16. decembra 2020

Rozhovor so šachovým veľmajstrom a autorom knihy o kritickom myslení: Pandémia so sebou priniesla aj množstvo nových hoaxov a dezinformácií, ktoré sa šíria internetom. Či už sú ich šíriteľmi dezinformačné stránky, ktoré to robia cielene, alebo bežní ľudia, ktorí ich nevedomky zdieľajú, ide o nebezpečný fenomén. Prečo ľudia veria hoaxom a čo robiť, keď im prepadne aj váš blízky?

„Ak aj za krádež bagety v núdzovom stave hrozí niekoľko rokov väzenia, prečo sa len tak dívame, keď niekto šíry falošné správy, kvôli ktorým môžu umierať ľudia?“ pýta sa v rozhovore Ján Markoš, šachový veľmajster a autor knihy o kritickom myslení Sila rozumu v bláznivej dobe a najnovšie aj knihy o etických dilemách Medzi dobrom a zlom.

Pýtali sme sa ho, aké sú dôvody, pre ktoré ľudia veria konšpiráciám a čo robiť, ak im naletia aj naši blízki. Oplatí sa vôbec púšťať do ich presviedčania? Má to nejaký význam?

A nakoniec, ako sa z toho celého nezblázniť? Prečítajte si v rozhovore.

Prečo majú ľudia tendenciu veriť nezmyslom a šíriť hoaxy? 

Reklama

Súčasný svet je – najmä vďaka prudkému rozmachu vedy a technológií – veľmi zložitý a prirodzené ľudské intuície v ňom neplatia. Vezmime si napríklad očkovanie detí. Veda nám hovorí, že očkovanie je dobrá vec, ktorá uchráni dieťa pred chorobou.

Čo ale vidí matka, ktorá dáva svoje dieťa očkovať? Dieťa plače, lebo ho to bolí. Lekár mu vpichuje do tela neznámu látku so zložitým menom. Miesto vpichu je ešte celé dni začervenané. Deje sa niečo, čo sa mame môže intuitívne nepáčiť. Komu veriť? Vede alebo svojej intuícií?

Aby sme mohli v súčasnom svete žiť, musíme svoje prirodzené pocity potlačiť a veriť iným ľuďom: vedcom, úradníkom, politikom. A to vôbec nie je jednoduché. Ľudia, ktorí veria najmä svojim pocitom, sú potom v pokušení veriť aj hoaxom. Väčšina konšpiračných technológií je teda volaním po jednoduchosti, intuitívnej pochopiteľnosti, po jasnejšom svete.

Dá sa ľudí, ktorí veria konšpiráciám, vôbec presvedčiť, že nemajú pravdu? 

Spýtajte sa sami seba dve otázky. Po prvé: nakoľko mi na človeku, ktorý verí hoaxom, záleží? Určite budete viac presviedčať svojho manžela alebo manželku, než cudzieho človeka vo vlakovom kupé. Ten nech si verí, čomu chce.

Druhá otázka je možno ešte dôležitejšia: kto vašu diskusiu s daným človekom sleduje? Ak ste s konšpirátorom sami v kupé a váš rozhovor nik nepočuje, najrozumnejšie je nehádať sa a presadnúť si do iného kupé.

Ak však diskutujete vo facebookovej skupine a viete, že diskusiu si číta ďalších tisíc ľudí, bolo by skvelé, keby ste ostali diskutovať a brániť svoju pozíciu. Nie však kvôli vášmu protivníkovi, ktorého zrejme i tak nepresvedčíte, ale kvôli tým všetkým ľuďom, ktorí možno váhajú a nevedia, čo si myslieť. Keby ste ich nechali napospas šíriteľovi hoaxov, mohli by sa ich názory preklopiť na nesprávnu stranu.

kritické myslenie sa dá naučiť, šachový veľmajster ján markoš radí ako na to, šachista, rady, tipy
Šachový veľmajster Ján Markoš je autorom kníh o kritickom myslení a najnovšie aj o etických dilemách. Hlavné foto: Miro Nôta/Forbes

Ján Markoš (35)

Je už niekoľko rokov šachovou jednotkou na Slovensku. Jeho kniha Pod hladinou získala prestížnu cenu Kniha roka od anglickej šachovej federácie, čo je šachová obdoba Pulitzerovej ceny.

Manažérom prednáša, ako sa rozhodujú šachisti a akým spôsobom zvažujú riziká. Vedie tiež kurzy zamerané na kritické myslenie. Tomu sa venuje aj vo svojej druhej knihe Sila rozumu v bláznivej dobe, ktorá nesie podtitul Manuál kritického myslenia. Aktuálne mu vyšla kniha Medzi dobrom a zlom o etických dilemách, ktoré dnes rezonujú v spoločnosti.

Aké najbláznivejšie hoaxy ste počuli v súvislosti s pandémiou ochorenia Covid-19? Ktoré vás „pobavili“ a, naopak, pri ktorých vás už zarazilo, že je to príliš a ich šírenie je nebezpečné?

V čase epidémie sú hoaxy ešte nebezpečnejšie a potenciálne smrteľnejšie, než v čase relatívneho spoločenského pokoja. Preto sa na hoaxoch o koronavíruse nesmejem, beriem ich pomerne vážne.

Akékoľvek odrádzanie od očkovania, testovania, dodržiavania pravidiel, akékoľvek návrhy „domácej liečby“, to všetko je konanie, ktoré by malo byť prísne trestané. Ak aj za krádež bagety v núdzovom stave hrozí niekoľko rokov väzenia, prečo sa len tak dívame, keď niekto šíry falošné správy, kvôli ktorým môžu umierať ľudia?

Spomínate si ešte na niektoré hoaxy, ktoré sa tento rok šírili slovenským internetom, v súvislosti s pandémiou? 

Významnou a smutnou kapitolou sú hoaxy šírené politikmi, teda ľuďmi, ktorí sú nami platení nielen za to, aby spravovali štát, ale aj za to, aby nás pravdivo informovali.

Napríklad skutočnosť, že Marian Kotleba vo videu propagoval liečbu koronavírusu pomocou kombinácie lieku Bromhexin a vodky, je jednoducho strašná a verím, že neostane bez odozvy orgánov činných v trestnom konaní.

Máte pre ľudí radu, ako nezostať frustrovaný z toho množstva konšpirácií a dezinformácií, ktoré sa šíria online priestorom? 

Reklama

Myslím, že najdôležitejší je time-management. Ak budete celý večer nekontrolovane sledovať Facebook, na konci vás zrejme čaká únava i frustrácia, a to aj keby bola táto sociálna sieť plná výlučne pozitívnych správ.

Obmedzme teda čas online, poďme von, do prírody, trávme čas so svojimi blízkymi. A keď už musíme byť online, pokúsme sa neustále vedome kontrolovať, čo na internete robíme. Vybavme potrebné veci a rýchlo preč! Internet je totiž návykový, podobne ako alkohol.

Deziformácie a hoaxy na Slovensku

Nedávny prieskum politického think-tanku Globsec ukázal, že až 56 percent Slovákov verí konšpiračným teóriám. To je najviac spomedzi krajín strednej a východnej Európy, ktoré sa prieskumu zúčastnili. Ešte hrozivejšie pôsobia výsledky prieskumu agentúry Focus, podľa ktorých až tretina učiteľov druhého stupňa základných škôl verí hoaxom o tom, že očkovanie proti koronavírusu je prípravou na čipovanie Slovákov.

Prieskum poukázal aj na to, že časť učiteľov považovala za dôveryhodné zdroje informácií aj konšpiračné a pochybné weby, ako napríklad Hlavné správy, Zem a vek, Slobodný vysielač či portál Bádateľ, na ktorý podalo už aj ministerstvo zdravotníctva trestné oznámenie pre šírenie poplašnej správy v súvislosti s koronavírusom.

Forbes preto odovzdal ocenenie Osobnosť roka všetkým bojovníkom s hoaxami, ktorých symbolicky zastúpil Jakub Goda, publicista, aktivista a najnovšie aj špecialista ministerstva zdravotníctva na boj proti hoaxom.

Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?