Tohtoročné špeciálne vydanie Forbes Next je zamerané na slovenskú vedu a predstavuje excelentných vedcov, finalistov ESET Science Award. O prepojeniach vedy a biznisu sme sa rozprávali aj s chemikom Robertom Mistríkom, pozreli sme sa do DNA laboratória vedkyne Tatiany Sedláčkovej a zrekapitulovali sme osobnosti slovenskej vedy posledných štyroch storočí.
Veľkou témou tohto roka sú aj kryptomeny – my sme na ne nazreli cez ekológiu. Menší tematický blok venujeme aj otázke predlžovania ľudského života. Investor Peter Šrámek hovorí o tom, že raz sa budeme dožívať 130 rokov – a v dobrom zdraví. Od predlžovania života prechádzame priamo k nesmrteľnosti, hoci len digitálnej. Píšeme o trende oživovania celebrít cez hologramy a pomocou AI.
Prehľad toho, čo sa v magazíne NEXT oplatí prečítať:
Vedci, ktorých sa oplatí poznať
Foto: Linda Kisková Bohušová
V sobotu 16. októbra Slovensko spoznalo nových laureátov ocenenia ESET Science Award. Okrem laureáta hlavnej kategórie, materiálového fyzika Jána Duszu, výnimočného mladého vedca Ladislava Valkoviča a výnimočného vysokoškolského pedagóga Jozefa Zajaca vám podrobne predstavujeme všetkých tohtoročných 15 finalistov. Ich príbehy a objavy sa oplatí poznať.
Vedec v biznise potrebuje produkt
Foto: Miro Nôta
Chemik Robert Mistrík vybudoval biotechnologickú firmu HighChem, ktorú pred dvomi rokmi predal nadnárodnému gigantu Thermo Fisher. K svojej starej spoločnosti má stále blízko, v poslednom čase však venuje čas lúšteniu záhady pôvodcu Alzheimerovej choroby. Rozprávali sme sa aj o prepojeniach vedy a biznisu.
Méta 130
Foto: Honza Mudra
Starnutie je out. Britský vedec David Sinclair ho v knihe Koniec starnutia bez okolkov označuje za chorobu, ktorá sa nielen môže, ale tiež by sa mala agresívne liečiť. A český investor Peter Šrámek na tieto slová dá. Podľa neho by sme čoskoro mohli bežne žiť do 130 rokov a stovku osláviť v plnom zdraví. Šrámek na to stavil peniaze svojho fondu.
Kryptoliečba klímy
Foto: Aaron Kotowski pre Forbes
Ťažba bitcoinov míňa toľko energie, že by stačila na spotrebu Belgicka. Každý rok do atmosféry uvoľní 40 miliónov ton oxidu uhličitého. Krajiny ako Čína či Indonézia však tento postup obmedzujú, a tak na ňom začínajú ryžovať Američania. Planéta je však vďaka nim, paradoxne, o čosi zelenšia.
V DNA laboratóriu
Foto: Miro Nôta
O sekvenovaní vzoriek testov na koronavírus ste za posledný rok určite počuli. Ako vyzerá pracovisko, kde sa to celé deje? Priamo v laboratóriu sme navštívili Tatianu Sedláčkovú, ktorá pôsobí vo Vedeckom parku Univerzity Komenského v Bratislave a zameriava sa na sekvenovanie, teda presné určovanie poradia nukleotidov v molekule DNA.
Nech sa vám špeciálny magazín dobre číta! A ak si ho chcete objednať, tu je ideálny spôsob.
