9. októbra 2019

Vo svetle obchodnej a colnej vojny, ktorá vládne aktuálne medzi USA a zvyškom sveta, má zmysel sa pozrieť, ako vlastne vyzerá globálny rebríček najväčších exportérov a importérov. Kto je ako závislý na globalizácii a komu nejaké tie clá takmer neublížia?

Prehľad krajín, zoradených podľa ich podielu na svetovom vývoze a dovoze vypracovala Svetová obchodná organizácia WTO a sú v nej najnovšie údaje z roku 2018.

Svoje bio produkty chcú dostať do Kanady a na Blízky východ. V Dobrých časoch hľadia na kvalitu

Globálny import a export medzi jednotlivými štátmi sveta v roku 2018 dosiahol celkový objem vyjadrený v dolároch na úrovni 19,4 – 19,9 bilióna (podľa toho či meriame vývozy alebo dovozy). Je potrebné poznamenať, že miera obchodnej výmeny sa v priebehu dvoch rokov medzi 2016 a 2018 zvýšila o 22,1 % a tento nárast predstavuje v peňažnom vyčíslení 3,59 bilióna dolárov.

Európska únia je lídrom rebríčka

Na týchto prehľadoch o exporte a importe vidíme, ako dôležité je pre Slovensko byť členom EÚ. Spoločný európsky trh je totiž v oboch štatistikách jednoznačne lídrom.

Vývoz z krajín EÚ v roku 2018 dosiahol objem 6,47 bilióna dolárov a EÚ je jednoznačne ako celok ďaleko pred Čínou a USA. Druhý najväčší exportér sveta je Čína s tovarmi vyvezenými za hranice v roku 2018 vo výške 2,49 bilióna dolárov. Na treťom mieste sú USA s vývozom za 1,67 bilióna.

Tabuľka odzrkadľujúca opačnú stranu – dovozy – do veľkej miery vysvetľuje, o čo ide Trumpovi pri jeho snahách o uvalenie najrôznejších ciel a dovozných prirážok na tovary zo zahraničia. V hitparáde importérov si totiž Čína a USA vymenili 2. a 3. miesto. USA doviezli v roku 2018 tovary a služby za 2,61 bilióna a Čína za 2,14 bilióna dolárov.

Európskym majstrom exportu boli v 2018 roku samozrejme Nemci s hodnotou viac ako 1,56 bilióna. Tým sa však končí zoznam krajín, ktoré presiahli biliónovú hranicu exportov.

Za Nemeckom sa umiestnilo Japonsko s vývozmi v hodnote 738 miliárd dolárov. Nasledujú Holandsko a Južná Kórea. Nižšie je Hongkong, ktorý by sme mali vlastne pripočítať k exportu Číny. Jeho 569 miliárd dolárov tak vlastne dopĺňa vyššie spomenutých 2,49 bilióna čínskych exportov.

Čína je montážnou a výrobnou dielňou celého sveta. Až takmer 49 % jej exportu tvoria strojárske výrobky, potom je dlho nič a s veľkým odstupom nasledujú textilné výrobky tvoriace 9,9 % exportu z Číny.

Igor Rattaj konečne uspel v Alpách. Jeho skupina Tatry Mountain Resorts kúpila dva lyžiarske areály v Rakúsku

Ak sa dnes nachádzame v štádiu hospodárskeho útlmu, ktorý sa viac-menej pravidelne opakuje, je možné, že umelými administratívnymi opatreniami v oblasti dovozného cla si situáciu zhoršíme. Bude sa to týkať aj Slovenska, ktoré v roku 2018 vyviezlo do sveta tovary v cene viac ako 94 miliárd dolárov. O tom, ako sme závislí na funkčnom svetovom trhu, hovorí aj číslo našich dovozov, keď v roku 2018 sme na Slovensko priviezli tovary za 93,8 miliárd dolárov.

Otvorenosť ekonomiky Slovenska

Naše výrobky a naše pracovné miesta sú postavené na otvorenosti svetovej ekonomiky. Clá môžu pre naše automobilky znamenať skracovanie pracovných týždňov a znižovanie stavu zamestnancov. Aj vystúpenie Veľkej Británie nami zatrasie, veď je to náš 8. najväčší exportný partner s viac ako 5-percentným podielom na našich exportoch. Ak sa pozrieme na našich susedov, tak všetci okrem Ukrajiny sú lepšími exportérmi ako my. Rakúsko vyviezlo v 2018 tovary za 185 miliárd, Česká republika dokonca za 202 a Poľsko za 261 miliárd dolárov. Od Maďarska nás delí 32 miliárd.

Ak vplyvom ciel nastane pokles obchodnej aktivity čo i len o 1 %, bude to znamenať, že v podstate dve a pol slovenskej ekonomiky vypadnú z celosvetového obchodu. Najsmutnejšie na tom je to, že sa clami žiadny návrat pracovných miest do Ameriky nedosiahol a zrejme ani nedosiahne. Jediné čo nastane, bude potreba podpory a štátnej pomoci pre odvetvia, ako je poľnohospodárstvo a potravinárska výroba. Potvrdzuje sa len jedno z tvrdení staročínskeho majstra Sun Tzu: “Najlepšia vojna je tá, ktorú si nemusel viesť.”

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk