepšia než to, čo aktuálne prežívame. Týka sa to akýchkoľvek životných období, dnes sme tým iba viac konfrontovaní. Beznádej alebo zúfalstvo pociťujeme aj v bežných časoch, čiže záleží na tom, ako sa na veci pozeráme. Dnes máme priestor, aby sme ich prehodnotili.  

Napriek koronavírusu sa deje aj veľa dobra.
Firmy nakupujú materiál, celé Slovensko si pomáha

Prečo? 

Pretože to, čo nás pred pár týždňami možno ešte privádzalo do zúfalstva, je dnes úplne nepodstatné a nezaujímavé. Hodnoty majú iný význam, preto má zmysel pracovať s vlastným mindsetom. Pozitívne nastavenie nemusí vychádzať iba z uisťovania sa, že všetko bude v poriadku. Mali by sme si všímať, čo dobré sa okolo nás deje. Rozdiel medzi optimistami a pesimistami nie je v tom, že prvej skupine sa dejú len dobré veci a tej druhej zase zlé. Optimisti si viac všímajú to dobré a pesimisti to zlé. Pokiaľ si chceme rozšíriť obzor a vidieť to pozitívne, môžeme si každý večer zapísať tri veci, za ktoré sme vďační.  

Uvediete príklady? 

Ak sme si všimli, že vonku krásne svietilo slnko, rozkvitli stromy, v rádiu hrali naše obľúbené piesne alebo sme zavolali kamarátom, s ktorými sme sa dlhé roky nevideli ani nepočuli. Všetky tieto veci sa dejú a my k nim môžeme prispievať. To je veľká vzpruha pri prežívaní. Cítime väčšiu nádej, že veci budú dobré, pretože už teraz niektoré z nich také sú. Keď sa na to celé pozrieme z nadhľadu, svet v zásade funguje dobre. Ak by to tak nebolo, potom by všetko išlo „dolu vodou“, ale my vieme, že to tak nie je. V širšej perspektíve, možno len ostatných sto rokov, je jasné, že dnes je svet úplne inde než bol v roku 1920. Vo vede, medicíne, technike, psychológií a podobne.  

Môžeme sami dodávať nádej niekomu ďalšiemu? Vieme byť jej zdrojom? 

Áno. Napriek tomu si treba uvedomiť, že sa to nedá robiť prvoplánovo. Ubezpečovať či uisťovať ďalších ľudí je niekedy kontraproduktívne, pretože môžu mať pocit, že oni sami to nedokážu. Lepšie je ísť príkladom. Byť optimistickí, pozitívni, no pozor, nie benevolentní. Keď budeme vyžarovať nádej, vie ju to vzbudiť v ostatných.  

Psychologička o dopadoch koronavírusu:
Hýbu nami emócie, no zatiaľ som paniku nezachytila

Kde je hranica medzi nádejou a slepou vierou, pre ktorú by sme uverili čomukoľvek? 

Niekedy je optimistické nastavenie kritizované ako nezodpovedné. I keď to tak na prvý pohľad vyzerá, nie je to pravda. Optimistickí ľudia veľmi dobre vnímajú aj riziká. Ak by sme sa naozaj bezbreho nádejali, že sme nesmrteľní, nič sa nám nemôže stať a sme v pohode, tak to už nehovoríme o optimizme, ale strate zdravého rozumu. Kľúčová je rovnováha. Nádej a pozitívne emócie musíme vyvážiť zdravým racionálnym uvažovaním.  

Aké ďalšie pozitívne emócie by sme v sebe mali pestovať? 

Ide o viacero vecí. Jednou z nich je humor a s ním spojený smiech alebo radosť. Vzhľadom na okolnosti sa síce nemôžeme stretávať, no môžeme spolu hovoriť. Vieme pozerať filmy či čítať knihy, ktoré nám prinášajú radosť a smiech. Ďalšou silnou emóciou je vďačnosť vo forme modlitby, rozjímania alebo meditácie. Posilniť by sme ju mohli napríklad tým, že napíšeme list človeku, ktorého by sme chceli potešiť. Ešte silnejšie je, ak mu ho taktiež prečítame. Vďačnosť so sebou prináša úľavu, dojatie a radosť.  

Zhrňte, prečo vlastne v živote potrebujeme nádej. 

Vytvára perspektívu do budúcnosti alebo akýsi cieľ a zmysel. A je dobré, keď je dosiahnuteľný a zároveň dostatočne vzdialený, aby sme mohli kráčať vždy ďalej a ďalej. Áno, v tomto období možno nie je cieľ až tak ďaleko, je skôr o tom prežiť tieto časy, dostať sa z nich a pokračovať ďalej. Celá situácia môže priniesť zásadnejšiu zmenu ľudstva ako takého. Dúfajme, že v tomto dobrom slova zmysle. Keď sa pozrieme na uplynulé krízy, vždy po nich prichádza úľava a tiež nový rozvoj. V tom sa ukrýva veľká nádej, že keď toto všetko prejde, tak nás čakajú lepšie časy ako doteraz. Nejdem tvrdiť, že sa to stane hneď, no mám v sebe nádej, že sa to stane v dohľadnej dobe. 

Stotožňujete sa s nejakým citátom alebo myšlienkou ohľadom nádeje?  

Nemám jeden obľúbený citát, je ich viacero, niektoré sú konkrétnejšie a iné obraznejšie. Ťažko sa mi vyberá, preto sa podelím o viaceré, ktoré vystihujú aj dnešnú situáciu. Veď nádej je vždy dôležitá v časoch, ktoré sú ťažké: 

  • Nádej je ako cukor v čaji, hoci je ho málo, osladí všetko.“ – čínske príslovie 
  • Nech je život akýkoľvek zlý, vždy jestvuje niečo, čo môžete robiť a dosiahnuť v tom úspech. Kým je život, ostáva nádej.“ – Stephen Hawking 
  • Vstupujeme do neznámej budúcnosti, ale stále sme ešte tu, a kým sme posadnutí životom, zostáva nádej.“ – John Lennon 
  • Proti trampotám života dal Boh človeku tri veci – nádej, spánok a smiech.“ – Immanuel Kant 
  • Si taký mladý ako tvoja sebadôvera a taký starý ako tvoj strach. Si taký mladý ako tvoja nádej a taký starý ako tvoja malovernosť. Si taký mladý ako tvoja láska a taký starý ako tvoje sebectvo.“ – Albert Schweitzer 
  • Niet nádeje pre kameň byť niečím iným než kameňom. Ale spoluprácou sa zoskupí a stane sa chrámom.“ – Antoine de Saint-Exupéry 
  • Život je silnejší ako smrť, nádej je silnejšia, ako zúfalstvo.“ – George Bernard Shaw 

Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?
Odoberajte Forbes Espresso