Vysoké ceny energií zostanú pre Európsku úniu problémom aj v nasledujúcich rokoch. Krátkodobo sú členské štáty pri ich zmierňovaní odkázané najmä na vlastné opatrenia, dlhodobo je riešením prechod na čisté zdroje energie vrátane obnoviteľných zdrojov a jadra. Uviedol to Peter Javorčík, generálny riaditeľ Rady Európskej únie pre dopravu, energetiku, životné prostredie a vzdelávanie.
„Európa je závislá od energií z fosílnych palív a sama ich veľa nemá. Je logické, že ceny budú u nás štrukturálne vyššie,“ vysvetlil Javorčík. Podľa neho sa síce závislosť EÚ od ruských energií za uplynulé štyri roky výrazne znížila, dovoz fosílnych palív však nahradili najmä dodávky z USA a ďalších vzdialenejších regiónov. Zmena energetického mixu je pritom pomalým procesom a nedá sa uskutočniť zo dňa na deň.
V krátkodobom horizonte preto podľa neho zostávajú rozhodujúce opatrenia na národnej úrovni. Členské štáty po energetických krízach pristupovali k rôznym formám kompenzácií, napríklad k dotáciám na pohonné látky či podpore rafinérií. Spoločný postup na úrovni EÚ je v tomto smere komplikovaný, keďže jednotlivé krajiny majú rozdielne podmienky a možnosti podpory.
V strednodobom horizonte je podľa Javorčíka dôležité zlepšiť fungovanie európskeho energetického trhu a posilniť prepojenie energetických sietí medzi členskými štátmi. Krajiny sa totiž pri plánovaní energetickej infraštruktúry často sústreďujú predovšetkým na vlastné potreby a cezhraničné prepojenia zostávajú v úzadí.
Za dôležitý posun označil aj väčšie porozumenie medzi členskými štátmi v otázke energetického mixu. Kým Nemecko dlhodobo presadzovalo najmä obnoviteľné zdroje energie, Francúzsko zdôrazňovalo ich kombináciu s jadrovou energetikou. V posledných troch až štyroch rokoch podľa neho pribudlo pochopenie, že budúcnosť európskej energetiky musí stáť na vyváženom využívaní oboch týchto zdrojov.
„Do budúcnosti musí existovať určitý balans medzi týmito čistými zdrojmi a nemôže to byť len o obnoviteľných zdrojoch,“ zdôraznil. Dlhodobým cieľom je podľa neho postupné odpútanie sa od fosílnych palív. Ani v horizonte približne 20 rokov však podľa jeho odhadu nemožno očakávať, že ceny energií v Európe dosiahnu úroveň cien v USA. Podstatné je preto predovšetkým zmenšovať cenový rozdiel.
Javorčík poukázal aj na rozdiely v cenách energií medzi jednotlivými európskymi regiónmi. Ako príklad uviedol Švédsko a Fínsko, ktorých energetický mix už vo veľkej miere tvoria obnoviteľné zdroje a jadrová energia. Slovensko má podľa neho takisto pomerne priaznivý energetický mix s vysokým podielom jadrovej energie a menším podielom fosílnych palív. Výslednú cenu však ovplyvňuje aj prepojenie s okolitými krajinami, najmä s Poľskom a Českom, ktoré sú od fosílnych palív stále výrazne závislé.
