Nedostatočný prehľad o príjmoch a výdavkoch, odkladanie splátok úverov, i keď nebolo nevyhnutné, či prečerpávanie kreditných kariet. Toto sú najčastejšie finančné slabiny Slovákov, ktoré odhalila koronakríza.
Ukázal to prieskum agentúry Focus pre Nadáciu Partners pri príležitosti Dňa finančnej gramotnosti, ktorý bude v utorok 8. septembra.
Pandémia koronavírusu nám ukázala, aké dôležité je rozumieť financiám a tvoriť si finančnú rezervu. I napriek tomu, že korona zatiaľ významne nezasiahla životnú úroveň Slovákov, negatívny vplyv na domáce rozpočty pocítili až dve tretiny domácností.
Zníženie príjmu pocítili nielen v dôsledku nižšej mzdy, ale aj straty zamestnania či poklesu iných príjmov.
Prieskum: Pätina Slovákov nemá rezervu ani na mesiac.
Chceme sa viac uskromniť
Aj preto sú dnes Slováci opatrenejší v nakupovaní. Tvrdí to 60 percent opýtaných, pričom z nich až deviati z desiatich menej nakupujú nepotravinové položky. Štyridsať percent ľudí bolo nútených odložiť plánované nákupy do domácností, akými sú napríklad kúpa auta či dovolenka. Slováci zároveň prehodnotili investície do nákupu či rekonštrukcie.
Aký vplyv mala korona na financie domácností? Zdroj: Focus
Podľa sociológa Martina Slosiarika nie je prekvapivé, že najhoršie na tom boli rodiny, ktoré mali hlboko do vrecka už pred pandémiou, prieskum zároveň ukázal zlú finančnú situáciu živnostníkov a SZČO.
„Napríklad, ak v celej populácii deklarovalo 29 % respondentov, že muselo siahnuť na úspory, v prípade živnostníkov a SZČO to bolo až 52 %. Pri odklade splátok to bolo v celej populácii 8 %, medzi živnostníkmi až 16 %,“ uviedol príklady Slosiarik.
Dopad korony na príjem domácností. Zdroj: Focus
Zvýšené náklady
Keďže prieskum prebehol na konci prvej vlny, sociológov tiež zaujímalo, aký je príjem domácností oproti začiatku pandémie. „Zníženie mesačných príjmov, či zhoršenie finančnej situácie doma naďalej pociťuje viac ako pätina (22 %) všetkých respondentov,“ povedal Slosiarik.
Dodal, že aj tu sa ukázalo, že pandémia postihla oveľa viac živnostníkov a SZČO, ktorí majú väčší problém dostať sa „späť.“
Máte dosť hotovosti, ak príde ďalšia vlna krízy?
Ak nie, čo sa s tým dá robiť?
Okrem zníženia príjmov ukázala pandémia aj zvýšenie výdavkov domácnosti, s ktorými nepočítali. Mala ich tretina Slovákov a ako dôvod označujú fakt, že rodiny boli a stále sú viac doma, alebo ľudia pracujú z domu.
Približne 70 % domácností, ktorým sa zvýšili výdavky, ich vynaložilo na zabezpečenie bežného chodu domácnosti a výdavky na ochranu zdravia. Pätina takýchto domácností (do 20 %) uviedla nárast výdavkov súvisiacich s domácou školou, prácou z domu, do športových položiek či na online zábavu.
Nečakané výdavky domácností počas korony. Zdroj: Focus
„I napriek tomu, že pandémia má viac alebo menej negatívny dosah na dve tretiny domácností, celkovo Slováci hodnotia, že sa im životná úroveň zatiaľ dramaticky nezmenila, avšak ani v najbližšom horizonte neočakávajú zlepšenie či zmenu,“ spresňuje výsledky prieskumu Martin Slosiarik, sociológ agentúry Focus.
Silné a slabé stránky Slovákov
Až takmer tretina respondentov deklarovala, že musela siahnuť na finančné produkty v bankách. Väčšina, až 81 %, ľudí uviedla, že musela siahnuť na úspory. Necelá pätina opýtaných požiadala o odklad splátky hypotéky, viac ako desatina požiadala o odklad splátky spotrebného úveru a 8 % o odklad lízingu.
Vplyv korony na úspory a úvery. Zdroj: Focus
Koronakríza tak odhalila viaceré silné aj slabé stránky Slovákov. Silnou stránkou ľudí bolo, že boli disciplinovaní a promptne reagovali na vzniknutú situáciu. „Šetrili na výdavkoch a spotrebe. Štatistiky potvrdili, že ľudia menej využívali úvery a niektorí využili krízu na investovanie.
Ľudia začali finančne plánovať,“ uviedla odborníčka na financie z Partners Group Andrea Straková.
Slabou stránkou domácností je podľa Strakovej aj to, že im chýba dostatočná finančná rezerva, ľudia si nevedú podrobnejší prehľad o výdavkoch. „Slováci sú v investovaní konzervatívni, nedostatkom je aj to, že si odkladali splátky úverov, aj keď nemuseli, a ukázalo sa tiež, že prečerpávali kreditné karty,“ uviedla Straková s tým, že slabou finančnou stránkou domácností je aj nesplácanie.
Aká je životná úroveň Slovákov? Zdroj: Focus
„Kríza praje pripraveným, ľudia, ktorí sa rozumne správali pred krízou, prvú vlnu zvládli v oveľa väčšom pokoji. Prieskum ukázal, že domácnosti s vytvorenou finančnou rezervou museli robiť oveľa menšie zásahy do bežného chodu domácností ako tie, ktoré dostatočnú rezervu nemali,“ doplnila.
Takmer 64 % domácností uviedlo, že z finančného pohľadu nemá pandémia žiadne pozitíva. Približne tretina uviedla, že aj napriek tejto situácii sa jej podarilo znížiť výdavky a niečo ušetrila. „Z hľadiska životnej úrovne takmer polovica nevníma svoju životnú úroveň ani ako dobrú, ani ako zlú. Približne tretina ju zhodnotila ako dobrú a viac ako pätina Slovákov vníma svoju životnú úroveň ako zlú,“ dodal Slosiarik.
Ideálne finančné miery
Na odstránenie slabých stránok, čo sa financií týka, odporúča Straková dodržiavať ideálne finančné miery, ktoré sa oplatí dodržiavať aj pri silných finančných stránkach, avšak rozvíjať ich ešte viac je vhodné neustálym finančným plánovaním. Aké to sú?
10 – finančná rezerva
Finančná rezerva je najdôležitejším a nevyhnutným prvým krokom na zlepšenie rodinnej finančnej situácie. Na finančnú rezervu by sme si mali odkladať 10 % z príjmu a jej správnu výšku tvorí až 6- násobok mesačného príjmu v domácnosti. Väčšina Slovákov, až 82 %, si počas korony jednoznačne uvedomila, že finančná rezerva domácnosti vo výške polročného platu je nevyhnutná.
20 – investovanie na dlhodobé ciele
Podľa odborníkov práve krízové časy nahrávajú investovaniu a investíciám. „Trhy majú tendenciu zhruba dve tretiny svojho času rásť. Ak niekto dlho váha s investovaním, prichádza o značné zhodnotenie svojich úspor a o roky, keď sa mu investície môžu zhodnotiť,“ tvrdí Maroš Ovčarik, analytik Finančného kompasu.
Dlhodobé investovanie sa pritom začína od horizontu minimálne piatich rokov, no čím dlhšie si investované peniaze investor nevšíma, tým zaujímavejšie zhodnotenie v čase mu investícia prináša. Podľa prieskumu využili obdobie koronakrízy na investovanie len nízke 2 % respondentov.
30 – maximálna výška úverov
„Ideálny stav domácnosti je, ak nemá žiadne spotrebné úvery, pôžičky a rovnako ani nenakupuje na splátky. Ak sa pôžičke či úveru nedá vyhnúť, výška mesačnej splátky nesmie presiahnuť 30 percent príjmov domácnosti,“ upozorňuje Andrea Straková. Domácnosť tak dokáže udržať financie na uzde aj v kritických časoch.
Podľa Maroša Ovčarika sa tempo zadlžovania slovenských domácností od marca, keď vrcholila koronakríza, mierne spomalilo. „Celková výška čerpaných úverov v slovenských bankách medziročne spomalila z 8,26 % (priemer za 1Q/2020) na aktuálnych 7,06 % v júli.
Z pohľadu miery nesplácania rôznych typov úverov sú na tom dlhodobo najhoršie kreditné karty. Zatiaľ čo pri viacerých typoch úverov je trend nesplácaných úverov klesajúci, delikvencia kreditných kariet je najhoršia a stále sa zhoršuje,“ opisuje Maroš Ovčarik.
40 – bežná spotreba
Na bežnú finančnú spotrebu v domácnosti by sme si mali vyčleniť maximálne 40 percent z mesačných príjmov rodiny. Spotreba pritom býva najčastejšou oblasťou, kde zvyknú Slováci v bežnom režime skĺznuť.
„Zdá sa, že v krízových chvíľach si Slováci vedia vstúpiť do svedomia a utiahnuť opasky. Podľa prieskumu zareagovali slovenské domácnosti vcelku disciplinovane a aj veľmi promptne. Výdavky prispôsobili krízovému režimu a zmenenej situácii v rodinnej kase,“ dodáva Andrea Straková.
