Nemecko si túto zimu vyberie daň za odstavenie jadrových elektrární. Pre nízke zásoby zemného plynu sa pred nadchádzajúcou zimou uchyľuje k mimoriadnemu kroku. Keďže sa nemôže spoľahnúť na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov, do pohotovosti povoláva nielen uhoľné, ale dokonca aj ropné elektrárne. Tie pritom patria medzi najväčších znečisťovateľov ovzdušia.
Zdá sa, že európsky Green Deal v energetike túto zimu utrpí poriadne jazvy. V prvej tretine novembra totiž Európu postihlo bezvetrie, ktoré na niekoľko dní prakticky zastavilo výrobu elektriny vo veterných elektrárňach. Výpadok museli pokrývať predovšetkým plynové elektrárne.
Výsledkom je, že na starom kontinente sa začiatkom novembra spaľovalo medziročne trikrát viac plynu ako pred rokom. Európa pritom vstupuje do nadchádzajúcej zimy s rekordne nízkymi zásobami zemného plynu v podzemných zásobníkoch.
Priemerná naplnenosť zásobníkov v Európe dosahuje 71 percent. V rovnakom období pred rokom bola táto hodnota o 12 percentuálnych bodov vyššia, pričom už vtedy sa hovorilo o nízkych rezervách.
Medzi nemeckými energetikmi, ale už aj politikmi, narastajú obavy, že ak bude zima chladnejšia, krajine nemusia zásoby plynu vystačiť až do konca vykurovacej sezóny, ktorá sa zvyčajne končí v apríli. Ako sme informovali v nedávnom článku, samotný dovoz plynu bez podpory zásobníkov nedokáže pokryť nemeckú zimnú spotrebu.
V kombinácii s narušením dodávateľských reťazcov v dôsledku konfliktu na Blízkom východe si tak naši západní susedia namiešali cenový kokteil s potenciálne likvidačnými účinkami. Spotové ceny elektriny už ani počas súčasných teplotne miernych dní neklesajú pod tristo eur za megawatthodinu, a to ani v priebehu dňa.
Preto sa teraz Nemci uchyľujú k riešeniu, pri ktorom majú plynovým elektrárňam pomôcť nielen uhoľné, ale dokonca aj naftové, presnejšie ropné elektrárne spaľujúce vykurovací olej.
„Nemecko sa pripravuje na to, že v prípade núdzovej situácie v dodávkach zemného plynu počas tejto zimy vráti na trh elektrinu z uhoľných a ropných elektrární,“ informovala vo štvrtok agentúra Bloomberg s odvolaním sa na dokument, ktorý smeruje do Bundestagu z dielne tamojšieho ministerstva hospodárstva.
„Návrh zákona by vrátil na trh s elektrinou viac ako osem gigawattov rezervných uhoľných a ropných elektrární,“ upozorňuje na sociálnej sieti X podnikateľ a politický komentátor Mario Nawfal.
„Zákazníci by za udržiavanie týchto elektrární v pohotovosti platili prostredníctvom poplatkov za prenosovú sústavu. Nemecko vyplo svoje jadrové elektrárne, aby zachránilo planétu, a teraz opäť rozkuruje uhoľné elektrárne a posiela zákazníkom účet,“ dodáva Nawfal lakonicky.
Ropné elektrárne pritom mávajú nízku účinnosť a patria medzi najväčších znečisťovateľov ovzdušia pre množstvo emisií, ktoré vypúšťajú. Aj preto boli v rámci európskeho Green Dealu zatvárané medzi prvými energetickými zdrojmi.
Nemecko už dnes v dôsledku spaľovania fosílnych palív bežne vypúšťa viac ako 530 kilogramov emisií oxidu uhličitého na jednu vyrobenú megawatthodinu elektriny. Vo Francúzsku, kde jadrová energetika tvorí hlavný pilier výroby elektriny, sa táto hodnota pohybuje približne na úrovni 50 kilogramov.
Rezerva prenosovej sústavy podľa paragrafu 13b nemeckého zákona o energetickom priemysle v súčasnosti zahŕňa celkovo 30 elektrární s kapacitou 9,7 gigawattu (GW), uvádza nemecká Federálna agentúra pre siete. Sedemnásť z nich spaľuje uhlie, 10 zemný plyn a iba tri ropné produkty.
Najväčšími zariadeniami sú kombinovaná tepláreň Heilbronn 7, ktorú prevádzkuje spoločnosť EnBW a ktorej výkon dosahuje 778 megawattov (MW), elektráreň Bexbach s výkonom 726 MW a Bergkamen s výkonom 720 MW. Obe tieto elektrárne prevádzkuje spoločnosť STEAG Power. Firma by ich už pritom sama odstavila, štát však rozhodol, že v prípade núdze musia zabezpečiť rovnováhu v elektrizačnej sústave. Ich pohotovosť a prevádzku preto dotuje.
Podobné diskusie sa v súčasnosti vedú aj v Česku v súvislosti s elektrárňou Chvaletice, ktorá patrí spoločnosti Sev.en Česká energie miliardára Pavla Tykača.
Nemecko sa k aktivácii záložných zdrojov uchýlilo po prvý raz počas energetickej krízy v roku 2022, keď sa Európa rýchlo odstrihla od ruského plynu. Vtedy vrátilo do prevádzky čiernouhoľné elektrárne s výkonom 5,9 GW a k nim aj hnedouhoľné bloky s výkonom 1,8 GW. Po naftových zdrojoch napokon nemuselo siahnuť. Zostali iba v pohotovostnom režime a ich turbíny sa neroztočili.
Tento rok však môžu po viac ako 10-ročnom spánku zažiť veľký návrat aj elektrárenské prevádzky staré 90 rokov, ktoré boli odstavené s predpokladom, že už nikdy nebudú potrebné.
Hrdinami tejto zimy sa tak môžu stať naftové elektrárne v blízkosti miest Ingolstadt a Marbach. Spoločne disponujú výkonom jedného gigawattu. V pomeroch Nemecka to nie je veľa, no tento rok príde vhod každý megawatt, ktorý dokáže odľahčiť plynovým elektrárňam.
Ingolstadt je pritom pre Čechov dôležitým energetickým bodom. Práve tam sa totiž oddeľuje vetva ropovodu TAL-PLUS smerujúca do Česka, ktorá sa napája na ropovod IKL. Ten sa končí v českých rafinériách v Litvínove a Kralupoch nad Vltavou.
Miestne ropné bloky s označením 3 a 4, ktorých celkový výkon dosahuje 730 MW, uviedli do prevádzky v rokoch 1973 a 1974. Po roku 2015 ich pritom plánovali zbúrať. Prevádzkovateľ prenosovej sústavy TenneT ich však označil za systémovo dôležité zdroje.
Medzitým sa síce zmenila logistika dodávok paliva, pretože prevádzkovateľ začal rozoberať starý ropovod vedúci k elektrárni, palivo pre jej kotly sa však v súčasnosti môže dovážať po železnici.
Ešte zaujímavejší príbeh má elektráreň pri Marbachu, ktorej história siaha až do roku 1940. Spoločnosť EnBW požiadala už v roku 2013 o jej definitívne odstavenie. TenneT ju však krátko nato tiež zaradil medzi systémovo dôležité zdroje. Komplex tak dnes disponuje plynovým blokom aj blokom spaľujúcim ľahký vykurovací olej s výkonom tristo megawattov.
Táto zima tak môže priniesť do európskej energetiky paradox. Green Deal mal vďaka obnoviteľným zdrojom postupne znižovať emisie. V kombinácii s drahým plynom, na ktorý Európa stavila pri svojej dekarbonizácii, však tento rok smeruje k najvyšším emisiám za viac ako desaťročie.
Článok vyšiel na forbes.cz.