2. decembra 2020

Forbes každoročne udeľuje titul Osobnosť roka tomu, kto za daný rok urobil niečo mimoriadne a je inšpiráciou pre nás všetkých. Za tento rok, ktorý poznačila pandémia Covidu-19, sa však nedá zodpovedne vybrať iba jediná osobnosť roka.

Naopak, boj s koronavírusom statočne zvádzajú celé skupiny obyvateľstva, a preto sme sa aj rozhodli oceniť široké spektrum ľudí – od lekárov a zdravotných sestier v prvej línii, epidemiológov a vedcov, až po politických lídrov a predstaviteľov samospráv, ktorí pomáhajú štátu s testovaním, či manažérov, ktorým záleží na zdraví svojich zamestnancov.

Nehovoriac o veľkej skupine učiteľov, ktorí museli zrazu zo dňa na deň vlastnými silami digitalizovať naše školstvo, umelcov, ktorí sa nám aj napriek neľahkej finančnej situácii pokúsili priniesť do životov trocha radosti a krásy, dobrovoľníkov, ktorí suplujú štát a bojovníkov proti hoaxom, ktorí čelia nebývalej vlne dezinformácií.

Preto chceme oceniť celé skupiny ľudí a ich predstaviteľov, ktorí podľa nás ukázali za posledný rok veľkú dávku odvahy a sily, podobne ako mnohí ďalší. Kto sú teda hrdinovia koronakrízy podľa Forbesu?

Ocenená skupina: Politickí lídri

Predstaviteľka: Zuzana Čaputová, Prezidentka SR  

Reklama

Prezidentka ukázala veľkú dávku líderstva už počas prvej vlny pandémie. V čase, keď si Slovensko ešte len zvykalo na nosenie rúšok, si prezidentka nasadila rúško a rukavice na každé stretnutie. Dokonca aj na vymenovanie novej vlády, čo vyzdvihli aj mnohé zahraničné médiá. Bolo to pritom ešte skôr, ako význam rúšok v boji proti pandémii potvrdila Svetová zdravotnícka organizácia.

Počas celého trvania pandémie volá po primeraných opatreniach založených na vedeckých poznatkoch, po otvorenej komunikácii s občanmi a po ohľaduplnosti a ochrane zraniteľných skupín obyvateľstva. Dlhodobo sa snaží spájať polarizovanú spoločnosť, a zrejme aj preto sa pravidelne umiestňuje v prieskumoch ako najdôveryhodnejšia politička.

„Bez akéhokoľvek nadbiehania, na celoslovenskej úrovni práve prezidentka Zuzana Čaputová ukazuje, že napĺňa mnohé z charakteristík, ktoré sú kľúčové v čase krízy,“ myslí si sociológ Michal Vašečka, ktorý pre decembrový Forbes napísal esej o tom, akých lídrov potrebujú ľudia v čase pandémie. „Za relatívne krátky čas vo funkcii ukázala ten typ líderstva, o ktorom sa hovorí v zahraničí a ktorý je spomínaný podobne, ako my zvykneme spomínať príklad z Nového Zélandu,“ dodal.


Ocenená skupina: Zdravotné sestry

Predstaviteľka: Zuzana Fabianová, generálna manažérka komplexu zariadení pre dlhodobú starostlivosť v Humennom

Prvej vlne pandémie sa vyhli, no tá druhá ich zasiahla plnou silou. Dve ošetrovateľské centrá v Humennom mali počas jesene nakazenú viac ako polovicu personálu aj klientov, poväčšine ťažko chorých a nevládnych starých ľudí. Dokopy bolo Covid-19 u nich nakazených zhruba 90 ľudí.

Zuzana Fabianová, sestra a generálna manažérka zariadení, sa s touto situáciou popasovala priam s nadľudskou silou. „V podstate sme sa zmenili na infektologické kliniky intenzívnej ošetrovateľskej starostlivosti, neustále sme boli s lekármi na telefóne a sústavne nám išli kyslíky či infúzie. Všetky svoje schopnosti a sily sme sústredili na vytvorenie takých podmienok a starostlivosti, ktorá uchráni čo najviac ľudských životov, bez prekladov do nemocnice,“ hovorí.

Po pár týždňoch sa ukázalo, že ich snaha sa oplatila a krízu prekonali s minimálnymi stratami na životoch. Dokonca, prví pacienti v ich centrách sa už z ochorenia aj vyliečili. „Ani som nedúfala, že sa nám podarí dostať šírenie infekcie pod kontrolu, hoci sme dodržiavali všetky hygienické opatrenia. Mala som predstavu, že keď raz vírus dorazí do zariadenia, tak sa bude neovládateľne plaziť z izby do izby. Som veľmi šťastná, že vďaka nasadeniu personálu a vysokej kvalite starostlivosti sme uchránili pred smrťou desiatky pacientov,“ hovorí s úľavou v hlase.

Preto sa rozhodla ponúknuť ministerstvu zdravotníctva pomoc a odbremeniť nemocnice. Jej zariadenia ako jedny z mála na Slovensku prijímajú aj covidových pacientov. „Nikto ich nechce prijať, každý sa ich bojí – ale nie my. My sa nebojíme, chceme sa o nich postarať,“ povie rozhodne.

Podľa Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek pandémia ohrozuje zdravotné sestry najviac spomedzi zdravotníkov. „Na jednotkách intenzívnych starostlivosti a na covid oddeleniach pochádza až 86 percent času starostlivosti od sestier, zatiaľ čo iba 13 percent od lekárov,“ uvádza riaditeľ kancelárie komory Lukáš Kober. Práve táto zvýšená expozícia ich podľa neho ohrozuje omnoho viac ako lekárov.

Na začiatku novembra evidoval Úrad verejného zdravotníctva 690 pozitívne testovaných sestier, pričom asi iba tretina z nich bola v karanténe a zvyšné sa museli starať o nakazených pacientov. Či už ide o sestry v nemocniciach alebo v domovoch sociálnych služieb, kde nezriedka spáva personál aj na chodbách, aby chránil svoje rodiny od nákazy.

Komora preto upozorňuje na enormné pracovné vyťaženie sestier počas pandémie, ktoré však nesúvisí len s ich nedostatkom. „Je spôsobené aj strachom z nakazenia seba a vlastných rodín, zanedbávaním chodu vlastnej domácnosti a výchovy detí spolu s finančnými tlakmi, dlhými zmenami s nedostatkom jedla a pitia, nedostatkom osobných ochranných prostriedkov a opakovanými úmrtiami pacientov a už aj kolegov. To všetko prispieva k zhoršeniu duševného zdravia sestier,“ zdôrazňuje Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek.

Na Slovensku pracuje viac ako 30-tisíc zdravotných sestier, uvádza Inštitút zamestnanosti. Ich práca, obetavosť a nasadenie v prvej línii by preto nemali byť prehliadané.


Ocenená skupina: Bojovníci proti hoaxom

Predstaviteľ: Jakub Goda, špecialista ministerstva zdravotníctva na hoaxy  

Reklama

Nedávny prieskum politického think-tanku Globsec ukázal, že až 56 percent Slovákov verí v konšpiračné teórie. To je najviac spomedzi krajín strednej a východnej Európy, ktoré sa na prieskume zúčastnili.

Ešte hrozivejšie pôsobia výsledky prieskumu agentúry Focus, podľa ktorých až tretina učiteľov druhého stupňa základných škôl verí hoaxom o tom, že očkovanie proti koronavírusu je prípravou na čipovanie Slovákov. Prieskum poukázal aj na to, že časť učiteľov považovala za dôveryhodné zdroje informácií aj konšpiračné a pochybné weby, ako napríklad Hlavné správy, Zem a vek, Slobodný vysielač či portál Bádateľ, na ktorý podalo už aj ministerstvo zdravotníctva trestné oznámenie pre šírenie poplašnej správy v súvislosti s koronavírusom.

Pri boji s hoaxami nejde len o dezinformačné stránky, ktorých hlavným cieľom je šíriť zavádzajúce informácie. Na sociálnych sieťach trávia čas aj tisícky ľudí, ktorí nevedia, čomu majú veriť – a v dôsledku chýbajúcich informácií môžu skĺznuť k šíreniu konšpirácií, ktoré znejú jednoducho a lákavo.

Preto je úlohou inštitúcií priblížiť sa ľuďom a snažiť sa pravdivé informácie o koronavíruse komunikovať nenáročnou formou. „Toto je jedna z kľúčových vecí, ktorú sa štátne inštitúcie musia naučiť: komunikovať na internete a na sociálnych sieťach moderným spôsobom, ktorý je na týchto platformách efektívny. Teda trochu sa zbaviť tej úradnej strnulosti a formálnosti a nebáť sa byť hravý a ľudský,“ hovorí Jakub Goda, oceňovaný publicista, ktorý sa najnovšie o to snaží z pozície špecialistu ministerstva zdravotníctva na hoaxy.

Podieľal sa napríklad na príprave virálnych kampaní na sociálnych sieťach ministerstva, ktoré vyvracajú dezinformácie o škodlivosti rúšok a testovania a varujú napríklad pred miešaním liekov a alkoholu. Ako aktivista v boji s dezinformáciami sa v minulosti „infiltroval“ do Hlavných správ a zaslúžil sa o to, aby reťazce Billa a Tesco vylúčili konšpiračný časopis Zem a Vek z ponuky svojich predajní.

V čase pandémie je ešte viac ako kedykoľvek predtým dôležité odhaľovať konšpirácie a hoaxy, ktoré niektorí šíria, a vyvracať ich na základe vedeckých faktov. Dlhodobo sa o to snaží okrem oceňovaného publicistu Jakuba Godu aj novinár Vladimír Šnídl, ktorý o tejto téme chodí prednášať do škôl, lekár Maroš Rudnay a jeho ďalší kolegovia z webu Lovci šarlatánov, bloger Juraj Smatana alebo portál infosecurity.sk.

Pre študentov je vhodný napríklad youtubový kanál Zmudri, ktorý pomocou videí vysvetľuje, ako to s koronavírusom naozaj je, ktorý založil člen rebríčka Forbes 30pod30 Julián Gerhart. Na sociálnych sieťach konšpirácie vyvracia teoretický fyzik Samuel Kováčik, známy ako Vedátor. Polícia SR má na tento účel zriadenú samostatnú stránku na facebooku – Hoaxy a podvody. Pre firmy môže byť zas užitočná stránka Konspiratori.sk, ktorá pravidelne dopĺňa zoznam pochybných webov, na ktorých by nemala chcieť inzerovať žiadna seriózna spoločnosť.


Ocenená skupina: Dobrovoľníci

Predstaviteľky: Lucia Pašková a Lucia Šicková, spoluzakladateľky iniciatívy Kto pomôže Slovensku

V ťažkej situácii spôsobenej pandémiou hľadali ľudia spôsoby, ako sa zomknúť a nasmerovať pomoc tam, kam najviac treba. Neisté časy podnietili tisíce dobrovoľníkov, ktorí nám svojím odhodlaním dávali nádej, že spoločnými silami je možné to zvládnuť. Slováci šili po nociach rúška pre svojich susedov, robili nákupy pre ľudí z rizikových skupín, dražili svoje veci, vytvárali webstránky, ktoré mali uľahčiť pomoc ľuďom s výpadkom príjmov, prispievali vo finančných zbierkach a takmer na dennej báze vytvárali nové a nové iniciatívy, ktorých cieľom bolo pomáhať.

Najväčšou spomedzi pomáhajúcich aktivít bola v čase pandémie iniciatíva Kto pomôže Slovensku. Aj preto sme si ako predstaviteľky dobrovoľníckej kategórie vybrali dve z jej spoluzakladateliek Luciu Šickovú a Luciu Paškovú. Obe sa okrem svojho podnikania dlhodobo venujú rôznym neziskovým projektom a organizáciám v oblastiach vzdelávania, rozvoja ľudí a zlepšovania spoločnosti.

„Človek, ktorý pomáha, nezostáva čakajúci v role obete, ale aktívne robí niečo preto, aby sa situácia zlepšila. Necíti sa ako ‚ fackovací’ panák osudu,“ hovorí Pašková, ktorá je spolumajiteľkou švajčiarsko-slovenskej pobočky pre predaj pomôcok ústnej hygieny Curaprox.

Podľa Šickovej, ktorá je spoluzakladateľka herného štúdia Pixel Federation, má každý z nás nejakú kapacitu pomôcť ľuďom vo svojom okolí. „Môže to byť pokojne malá pomoc kamarátovi, susedovi, niekomu v rámci komunity… tých príležitostí je veľa,“ dodáva.

Za iniciatívou Kto pomôže Slovensku stoja okrem dvojice Pašková – Šicková aj Šimon Šicko, Lukáš Fila, Zuzana Suchová, influencer Demotivácia, Janka Bargerová, Pavol Andel, Ľudmila Kolesárová, Ľubica Kočanová, Michaela Benedigová a ďalší. Skupine sa vo finančnej zbierke podarilo vyzbierať viac ako 1,3 milióna eur, ktoré pomohli slovenským zdravotníckym zariadeniam zvládnuť prvú vlnu pandémie koronavírusu. Dnes prepája žiadateľov o pomoc a príjemcov ich aplikácia pomoci, ktorú spravuje Nadácia Pontis.

S bojom proti koronavírusu však pomohli a stále pomáhajú desiatky ďalších iniciatív. Tu je len pár príkladov: dizajnérske štúdio Echt naprogramovalo webstránku smesvami.sk, kde si môžete „predobjednať“ služby živnostníkov, ktorí museli v dôsledku pandémie pozastaviť svoje služby, občianska iniciatíva Hack Virus spojila technologické firmy s ľuďmi so snahou vytvoriť IT riešenia na pomoc v boji proti vírusu.

Nadšenci 3D tlačiarní zase v projekte Pomôž nemocnici vyrábali ochranné štíty pre zdravotníkov úplne zdarma, zdravotníkom v prvej línii zase pomohol projekt Jedlo zdravotníkom, spoločnosť seniorom robili dobrovoľníci, ktorí sa zapojili do Hodiny pre seniora… a zoznam by mohol pokračovať. Osobnosťami Forbesu za rok 2020 sú všetci títo ľudia, ktorí sa rozhodli pomôcť.


Ocenená skupina: Samosprávy

Predstaviteľ: Richard Rybníček, primátor Trenčína a prezident Únie miest Slovenska

Samosprávy sú v prvej línii kontaktu s občanmi – keď ide o sťažnosti na stav ciest, budov v meste, problémy s dopravou či trebárs so susedmi. Tento rok im do portfólia pribudlo riešenie problémov súvisiacich s koronakrízou, od starostlivosti o zdravie zamestnancov miest a obcí až po zabezpečenie celoplošného testovania, obrovskej logistickej akcie, ktorá prišla na jeseň.

Čo si z tohto obdobia najviac zapamätá primátor Trenčína a prezident Únie miest Slovenska? Prvotný šok z pandémie v prvej vlne, hovorí. „Zostali sme ako obarení, nevedeli sme, čo bude, čo robiť, či budeme vedieť platiť našich zamestnancov, nemali sme ochranné pomôcky, museli sme zastaviť všetky investičné akcie v mestách. Bolo to neuveriteľne komplikované obdobie. Šokujúci moment, ktorý nám zmenil životy.“

Potom prišla na rad práca: zabezpečiť ochranu zdravia zamestnancov a chod úradov, zohrať ochranné pomôcky a zistiť, čo nová situácia urobí so životom v mestách a obciach.

Rybníček hovorí, že v prvej fáze samosprávam – okrem okamžitej vlny solidarity občanov, napríklad v podobe šitia rúšok – pomohla vzájomná výmena skúseností. „Zriadili sme online komunikáciu so zhruba 50 primátormi slovenských miest a každý deň sme sa radili, čo robiť. Či budeme musieť prepúšťať, ako budeme platiť ľudí, čo sa bude diať s rozpočtami, ako budeme nakupovať ochranné prostriedky. Cítili sme, že nikto z nás v tom nie je sám, že sme v tom spoločne a vieme si pomôcť. V samospráve sa ukázalo, a bolo to úchvatné, ako si na jednej strane vieme konkurovať, ale aj pomáhať, spolupracovať. Taký zdravý krásny vzťah, ktorý by mal fungovať aj v biznise.“

Zástupca primátorov slovenských miest sa tiež stal členom Ústredného krízového štábu. Rovnako poučná skúsenosť. Rybníček hovorí, že vníma, ako sú ľudia zmätení z komunikácie prichádzajúcej z najvyšších miest a prirodzene sa pýtajú svojich starostov a primátorov, čo sa bude diať ďalej a ako sa v celej situácii zorientovať. „Komunikácie je príliš veľa a je často nezrozumiteľná. K tomu primátori a starostovia riešia napríklad uhrádzanie nákladov. Je veľmi komplikované dohadovať sa s okresnými úradmi, či vám uhradia napríklad ochranné overaly alebo nie. Nemá to systém, je to chaos,“ upozorňuje.

No vidí aj svetlo v podobe vakcíny, ktorá „v marci, apríli“ situáciu otočí a život sa vráti do normálnejších koľají. Ako hovorí, čaká nás teda ešte päť – šesť mesiacov tvrdej driny a sebadisciplíny a potláčania vnútornej túžby po slobode.


Ocenená skupina: Manažéri

Predstaviteľ: Kyong Jae Lee, prezident Kia Motors Slovakia

Šéfovia firiem naprieč Slovenskom mali v tomto roku prácu navyše, ktorú nikto nemohol vopred čakať: zabezpečiť, aby firmy zostali v chode a ľudia v práci.

Slovenská ekonomika je silno napojená na automobilový priemysel. Automobilky a ich zhruba tri stovky subdodávateľov predstavujú kľúčovú časť tunajšieho priemyslu a zamestnanosti, pracuje v nich približne štvrť milióna ľudí. Vlani tvorili automobilky zhruba 14 percent HDP krajiny a na exporte sa podieľali až takmer polovicou. A preto, keď prišla prvá jarná vlna koronakrízy, oči ekonómov, politikov, dodávateľských firiem aj zamestnancov (nielen v dotknutých závodoch) sa upreli na reakciu štyroch tunajších veľkých automobiliek. Prišla veľmi rýchlo. Volkswagen, PSA, Kia i Jaguar Land Rover postupne zastavili výrobu, tisícky ľudí zostali doma, výkon celej ekonomiky sa výrazne prepadol.

Našťastie len na pár týždňov. Dôvody zastavenia výroby neboli epidemiologické, išlo skôr o znížený dopyt po automobiloch na šokovaných trhoch a logistické problémy pri dovoze potrebných dielcov v čase zatvárajúcich sa hraníc.

Kia Motors Slovakia, ktorá na Slovensku vyrába od roku 2006, výrobu v druhej polovici marca zastavila ako posledná a obnovila ju po dvoch týždňoch, hoci nie v plnej intenzite.

Jej prezident Kyong Jae Lee hovorí, že dôsledky koronakrízy, ktorá zasiahla celý svet, budú ešte dlhodobo doznievať nielen vo viacerých oblastiach priemyslu, ale aj v súkromnom živote mnohých ľudí. „Najväčšou výzvou bolo pre nás udržať bezpečné pracovné prostredie pre zamestnancov a plynulý chod výroby,“ spomína.

Vo fabrike s vyše 3 600 zamestnancami ako prvé prijali preventívne opatrenia, ktoré chránili a stále chránia zdravie a zabraňujú šíreniu vírusu v závode. „Kľúčová bola interná komunikácia, aby naši zamestnanci pochopili naše kroky a to, čo vlastne chceme dosiahnuť. Myslím si, že sme uspeli, naši zamestnanci dodržiavajú a rešpektujú preventívne opatrenia, hoci niektoré boli aj navyše oproti tým oficiálnym,“ hovorí prezident firmy.


Ocenená skupina: Epidemiológovia

Predstaviteľka: Alexandra Bražinová, zástupkyňa prednostky Ústavu epidemiológie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave

Epidemiológia bola až do marca 2020 pre Slovákov jedným z tých odborov, o ktorom už niečo počuli, no mali len veľmi abstraktnú predstavu, čo obnáša. „Epidemiológia vychádza z vlastných teoretických základov a praktických skúseností a integruje poznatky preventívnych, klinických, laboratórnych a ďalších medicínskych a nemedicínskych odborov do moderného systému prevencie,“ znie poučka tohto medicínskeho odboru, ktorá počas posledných mesiacov dostala pre celú spoločnosť veľmi reálne kontúry.

Skúseností s ochorením Covid-19 a spôsobmi jeho šírenia pribúdalo, podľa čoho sa menili aj odporúčania epidemiológov, ktoré menili spôsoby, akými sme doteraz žili každodenné životy. A zároveň tie životy ochraňovali.

Ako predstaviteľku epidemiológov medzi osobnosťami roka sme vybrali Alexandru Bražinovú, ktorá sa v rámci výskumu venuje epidemiológii duševných porúch, úrazov mozgu ako aj iných chronických chorôb a je členkou viacerých expertných skupín. Absolvovala dvojročnú výskumnú stáž na University of California v Berkeley, v roku 2004 pôsobila ako riaditeľka Ligy za duševné zdravie. Patrí k tým odborníkom, ktorí upozorňujú na vhodné postupy v potláčaní pandémie a predkladajú verejnosti a politikom na zváženie riešenia založené na vedeckom prístupe.

„Pandémia mi priniesla náročné obdobie, mala som dlhodobo oveľa viac práce ako predtým, a to som vždy bola pracovne veľmi vyťažená. Som však rada, že sa ukázal význam epidemiológie, keďže tento vedný odbor bol v minulosti často neviditeľný. Teší ma, že som začala spolupracovať na projektoch s mnohými špičkovými slovenskými vedcami a dostala sa do väčšieho kontaktu so zahraničnými kolegami. Ľudia začali viac vnímať význam vedy, ale nie všetci. Frustruje ma, že mnohé opatrenia sa robia politicky a nie na základe vedeckých poznatkov,“ vyjadrila sa o takmer uplynulom roku.

Po plošnom testovaní s ďalšími odborníkmi navrhla, aby sa pri ďalšom testovaní využívala metóda Redacs, ktorá je zároveň štatistickým modelom. „Na základe údajov o infikovaných, ich kontaktoch, situácii v regióne a dostupnosti zdravotných služieb v oblasti metóda určí, aký veľký súbor treba otestovať kombináciou antigénových a PCR testov, aby sa zachytila väčšina infikovaných.“

V otázke budúcnosti vírusu sa prikláňa k názoru viacerých medzinárodných odborníkov, že vírus SARS-CoV-2 tu s nami zostane. „O našom boji s ním rozhodne viac faktorov. Musíme viac vedieť o našej imunitnej odpovedi, bez toho sa nemôžeme spoliehať na premorenie, teda na to, že keď sa väčšina ľudí nakazí, vírus zmizne. Dnes napríklad vieme, že niektorí ľudia si protilátky vôbec nevytvoria. Skúma sa aj bunková odpoveď, jeden z tímov sama vediem, ale odpoveď budeme mať najskôr o pár mesiacov. Od týchto výskumov závisí aj účinnosť vakcíny a to, ako dlho bude ľudí chrániť. Druhá možnosť je, že sa nájde účinný liek.“


Ocenená skupina: Učitelia

Predstaviteľka: Iveta Barková, učiteľka a spoluzakladateľka Súkromnej základnej školy Kysucká 14 v Senci

Učitelia (aj žiaci) dostávajú počas koronakrízy poriadne zabrať. Systém ich práce sa zmenil zásadne a v porovnaní s mnohými inými povolaniami sa museli veľmi rýchlo prispôsobiť úplne novému spôsobu práce, aký doposiaľ v slovenskom školstve nikto (až na malé výnimky) nepraktizoval.

Pre školstvo bola koronakríza skutočným zlomom a testom ochoty a snahy inovovať, byť flexibilný a držať sa pritom princípu „learn-as-you-go“. Už dnes zaznievajú silnejúce hlasy, ktoré volajú po čo najskoršom návrate žiakov a študentov do škôl, no kým sa tak naozaj stane, školstvo sa bude musieť snažiť fungovať tak dobre, ako sa za daných okolností dá. V záujme vzdelania našich detí, ktoré po nás preberú zodpovednosť za ďalší vývoj spoločnosti.

Učiteľom a školám musíme byť maximálne nápomocní, my osobne ako rodičia, ale aj štát a volení zástupcovia, ktorí majú túto oblasť na starosti. Držme si všetci palce.

Ako predstaviteľku pedagógov medzi osobnosťami roka sme vybrali Ivetu Barkovú, dlhoročnú učiteľku slovenského jazyka a dejepisu. V školskom roku 2016/2017 otvorila Súkromnú základnú školu, Kysucká 14 v Senci, ktorú vedie ako riaditeľka. Iveta Barková je zároveň jednou z Top 10 pedagógov tohtoročnej súťaže Učiteľ Slovenska, ktorú organizuje Komenského inštitút. V čase vzniku tohto textu víťaz súťaže ešte nebol známy. Vyhlásenie výsledkov sa očakáva 17. decembra.

Nápad na vytvorenie súkromnej školy vznikal niekoľko rokov a Iveta Barková sa ho odhodlala realizovať spoločne s kolegyňou a kamarátkou Jankou Augustovičovou, ktorá je na škole jej zástupkyňou. Škola v prvom roku fungovania začínala so 107 deťmi, teraz ich má 206 a jej kapacity sú maximálne naplnené.

„Naše plány na školu sa rodili postupne. Hnalo nás k tomu to, že sme si uvedomovali limity štátneho systému a zároveň sme nevideli cestu, ako v štátnych školách presadiť modernejšie myslenie. Zároveň tu v Senci, kde pôsobíme, existoval veľký dopyt po menšej škole rodinného typu, ktorá bude moderná a inovatívna nielen v prístupe k učeniu, ale aj v komunikácii s rodičmi a s verejnosťou.

Ako vysvetľuje, škola funguje v takzvaných trojročiach – od prvého do tretieho ročníka sa žiaci učia základné zručnosti – teda čítať, písať a počítať. V druhom trojročí, od štvrtého po šiesty ročník, sa školáci „učia učiť“, čítať s porozumením, pracovať s textom, pribúdajú im nové predmety a na niektorých predmetoch sa už u nich striedajú viacerí pedagógovia. A napokon je tu tretie trojročie, od siedmeho do deviateho ročníka, kde sa už tlak na výkon zvyšuje. „Sledujeme výkon a osobný posun žiakov a vedieme ich, verím, že aj ku kritickému mysleniu.“


Ocenená skupina: Vedci

Predstaviteľ: Pavol Čekan, biochemik a CEO firmy Multiplex DX

Nikdy predtým asi nesledovalo Slovensko s väčším nadšením počiny našich vedcov, ako keď počas prvej vlny pandémie oznámila skupina vedcov na čele s Pavlom Čekanom z biotechnologickej firmy MultiplexDX, že sa púšťa do vývoja PCR testu na Covid-19.

Napriek tomu, že mali ponuky na odkúpenie veľkého množstva testov zo zahraničia, rozhodli sa uprednostniť záujmy Slovenska v mene sebestačnosti.To bolo v čase, keď bol ešte nedostatok pomôcok, testov a ochranných materiálov, veľmi symbolické gesto, predstavujúce veľkú dávku solidarity.

Čekan už od začiatku pandémie zdôrazňuje, že sa pri vývoji testov spojilo veľké množstvo slovenských vedcov a Covid-19 tak konečne na Slovensku premostil vedu a dal zaslúžene do popredia jej predstaviteľov. Na vývoji diagnostického PCR spolupracoval napríklad aj s Vedeckým parkom Univerzity Komenského, najmä s tímom doktora Tomáša Szemesa z Katedry molekulárnej biológie Prírodovedeckej fakulty UK, s virológmi, najmä s doktorom Borisom Klempom z Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied, a so spoločnosťami Lambda Life a ProScience.

Vďaka finančnej podpore Nadácie Eset, ktorá zafinancovala vývoj a výrobu prvých 100-tisíc kusov testov, mohli vedci tento balíček testov venovať štátu a štátnym diagnostickým laboratóriám. Dnes naďalej pracujú na vývoji ďalších aj nových testov a diagnostických postupov, napríklad s Petrom Celecom z Lekárskej fakulty UK na spojení testov zo slín a LAMP-metódy.

Počas tohto roka celé tímy vedcov vyvinuli, validovali, certifikovali a vyrobili už tri typy testov: jednak testy RT-PCR, ale aj testy, ktoré rozlišujú koronavírus a chrípku, ako aj testy inou metódou LAMP, ktorá umožňuje proces testovania z laboratórií presunúť do terénu či aspoň do ambulancií.

Pavol Čekan, ktorého sme sa rozhodli oceniť ako predstaviteľa všetkých vedcov, ktorí sa podieľajú na boji s pandémiou na Slovensku, založil firmu MultiplexDX v roku 2016. Firma sa venuje diagnostike onkologických ochorení. „Pre nás je tento rok prelomový a pre mňa samotného je veľmi poučný. Ocitám sa v úplne inej role, ako pred dvomi – tromi rokmi. Zrazu je firmu potrebné viesť úplne iným spôsobom. Naraz sme firma, ktorá začína byť dôležitá pre Slovensko. Prináša to úskalia, ale aj mnoho pekných príbehov a interakcií. Popularizujeme vedu, a je to prirodzené, lebo pandémia je vedecký problém, veda má úlohu nájsť riešenie. V tejto dobe to musíme urobiť veľmi rýchlo a efektívne, aj za cenu nejakých obetí. Mení to životy vedcov a slovenskú vedu,“ povedal v rozhovore pre decembrový Forbes Čekan.


Ocenená skupina: Kultúra

Predstaviteľ: Michal Kaščák, majiteľ a riaditeľ hudobného festivalu Pohoda

Sektor kultúry patrí medzi oblasti, ktoré tiež zasiahla koronadoba. O svoje príjmy, alebo časť z nich, prišlo mnoho umelcov aj ľudí v zákulisí umenia.

Michala Kaščáka, organizátora najväčšieho slovenského festivalu, pandémia v apríli pritlačila k rozhodnutiu zrušiť ročník 2020 a presunúť na budúce leto. Nezložil však zbrane a zorganizoval náhradnú Pohodu in the Air. Online festivalom sa v ťažkých časoch snažil priniesť prácu a zárobok umelcom aj ľuďom zo zákulisia, technikom či zvukárom. Prístup na koncerty bol navyše bezplatný, nepovažoval za férové pýtať od ľudí peniaze.

„Chceli sme, aby Pohodu in the Air videlo čo najviac divákov a zároveň sme na nich nechceli vyvíjať emočný tlak, aby nám prispeli,“ približuje Michal Kaščák. „Navyše som veril, že peniaze od partnerov nám pokryjú náklady, čo sa však napokon nestalo. Pokryli nám len zhruba 50 percent. Ja po takých projektoch zvyknem dostávať otázky, prečo to vlastne robíme. Odpovedám, že spoločnosti míňajú veľa peňazí na reklamu, tak aj my sme investovali do budovania značky a pomohli sme kultúre. Do svojho idealizmu sa takto snažím vkladať pragmatizmus.“

Šéf Pohody tiež poukazuje, že v jeho prípade platí, že čím väčšia nezávislosť od štátu, tým lepšie, ale v týchto časoch festivaly aj celý kultúrny sektor pomoc potrebujú. Vzniklo aj neformálne združenie ľudí z kultúry, ktorého je Pohoda súčasťou, kde sa snažia obnoviť aktívne rokovania s kompetentnými.

„Vždy je otázka, prečo by štát vlastne mal pomôcť,“ dopĺňa. „Za Pohodu napríklad poviem, že máme ročný rozpočet, ktorý sa blíži k štyrom miliónom eur a z tých peňazí výrazná väčšina zostáva na Slovensku a dáva prácu veľkému počtu ľudí v rôznych profesiách.“

Kaščák je presvedčený, že jeho festival napriek zložitému obdobiu nebude ohrozený. „Prežili sme roky, keď sme boli v dlhoch, ale ‚rozchodili‘ ich a vrátili sa do dobrých čísel,“ hovorí. „Mám za sebou skúsenosť, že som stál pred rozhodnutím, či to nemám celé zabaliť, preto dnešnú situáciu až tak ťaživo neprežívam. Našťastie, posledné roky boli pre nás ekonomicky úspešné a vedeli sme z nich do tohto leta pokryť náklady.“

S nádejou sa pozerá na budúci rok, spolieha sa na vakcínu a podľa jeho názoru koronavírus zásadne nezmení tvár festivalov. Bude pokračovať trend s dôrazom na väčšiu bezpečnosť a budú aj väčšie nároky na hygienu, čo však považuje za prospešné.


Ocenená skupina: Lekári

Predstaviteľ: Peter Sabaka, lekár na infektologickej klinike na bratislavských Kramároch

Na ich ramenách leží hlavná ťarcha boja s novým koronavírusom. Od jarných mesiacov a začiatku pandémie zachraňujú zdravie a životy ľudí, ktorí sa nakazili ochorením Covid-19. Jedným z lekárov v prvej línii je aj Peter Sabaka.

„Silno sa mi vrylo do pamäti, keď sme sa stretli s prvými pacientmi, ktorí mali ťažký priebeh ochorenia Covid-19 a my sme presne nevedeli, čo môžeme očakávať,“ spomína Peter Sabaka. „Sledovali sme správy zo zahraničia, čítali vedecké štúdie, ale nikto takého pacienta naživo nevidel. Boli sme aj vystrašení, aj nás vyviedlo z miery, keď sme potom videli, že ľudia v strednom veku a relatívne zdraví sú takí slabí, že sa nedokážu ani načiahnuť po pohár vody, dusia sa, majú nízku saturáciu hemoglobínu v krvi, zhoršujú sa nám pred očami a my s tým v podstate nevieme nič urobiť.“

Odvtedy sa však možnosti liečby významne posunuli, najzásadnejšie v oblasti neinvazívnej ventilačnej podpory, čo je aj metóda, ktorá zachraňuje najviac životov. Vďaka nej môžu podať až 50 litrov kyslíka za minútu, čím dokážu liečiť drvivú väčšinu pacientov a nemusia ich intubovať a dávať na umelú ventiláciu, ktorá prináša množstvo rizík.

Docent Peter Sabaka, predstaviteľ lekárov medzi osobnosťami roka, má za sebou profesijne najťažší rok v živote. Z psychicky aj fyzicky namáhavej práce u neho samozrejme vyskakujú príznaky vyčerpania, ale s kolegami bojujú ďalej.

„Cez prvú i druhú vlnu k nám nastúpilo množstvo dobrovoľníkov z iných kliník, ktorí nám bez ohľadu na vlastné bezpečie či vyčerpanie nezištne pomáhajú,“ opisuje. „Sledovať ich zápal a motiváciu je úžasné. Vnímať tú atmosféru spolupráce a altruizmu bol jeden z najkrajších zážitkov v mojom profesionálnom živote. Navyše každý pacient, ktorý bol v ťažkom stave a podarilo sa ho zachrániť, prináša veľký pocit zadosťučinenia.“

Rozsiahly vakcinačný program označuje za najreálnejší a najprijateľnejší spôsob, ako sa vrátiť k bežnému životu. Pri vývoji vakcín videl viacero otáznikov, napríklad, že ak by si aj zaočkovaní vytvorili protilátky, tie by neboli dostatočne silné, aby zabránili rozvoju infekcie a, naopak, mohli by spôsobiť ešte ťažší priebeh ochorenia. Tiež sa obával, že vakcína nebude účinná, no dodáva, že všetko nasvedčuje tomu, že ani jedna jeho obava sa nenaplní.

„Som veľký optimista, že najbližšie leto už bude dobré,“ hovorí. „A nemyslím si, že by ten optimizmus bol postavený na vode.“


Online podujatie Osobnosť roka 2020 podporil partner spoločnosť Titans freelancers.

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?