Európa vstupuje do vykurovacej sezóny s nie práve najlepšími vyhliadkami. Rekordne nízke zásoby v podzemných zásobníkoch sa kombinujú s bezveterným počasím, ktoré vyvolalo vysoký dopyt práve po zemnom plyne. Otáznik visí najmä nad Nemeckom a nad tým, či mu táto nestála komodita vydrží počas celej zimy. V pozore by pritom mali byť aj okolité štáty vrátane Slovenska.
Neprešli ani dva týždne od prechodu podzemných zásobníkov zemného plynu z režimu napĺňania do fázy, keď sa v dôsledku začiatku vykurovacej sezóny začal plyn opäť odčerpávať do plynárenskej sústavy, a naplnenosť nemeckých zásobníkov už klesla pod 60 percent.
Podľa nemeckého regulačného úradu Bundesnetzagentur sú zásobníky aktuálne naplnené na 58,5 percenta, čo v prepočte predstavuje 145 terawatthodín plynu.
V posledných dňoch ubúda plyn z nemeckých zásobníkov tempom 0,7 terawatthodiny denne, čo je o tretinu viac ako začiatkom novembra minulého roka. V zime pritom odčerpávanie stúpa až na dve terawatthodiny denne.
Dopyt po plyne navyše prudko vzrástol ešte pred začiatkom zimy. Nemecké plynové elektrárne spaľujú najviac paliva za viac ako trinásť rokov a v súčasnosti fakticky stoja za celkovým odčerpávaním plynu z podzemných zásobníkov. Ich denná spotreba totiž dosahuje 0,6 terawatthodiny.
Podobná situácia je aj v Česku. Napríklad plynové kotly elektrárne Počerady, ktorá patrí skupine ČEZ, túto jeseň fakticky zabezpečujú takzvanú základnú dodávku elektriny (baseload). To znamená, že tamojšie turbíny pracujú prakticky nepretržite.
Táto plynová elektráreň pritom zvyčajne patrí medzi takzvané špičkové zdroje. Jej kotly sa teda zapínajú len v čase odberovej špičky, keď dopyt po elektrine začne prevyšovať jej ponuku. K tomu dochádza typicky v noci, keď solárne elektrárne nevyrábajú elektrinu.
Alebo v období bezvetria, ktoré v posledných dňoch zavládlo nad celou Európou, najmä nad Baltským morom v oblasti Nemecka. To zastavilo vrtule veterných elektrární a z nemeckého, a fakticky aj európskeho trhu, naraz vyradilo viac ako dvadsať gigawattov výrobného výkonu.
Aj preto Európa zažíva z pohľadu cien elektriny vôbec najdrahší týždeň tohto roka. Spotové ceny elektriny neklesajú ani počas dňa pod tristo eur za megawatthodinu a vo večerných hodinách v Nemecku presahujú dokonca šesťsto eur za megawatthodinu.
Bežne sa cena elektriny pred začiatkom zimnej sezóny pohybovala okolo 130 eur za megawatthodinu. Počas dňa vďaka výrobe z obnoviteľných zdrojov klesala pre nadprodukciu až k nule.
58,5 percenta – taká je aktuálna priemerná naplnenosť nemeckých zásobníkov zemného plynu.
V období bezvetria je však výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov nedostatočná. Keďže Nemecko si odstavilo svoje jadrové elektrárne, stalo sa závislým predovšetkým od uhlia a plynu. Toho je však vzhľadom na situáciu v Hormuzskom prielive na svetovom trhu menej a jeho vyššia cena sa premieta aj do konečných cien elektriny.
Riešenie vysokých cien však môže byť ešte tou príjemnejšou časťou problému. Medzi odborníkmi totiž pribúdajú obavy, či našim západným susedom nedôjde plyn ešte pred koncom vykurovacej sezóny, ktorá sa končí v apríli.
Nemecko má v súčasnosti na pobreží Baltského a Severného mora v prevádzke štyri nové LNG terminály, do ktorých priplávajú lode so skvapalneným plynom, predovšetkým zo Spojených štátov.
Problémom však je, že doterajšie dodávky plynu potrubiami ani nové kapacity LNG terminálov nedokážu pokryť zimnú spotrebu Nemecka bez pomoci podzemných zásobníkov.
„Samotné dovozy dostupnými plynovodmi a LNG terminálmi nedokážu pokryť špičkový dopyt počas chladných zimných dní,“ vysvetľuje výkonný riaditeľ nemeckej spoločnosti INES Sebastian Heinermann.
Podľa analýzy nemeckých spoločností FNB Gas a INES môžu Nemci denne dovážať maximálne tri terawatthodiny plynu. Ide o súhrnnú disponibilnú kapacitu dovozu z Nórska, Holandska, Belgicka a prostredníctvom LNG terminálov.
Denná spotreba Nemecka počas mrazivých dní však dosahuje až šesť terawatthodín. Rozdiel pokrývajú práve zásobníky.
„Najnovšie scenáre INES týkajúce sa plynu ukazujú, že dodávky zostávajú za normálnych a teplých teplotných podmienok bezpečné,“ uvádza sa v správe, ktorú INES zverejnila v utorok.
„V prípade extrémne chladnej zimy, ktorá by zodpovedala referenčnému roku 2010, by však dopyt po plyne v januári, februári a marci 2027 nebolo možné plne uspokojiť,“ pokračuje správa.
Ak by sa naplnil najhorší scenár, Nemecku by od januára do marca 2027 mohlo chýbať až 19 terawatthodín plynu. To predstavuje štvrtinu jeho celoročnej spotreby tejto komodity.
Tu sa dostávame k českému kontextu. Všetok zemný plyn, ktorý prúdi do krajiny po uzavretí kohútikov s ruským plynom cez plynovody Jamal a Transgas, totiž prechádza výlučne cez Nemecko. A to bez ohľadu na to, či pochádza z LNG terminálov v Belgicku, Nemecku, alebo z plynovodu, ktorý privádza plyn do Európy z Nórska.
Ak by Nemecku skutočne začal dochádzať plyn, bude potrebovať čo najväčšiu časť kapacít plynovodov na svojom území pre vlastnú spotrebu. Prípadne bude musieť požiadať susedné štáty o pomoc pri zvyšovaní dodávok. V opačnom prípade by sa dostalo do takzvaných regulačných stupňov, keď regulačný úrad začne odpájať odberateľov plynu od sústavy podľa ich dôležitosti.
Odpájanie sa spravidla najskôr týka firiem, potom verejných inštitúcií a až napokon samotných domácností.
V pozore by však mali byť aj ďalšie európske štáty. Nemecké zásobníky totiž pri maximálnej naplnenosti dokážu pojať až pätinu celoeurópskych zásob plynu.
Nemecko má podľa európskeho mechanizmu solidarity v oblasti dodávok plynu (Gas Solidarity Mechanism) povinnosť uvoľniť potrebné kapacity tejto komodity krajinám, ako sú Dánsko, Rakúsko či Taliansko, ak by niektorej z nich začal dochádzať plyn.
To by však jednak urýchlilo odčerpávanie plynu z nemeckých zásobníkov a v konečnom dôsledku by okolité krajiny mohli o túto poistku úplne prísť. Stalo by sa tak v prípade, ak by zemný plyn chýbal samotnému Nemecku.
V súčasnosti už nezostáva nič iné, len sledovať vývoj počasia a dúfať, že tohtoročná zima bude patriť k tým miernejším. Ak však príde pravý opak, Nemecko bude potrebovať pomoc s dodávkami zemného plynu. Inak mu bude hroziť dočasné zastavenie ekonomiky, čo by pocítili aj jeho českí dodávatelia.
Článok vyšiel na forbes.cz.