18. novembra 2020

Spolumajiteľ pivovaru Urpiner Branislav Cvik, producent Dano Dangl, kardiochirurg Matej Nosáľ a uznávaný architekt Michal Krištof hodnotia uplynulých desať rokov, v rámci ktorých zažili niekoľko zmien v živote aj podnikaní. Viete napríklad, kto z nich sa snaží čo najviac podporovať slovenských výrobcov? 

Branislav Cvik, spolumajiteľ pivovaru Urpiner

Slovenská cesta

Základné princípy, ktoré uznávam, čas nemení a nezáleží, či uplynie desať alebo dvadsať rokov. Piliermi, na ktorých si zakladám, sú slušnosť, korektnosť, serióznosť – a moje slovo. Keď ho niekomu dám, znamená to viac než akákoľvek podpísaná zmluva. Vážim si svojich kolegov a zamestnancov a vždy sa usilujem o ľudský prístup. Sú pre mňa druhá rodina.

Na snímke Branislav Cvik. Foto: TASR/Martin Palkovič

V podnikaní si človek musí veriť, mať dostatok odvahy, odhodlania a musí aj rátať so stratami. Podnikanie si vyžaduje veľa pokory, obetovania sa aj na úkor voľného času a neraz si vyberá aj osobnú daň. A sen, ktorý máte, musí byť natoľko veľký, že ste pre jeho dosiahnutie ochotný urobiť maximum a pritom nestratiť tvár.

Za poslednú dekádu sa však biznis stal tvrdší, vytratila sa z neho ľudskosť a zmohutnel mamon peňazí, ktorý je povýšený nad slušnosť a férovosť. Osobne je mi to veľmi ľúto. Zažil som skúsenosť, keď sme si približne pred ôsmimi rokmi dovolili ozvať sa voči nekalým praktikám obchodného reťazca a ten odvtedy s nami vytrvalo odmieta spolupracovať. Pritom podľa ohlasov na sociálnych sieťach existuje početná skupina zákazníkov, ktorá v reťazci naše produkty vyhľadáva, no kúpiť si ich tam nemôže.

„Pri každej príležitosti nabádam: kupujme všetci slovenské výrobky. Každý tak môže prispieť svojou troškou.“

V širšom kontexte by som to zhrnul, že ak nám nepôjde o presadenie vlastnej slovenskej produkcie, tak nám už nepomôže nik. Som veľký bojovník, aby sme podporovali slovenských výrobcov. Pri každej príležitosti nabádam: kupujme všetci slovenské výrobky. Každý tak môže prispieť svojou troškou. Toto je podľa mňa cesta. A zvlášť v tomto nesmierne ťažkom období, keď existencia mnohých visí doslova na vlásku.

Veľká skúsenosť pre mňa bolo aj vystúpenie v televíznej šou Utajený šéf, v ktorej som oblek vymenil za montérky a zamaskovaný pracoval po boku kolegov. Aj predtým som chodil medzi zamestnancov do pivovaru, ale je to, samozrejme, niečo celkom iné, ako keď o vás nevedia. Mohol som nazrieť do zákulisia, lepšie spoznať pohľad ľudí, vidieť naše nedostatky. A po nakrúcaní veľa vylepšiť a uľahčiť im prácu.


Dano Dangl, producent

Ak nejde o život…

Potvrdila sa mi jedná známa vec, že ak nejde o život, tak nejde o nič. Všetko beriem s väčším nadhľadom a ľahkosťou. Predtým som si neraz myslel, že robím najdôležitejšie veci na svete.

Foto: Jiří Turek, Jana Jabůrková

Vekom človek tiež spomalí a uvedomí si, ako veľmi je kľúčové, aby fungovala rodina a domáca pohoda. Ja tvrdím, že život je príliš krátky, aby sme si ho navzájom komplikovali. Obklopujem sa ľuďmi, s ktorými si musím sadnúť, a usilujem sa robiť všetko, aby sa v práci cítili príjemne. Potom je najväčšia odmena, keď mi povedia, že by so mnou opäť chceli pracovať. V mojej brandži je za ostatné roky jasný zásadný vplyv internetu a nových médií a tam je, samozrejme, aj budúcnosť.

„Je pár vecí na tejto planéte, ktoré ma vedia upokojiť, čo je na moju povahu dosť atypické – byť vo vzduchu, na mori alebo byť na horách.“

Budú sa stále hľadať nové formy a spôsoby, ako produkt dostať k ľuďom. Žijeme už viac dobu Netflixu než televízie, hoci tá klasická televízia nevymizne. Mám aj pocit, že na Slovensku sa predtým v našej brandží nad mnohými vecami prižmúrilo oko, tolerovali sa aj menej profesionálne veci. Dnes však vidím v manažmentoch televízií zmenu, taký nemecký vplyv, ktorý nás učí analytike či novým postupom, čo celú tvorbu dostáva na významne vyššiu úroveň. 


Matej Nosáľ, kardiochirurg

Technológie a srdce

Napriek tomu, že dnes žijeme v závratnom technologickom pokroku 21. storočia vzdialení od opačného konca sveta na pár klikov, s teradátami lietajúcimi vôkol a robotmi klopajúcimi na dvere, zostáva medicínsky odbor detská kardiochirurgia poctivo manuálny odbor, ktorého úspech sa zakladá na precíznej práci definovanej v sekundách a milimetroch.

Foto: Ondřej Pýcha

Za posledných 10 rokov som mal možnosť byť súčasťou dynamického vývoja v technikách a technológiách snažiacich sa zdokonaliť operačné postupy vrodených chýb srdca. Na oddelení detskej kardiochirurgie Detského kardiocentra sme ako prví na svete zaviedli techniku rekonštrukcie aortálnej chlopne pomocou goretexu. Táto problematika nám dovolila hlbšie pochopiť mechanizmy vrodeného postihnutia aortálnej chlopne.

„3D modelovanie a 3D tlač nám v posledných rokoch umožnili lepšie sa zorientovať v komplikovanej anatómii vrodených chýb srdca.“

Okrem toho nám v posledných rokoch 3D modelovanie a 3D tlač umožnili lepšie sa zorientovať v komplikovanej anatómii vrodených chýb srdca. 3D rekonštrukcie a vizualizácie nám umožňujú modelovať samotný operačný postup alebo kľúčové časti operácie. V kombinácii s virtuálnou realitou je možné pohybovať sa priamo v priestore dutín srdca a pozrieť si zblízka jeho postihnuté štruktúry.

Popri tomto pokroku je stále úžasné vidieť, ako sa pri chirurgickej liečbe vrodených chýb srdca dajú modifikovať, upravovať a zlepšovať jednotlivé operácie a postupy. Z tohto pohľadu sa javí byť detská kardiochirurgia hlbokou studnicou implementácie nových techník a technológií a priestorom na rozvoj umu, šikovnosti a odvahy. Pracovať v tomto odbore je preto pre mňa privilégium.


 Michal Krištof, architekt

Od mrakodrapu po mrakodrap

Ja osobne som takto pred desiatimi rokmi práve stážoval v Kodani v architektonickom ateliéri Bjarke Ingels Group a pracoval na projekte mrakodrapu v čínskom Shenzhene. Dnes pracujem už vo vlastnom ateliéri a na projekte mrakodrapu v Ostrave.

Architekti Chybík+Krištof (vpravo). Foto: Vojtčch Veškrna

Za ten čas sa však v mojom živote udialo naozaj veľa. Na konci roka 2010 som sa vrátil do Česka a založil s kolegom Ondřejom Chybíkom náš office, vybudovali sme firmu s päťdesiatkou architektov, postavili sme desiatku projektov, medzi nimi Český pavilón na Expo 2015 v Miláne, novú štvrť Waltrovka v Prahe alebo vinárstvo Lahofer v Znojme.

Veľké veci v práci, v rodine aj za volantom. „Bola to teda zásadná desaťročnica,“ hovorí slovenský architekt.

Okrem toho sme založili rodinu s manželkou Aničkou a narodili sa Ema a Jakub. Po rokoch som sa konečne dokopal k autorizácii v Českej komore architektov a začal som šoférovať – po 16 rokoch – takže to bola zásadná desaťročnica. No a čo som sa naučil? Nebáť sa mať veľké ciele, lebo keď za nimi človek ide a tvrdo pracuje, tak sa naozaj môžu naplniť.


Výročné vydanie magazínu Forbes si môžete kúpiť tu. 

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?