29. októbra 2020

Dano Dangl hovorí o dosahu koronadoby a ochranných opatrení na televízny aj filmový sektor. Je spolumajiteľom produkčnej spoločnosti Noemo, ktorá má aktuálne na konte televízne projekty ako Partička, S úsmevom po Slovensku či 2na1. Vlani ako šéfproducent priniesol na slovenský trh internetovú televíziu Mall.tv.

Nakoľko vaše projekty postihla vlna koronakrízy?

Z môjho pohľadu by som toto obdobie rozdelil na niekoľko fáz. Pri jarnom lockdowne sme museli zastaviť celú televíznu výrobu aj filmovú produkciu, ale zase nás to motivovalo, aby sme začali vymýšľať akési „koronaverzie“ jednotlivých relácií. Napríklad pre RTVS sme urobili projekt U vás doma, v ktorom umelci šli koncertovať na sídliská za svojimi divákmi a tým len stačilo pootvárať okná či vyjsť na balkón. A tak medzi panelákmi v Rimavskej Sobote znela opera, čo by sa inak zrejme nestalo. Venovali sme sa aj našej internetovej televízii Mall.tv, kde sme napríklad nasadili improvizačnú šou GejmHaus. Voľajako sme si s tou prvou vlnou poradili. Teraz čakáme, čo sa bude diať.

Pociťujete, že sa televízie nejako snažia stenčovať rozpočty na jednotlivé programy?

V RTVS sme pri relácii S úsmevom po Slovensku museli robiť škrty, rozpočet sa znížil tuším o 20 percent. Ale napríklad pri našom markizáckom projekte 2na1 sa na peniaze nesiahalo. Mám však produkčnú firmu aj v Česku a tam jedna komerčná televízia plošne znížila produkčné náklady až na tretinu, v lepšom prípade na polovicu.

Slovenský ilustrátor vdýchol nový život Harrymu Potterovi.
Jeho dielo ocenili aj ľudia od Rowlingovej

O koľko vám v tomto roku klesli tržby?

Ešte nemáme uzavreté všetky veci, ale tým, že sme relatívne včas pristúpili k zmenám, tak pokles nebude nejaký tragický. Odhadujem ho na úrovni 20 percent. Ale zase, keby som tam zarátal aj filmy, tak to bude viac. Na jar sme mali natáčať jednu komédiu s Andy Krausom, ale museli sme ju odložiť. V našej brandži je to však ťažké ekonomicky vyčísliť, nie sme fabrika, nevyrábame tovar.

Producent aj moderátor Dano Dangl. Foto: Jiří Turek, Jana Jabůrková

Registrujete, že ľudia z vašej brandže sú nútení živiť sa aj inou profesiou?

Poznám umelcov, ktorí šli predávať do potravín, aby sa uživili. Sranda to pre nich nie je. Svoju úlohu vnímam aj tak, že spoločnosť ako naša sa musí snažiť zabezpečiť ľuďom prácu aj v týchto komplikovaných časoch. Najohrozenejší sú ľudia v pozadí, technický personál, tí hádam najviac trpia. Mnohí si vzali na lízing svetelnú či zvukovú techniku a teraz majú dýku v chrbte. Takže hľadám cesty. Ani raz mi nenapadlo, že by som sa len zavrel doma a nič nerobil.

Koronakríza im znížila tržby. Priviedla ich však k hľadaniu novej cesty

Aké „záložné“ projekty ste si ešte vymysleli?

Máme nápad na jeden hudobný projekt, veľmi sa mi páči, ale ešte ho nechcem prezrádzať. Pripravili sme však aj dva filmy, ktoré sú rozpočtom, lokáciami aj výpravou menej náročné. Prispôsobujeme sa. Jeden je v českej produkcii s režisérom Jiřím Vejdělkom, ide o takú ľahšiu ženskú komédiu, pri druhom vychádzame z populárneho seriálu Kavej na našej Mall.tv, v ktorom si dve východniarky prišli plniť sny do Bratislavy.

Koľkým ľuďom dáva vaša firma prácu?

Máme len dvoch kmeňových zamestnancov, sme atypická brandža a fungujeme projektovo. Niečo vymyslíme a na to si najmeme ľudí, najviac to myslím bolo 400 ľudí na niekoľko dní po sebe.

Je tu druhá vlna a sektor kultúry v podstate nevidel koronapomoc ani za začiatok krízy. Čo si o tom myslíte?

Ja si myslím, že do kultúry mali ísť helikoptérové peniaze a prinajmenšom by som čakal aspoň nejaké symbolické posolstvo, že nebojte sa, nezabúdame na vás. Rozumiem aj cielenej forme pomoci, ale ak ide na Slovensku niečo cez úrady, tak to nebýva extra funkčné. Naša firma o žiadnu pomoc nežiadala, ani sme ju nutne nepotrebovali, ale poznám ľudí, ktorí cez legislatívne sito poprepadávali a dodnes nemajú žiadnu pomoc. Nie je to zvládnuté. S výhľadom do budúcnosti by vláda veľmi pomohla povedzme tým, že pripraví lepší sponzorský zákon, aby sa firmám viac oplatilo investovať peniaze do kultúrnych, spoločenských a športových akcií.

Aký vplyv môže mať pandémia na kultúrny sektor? Napríklad taký, že kultúra zostane bokom, ľudia sa k nej nevrátia?

Toho sa obávam najviac. Keď idem do divadla v Česku či v Maďarsku, tak sa nedá prehliadnuť, ako sú diváci hrdí na svoju kultúrnu obec. Veľmi ma potom mrzí, keď na Slovensku počujem, že darmožráči pýtajú peniaze. Veď bez kultúry nemáme identitu, bez nej sa ako národ budeme vytrácať. Vládni činitelia si, žiaľ, tiež neuvedomujú silu kultúry a jej funkciu. A neviem, či sa to môže zmeniť.

Čo vás kríza naučila?

Mohli sme zabudnúť takmer na všetko, čo sme dovtedy robili a museli sa venovať celkom novým projektom. (odmlčí sa) Veril som tiež, že nám na Slovensku vydrží spolupatričnosť, ale mám pocit, že sa na ňu rýchlo zabudlo.

Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?