14. augusta 2020

Ninu Skalíkovú (číslo tri v najnovšom rebríčku Forbes Top influenceri) priviedol k fotografii jej blog, ktorému sa začala venovať v podstate ešte ako dieťa. Základňu vyše 50-tisíc fanúšikov na Instagrame si vybudovala nielen vďaka portrétovej a fashion fotografii, ale aj svojimi zážitkami z ciest a z dobrovoľníckych aktivít v Ázii, ktoré zdokumentovala. 

Aktuálny rebríček Top influencerov na Slovensku nájdete TU. 

Ako som sa dočítala, tak vás k foteniu paradoxne priviedol Photoshop. Nie je to trochu nezvyčajné?

Možno pre niekoho áno. Úplné prapočiatky toho, čo robím dnes, siahajú ešte do môjho detstva. Rada som sa zabávala pri tvorení módnych editoriálov v hre The Sims, ktoré som upravovala aj cez Photoshop, a vyhotovovala z nich rôzne komixy. A toto ma vlastne priviedlo k fotografovaniu. Onedlho na to som dokonca založila blog, kde som pridávala tieto komixy, respektíve vlastné dabované seriály z hry. Po dvoch rokoch som nazbierala zhruba 65-tisíc návštev. Vďaka tomu som sa už v mladom veku naučila komunikovať s publikom a získala aj nejaké marketingové zručnosti. Fotografia tak prišla na rad ako posledná. 

Reklama

S blogovacími aktivitami ste teda začínali naozaj ako mladé dievča. Ako to ste to zvládali? 

V tom čase bola táto sféra iná, ako ju poznáme dnes. Napriek tomu, že to už bolo dávno, pamätám si, ako veľmi ma dokázali negatívne komentáre ovplyvniť. Ale naopak, tie pozitívne dokážu človeka povzbudiť natoľko, že chce pokračovať ďalej a zlepšovať sa.

Módna blogerka Janatini: Instagram má byť o pekných záberoch,
kvalita stojí veľa času a peňazí

Čo ste začali skúšať nafotiť ako prvé?

Seba. Začínala som v ére Pokecu, keď sa veľmi veľa ľudí fotilo z vrchu, čo im robilo naozaj nepekné proporcie. Ja som sa chcela odlíšiť a kreatívne ma napĺňalo vymýšľať nové spôsoby fotenia profilových fotografií. Napokon som začala fotiť aj iných ľudí a postupne sa dostala k fashion fotografii. 

Okrem portrétov sa venujete aj fotografovaniu svojich cestovateľských zážitkov. Čo je náročnejšie? 

Po technickej stránke je to určite „travel fotografia“, pretože so sebou musím niesť veľmi veľa techniky a užiť si atmosféru daného miesta s veľkým batohom na chrbte je náročnejšie. Okrem toho je občas nepríjemné fotografovať ľudí na ulici. Ale našťastie, najmä v ázijských krajinách, sa ľudia radi odfotia. V Európe by som si však netrúfla fotiť náhodných ľudí na ulici, preto si tu radšej vychutnám tvorbu záberov prírody. 

Zachytila aj deti v indickej škole. Foto: Archív Niny Skalíkovej

Zostaňme ešte chvíľku pri portrétnej fotografii. Medzi ľudí, ktorých máte na záberoch, je aj mnoho známych osobností. Patrí fotografovanie celebrít medzi dobré zákazky? 

K tejto práci som sa dostala, keď ma oslovili z istého butiku, ktorému sa páčila moja práca. Chceli, aby som pre nich nafotila Máriu Čírovú a Twiinsky. Takže keď som už mala v portfóliu známejšie mená, tak som si mohla dovoliť osloviť ďalších. Tieto fotenia však majú pridanú hodnotu aj pre mňa, pretože sa dostanem do širšieho povedomia, čo beriem ako investíciu, a tá je v tomto prípade výhodnejšia ako peniaze.

Oslovujú vás sami alebo máte dopredu vytipovaných ľudí, ktorí by sedeli do vášho konceptu? 

Je to zhruba 50 na 50. Často im napíšem ja, občas sa niekto ozve mne. 

Čo ak niekto nesúhlasí s vašou víziou či konceptom fotografie? 

Snažím sa vždy nájsť kompromis, nespomínam si, že by niekto odišiel z fotenia. Stáva sa, že ja odmietnem pri fotografovaní svadieb isté klišé pózy, ako napríklad objímanie stromu. Vždy sa to však zákazníkom snažím diplomaticky vysvetliť, že by sme mohli ísť inou cestou. Čo sa týka fotenia zákaziek, tak samozrejme, musím dodržiavať zadania firiem, ale keď si myslím, že mám lepší nápad, tak nemám problém im ho odprezentovať.  

Ekoaktivistka: Máme pocit, že to, čo máme, nikdy nie je dosť dobré.
Prispievajú k tomu aj influenceri

Kto je vašou fotografickou métou? 

V mladosti som túžila fotiť Irinu Shayk a Adrianu Limu. Ale v posledných rokoch, odkedy som okúsila travel fotografiu, tak od snov fotiť celebrity upúšťam. Láka ma fotenie bežných ľudí vo svete a ich životy. 

Spomedzi celebrít fotila aj rappera Ega. Foto: Archív Niny Skalíkovej

Prečo ste sa rozhodli zmeniť smer? 

Reklama

Fashion fotografii som sa venovala zhruba osem rokov a darilo sa mi. Ale mala som pocit, že som stále príliš mladá na to, aby som nezažila nič viac, a tak som zmenila svoj život. Odišla som na štyri mesiace do Ázie, kde som si uvedomila, že rada spoznávam život iných ľudí, ich tradície, zmysel pre humor a ich fotografovanie. V tom čase asi nastal zlom. 

Aký bol váš nástup na sociálne siete? 

Ako som spomínala, začínala som blogom, neskôr som prešla na Facebook, kde som nazbierala zhruba 20-tisíc fanúšikov. V roku 2013 nastúpil Instagram, ktorý sa rozbiehal trochu pomalšie. Keď som však začala s fotením známych ľudí, tak sa to začalo zbierať, najmä po spolupráci s LucyPug. 

Ako postupujete pri tvorbe samotných príspevkov? 

Snažím sa, aby boli moje príspevky na Instagrame zladené. Nie vždy je to možné, pretože fotím rôzne štýly, ľudí, témy. Okrem toho sa snažím moje príspevky kombinovať aj so spoluprácami a mojimi vlastnými fotkami tak, aby toho nebolo naraz už príliš. Čo sa týka času, ktorý strávim nad jedným príspevkom, tak to prirodzene závisí od množstva faktorov. Občas sa pri sponzorovaných príspevkoch stáva, že firmy žiadajú výstup aj ihneď. Niekedy na to mám mesiac. Sú však aj príspevky, na ktorých robím niekoľko dní. 

Čo bolo vaším najzložitejším príspevkom? 

Nespomeniem si na nič konkrétne, ale všeobecne nie je úplne jednoduché fotiť samého seba. Síce som sa za tie roky už trochu „vyskillovala“, ale aj tak mi občas po týchto foteniach pribudne pár šedivých vlasov. 

Jeden z autorkiných autoportrétov. Foto: Archív Niny Skalíkovej

Ako sa pozeráte na amatérskych fotografov na Instagrame, ktorí uverejňujú nepodarené zábery? 

Nepozastavujem sa nad tým. Fotografiu beriem ako umenie, a to je slobodné. Každý nech robí to, čo chce a čo ho napĺňa. Pokiaľ nikomu neubližuje. Myslím si, že každý fotograf či umelec, aj keby robil gýč, tak si svoju klientelu nájde, pretože sto ľudí, sto chutí. 

Čo by mal začínajúci fotograf urobiť ako prvé?
Naučiť sa pracovať so svetlom, pozorovať ho. Zistiť, ako dopadá na predmety a na tvár. Pod akými uhlami sa skláňa. 

Je dôležité, aby mal aj začínajúci fotograf výbavu za tisíce eur?
Vôbec nie. Samozrejme, je super, ak máte foťák za desaťtisíc, pretože má kvalitnejšie rozlíšenie, ale on za vás neprečíta svetlo a neurobí fotografiu. Tú síce dokáže človek urobiť aj na telefón, aj keď tento spôsob nechcem propagovať. Nie je to len o technike, ale je to o vnímaní. 

Psychologička: Deti si neuvedomujú,
že videá a fotky influencerov sú len výrezom reality

Čím sú pre vás podmienené spolupráce s jednotlivými značkami? 

Určite sa mi musia ich produkty páčiť a sama by som ich používala. Takisto potrebujem určitú slobodu pri tvorbe a nespolupracovala by som s firmami, ktoré by odo mňa chceli, aby som klamala alebo zavádzala pri prezentovaní jednotlivých produktov. 

Považujete sa za influencera? 

V prvom rade sa považujem za fotografku. Ale myslím, že mám vplyv na množstvo ľudí. Zistila som to napríklad aj vďaka zverejneniu videa z môjho putovania do Santiaga, nad ktorým som najskôr váhala. Som v ňom veľmi osobná, bála som sa, ako ho ľudia príjmu. Prišlo mi však množstvo správ od ľudí, ktorých som týmto spôsobom inšpirovala vystúpiť zo stereotypu a začať robiť to, čo ich baví.

So sociálnymi sieťami sa však stále spája nespočetné množstvo negatív. Čo by si ľudia mali uvedomiť, keď sa občas stratia v tejto sfére?
V prvom rade to, že ľudia nedávajú na Instagram všetko, čo sa v ich živote udeje. V mojom prípade je to napríklad 20 percent. A samozrejme, zverejňujem najmä to najlepšie zo seba, no nemám problém sa ukázať ani vtedy, keď mám zlé dni, alebo keď som chorá či smutná. Je potrebné si uvedomiť, že reálny život je tu. Ľudia si myslia, že ho žijú, pritom im uniká. Žiadne pozlátko Instagramu v živote nie je dôležité.  

Dnes sa často hovorí o slow-travel. Ako sa dajú dodržiavať tieto princípy a pritom robiť príspevky o cestovaní? 

Uvedomujem si, že ľudí lacné letenky lákajú. Ja sa však snažím ukázať, že nie je potrebné si kúpiť lacnú letenku len preto, že stojí málo peňazí. Je dôležité, a ja to robím takisto, sa zaujímať o miesta, do ktorých chcete ísť. Je dobré sa napríklad na danom mieste zdržať, pohybovať sa MHD, na bicykli alebo pešo. Snažím sa ukazovať turisticky neznáme miesta, v daných krajinách prespávam v hosteloch, aby som spoznávala nových ľudí a nasávam ich atmosféru. Určite tak zistíte o mestách viac, ako keby ste pochodili všetky pamiatky za jeden deň. Okrem toho, ak chcete spoznať nejakú krajinu, tak odporúčam aj dobrovoľníctvo. Ja som takto strávila istý čas v Kambodži, kde som stavala bungalovy a žila tam s miestnymi ľuďmi. Za ten čas som sa o nich veľmi veľa naučila. 

Ako vyzerali vaše dni, keď ste stavali bungalovy v Kambodži?
Vstávala som za východu Slnka, bývala som na pláži. O ôsmej ráno, po raňajkách, sme sa s ostatnými dobrovoľníkmi šli do lesa, kde sme stavali tieto domčeky. Mužská časť dobrovoľníkov väčšinou rezala drevo a stavala, ženy ich potom natierali, maľovali. Prípadne sme ešte chodili čistiť pláže. Vtedy som si uvedomila ekologický problém. Keď sa človek prechádza po Európe, tak tu je naozaj všetko čisté. V Kambodži sme denne čistili pláž a zakaždým vyzbierali stovky kusov plastov. 

Aké máte v tomto smere do budúcnosti ambície? 

Chcem ďalej dokumentovať život vo svete. Najviac ma zaujímajú odľahlé mestečká v Rusku, ale takisto aj Južná Amerika, kde by som rada znovu skúsila dobrovoľníctvo. Mojím snom je napríklad aj spolupracovať s National Geographic. 

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?