17. septembra 2019

Ktoré sú najúspešnejšie európske tech firmy? A aké veľké sú v porovnaní s americkými či čínskymi – hrajú len tretiu globálnu ligu?

Minulý týždeň sa „z večera na ráno,“ ako písali trochu škodoradostne americké médiá, stal najväčšou európskou technologickou firmou globálny investor Naspers, firma pôvodom z Južnej Afriky. Rozhodol sa totiž poslať na burzu svoj veľký podiel v gigantickom čínskom internetovom konglomeráte a zo strategických dôvodov si vybral burzu v Amsterdame.

„Je tam (v Európe, pozn. red.) veľmi vysoký dopyt po veľkých technologických a internetových firmách a my sme teraz najväčší,“ cituje Forbes.com zdôvodnenie Basila Sgourdosa, CFO Naspersu. „My (novovytvorená firma Prosus, pozn. red.) sme teraz trikrát väčší ako najbližšia veľká tech firma. A to pritiahne veľký záujem.“

Skrátka celé je to o „veľkosti“. Aká veľká je teda tá najväčšia európska tech firma z pohľadu rebríčka najväčších svetových firiem Global 2000, ktorý zohľadňuje tržby, zisky, aktíva a trhovú kapitalizáciu? (Naspers je v tabuľke ešte pred odčlenením Prosusu).

Matka, veľká dcéra a ešte väčšia investícia

Aj starý Naspers, aj nový Prosus sú investičné firmy s vysokou ziskovosťou, a teda vyšším ziskom ako tržbami. Dôvod je ten istý: hoci je Naspers globálne diverzifikovaná firma a pár investícií má už istý čas aj v strednej Európe (Mall, Heureka či poľský streaming ShowMax), veľké svetové čísla dosiahol takmer výlučne vďaka tomu, že včas investoval do Tencentu. A ten podiel teraz odčlenil do Prosusu.

V roku 2001 zaplatil za 31 percent v (dnes) druhej najväčšej čínskej tech firme Tencent smiešnych 32 miliónov dolárov. Minulý rok mal tento, medzičasom o čosi zmenšený, podiel hodnotu okolo 150 miliárd. To je zhruba päťtisícnásobná návratnosť.

Tencent je už istý čas nielenže oveľa väčší ako Naspers, ale dokonca podiel Naspersu (odteraz Prosusu) je sám drahší ako hodnota celého Naspersu. A Naspers bol vďaka nemu taký „veľký“, že sa „nezmestil“ na juhoafrickú burzu – predstavoval asi štvrtinu jej kapitalizácie. Tamojší investori ho tak pre diverzifikáciu už nemohli nakupovať v takom objeme, v akom by to (snáď) mohli robiť investori niekde inde. To bol hlavný dôvod, prečo akcionári súhlasili s „burzovým sťahovaním“.

Inovátor či úžerník?
Fintechového miliardára žalujú za pokazené žumpy

„Ak chcete ako portfóliový manažér s európskym záberom investovať do niečoho veľkého, veľa iného tu nemáte,“ povedal CEO Naspersu Bob van Dijk pri zalistovaní. Okrem toho, v Európe je veľa prestížnych burzových indexov, ktorých môže byť taká firma súčasťou. To je ďalší „geograficko-taktický argument“, že Amsterdam je lepšie „ihrisko“ ako Johannesburg, citovala CNBC equity analytika firmy Jefferies Kena Rumpha.

Prosus mal podľa pôvodnej (indikatívnej) ceny akcií dosiahnuť v Amsterdame hodnotu tesne nad 100 miliárd dolárov. Po zhruba 25-percentnom skoku akcií dosiahol už v úvodný deň okolo 130 miliárd. Tým teda preskočil aj dlhodobo najväčšiu európsku tech firmu, nemecký SAP.

Keďže okresaný Naspers síce klesol, ale relatívne menej, ako sa čakalo, burzové sťahovanie sa zrejme podarilo. A čo to popritom povedalo o Európe a jej dlhodobom trápení s nedostatkom tech firiem? Pozrime sa na najväčšie európske technologické či digitálne firmy v globálnom kontexte.

Druhá, tretia, štvrtá stovka…


Najväčšou tech firmou sveta je v dvoch použitých rebríčkoch, Global 2000 a užšie zameranom Top 100 Digital, buď Apple, alebo Amazon – druhý rebríček totiž posudzuje aj rast aktív a rast ceny akcií. Top európske firmy vo veľkom rebríčku sú tradičné staré značky Shell a Volkswagen, už spomínaný SAP prichádza až pred koncom druhej stovky.

A ani prvá pätica najväčších európskych technologických firiem nie je „stopercentne technologická“ či „internetová“: ABB s 30-ročnou tradíciou vyrába najmä priemyselné roboty, Accenture je zase iba viac-menej formálne írska firma a nie je typický digitálny disruptor. Ako hlboko teda treba v globálnom rebríčku hľadať známe európske „typicky tech“ firmy?

… a koniec druhej tisícky

Skôr, ako sa dostaneme k nedávnym startupom či disruptorom, vynorí sa z rebríčka ešte ďalšia skupina tých tradičnejších, či „čiastočne tech“ firiem. Vysoká pozícia Nokie je dôsledkom jej niekdajšej veľkosti. Teraz má tržby o viac ako polovicu nižšie ako pred 10 rokmi, zisk naposledy dosiahla v roku 2015. Z dvojice tradičných firiem rodiny Dassault má väčší inovačný potenciál softvérovejší Systèmes.

Najväčšie európske firmy nie sú až také veľké.
Spotify debutovala na newyorskej burze minulý rok. FOTO: SITA/AP

Zo „skutočne nových“ európskych tech firiem sú aspoň tri až v úplnom závere rebríčka,. Asi najznámejšie je streamingové Spotify, hoci ani po 13 rokoch stále prakticky nedosahuje zisk (tržby 6 miliárd dolárov, trhová kapitalizácia 25 miliárd). Ďalej takmer úplne neznámy, ale veľmi veľký platobný cloud Adyen (tržby 2 miliardy, kapitalizácia až 22 miliárd). A online predajca odevov a topánok Zalando (tržby 6 miliárd, kapitalizácia 12 miliárd).

Napokon, ak by sa rebríček zostavoval dnes, možno by sa doň vďaka veľkej ziskovosti dostal aj česko-americko-globálny antivírus Avast s trhovou hodnotou v jednotkách miliárd. A, samozrejme, oveľa vyššie ten Prosus.

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk