Tvrdí, že aj malé veci môžu ľuďom zmeniť život. Tejto myšlienke ostal verný a vytvoril jeden z najúspešnejších podcastov na Slovensku, ktorým vzdeláva ľudí o psychologických a vedeckých témach. Reč je o Denisovi Kováčovi, zakladateľovi projektu Mozgová atletika.
V článku sa dočítate:
- ako sa Denis dostal na hranicu vyhorenia, no predišiel mu,
- prečo vznikol projekt Mozgová atletika,
- aké témy slovenských poslucháčov bavia v podcaste najviac,
- tipy, koho sa oplatí sledovať zo slovenskej aj zahraničnej vedeckej scény,
- aké je budúce smerovanie projektu Mozgová atletika.
Sľubná budúcnosť v korporáte sa obrátila proti nemu
Už počas štúdia na vysokej škole pracoval vo vydavateľstve, kde sa začala rodiť jeho láska ku knihám. Počas štvrtého ročníka na Ekonomickej univerzite však prešiel do korporátu, ktorý ho doviedol až k prvým náznakom vyhorenia.
„Mal som skvelého tímlídra, ktorý mi dával výzvy, aj keď som sa v problematike málo orientoval. Vďaka tomu som sa mohol učiť a rýchlejšie napredovať,“ opisuje Denis, ako sa rozrastalo jeho portfólio a s ním aj množstvo kompetencií. „Zároveň som si začal všímať, ako moji kolegovia trávia v zamestnaní čoraz viac času. Povedal som si, že by som mal tiež.“
Na voľnočasové aktivity a odpočinok zostávalo čoraz menej času, z práce odchádzal neskoro, cez víkendy sa nezastavil a spánku si veľa nedoprial. To všetko sa podpísalo na Denisovom rozpoložení. Spomína, ako sa jeho výkon zhoršoval, po nedostatočnom spánku sa nedokázal sústrediť a bol podráždený.
„Vtedy som si uvedomil, že potrebujem zmenu. Po takmer troch rokoch v korporáte som odišiel.“ Nerozhodol sa však pre sabatikal, ale pre prácu v zahraničí.
Terapia diskomfortom
A tak jeho ďalšie kroky viedli do Kanady. Rozhodol sa totiž opäť posunúť hranice svojej komfortnej zóny. Vybavil si pracovné víza a skúšal, čo mu prišlo pod ruky – od strešných prác až po podomový predaj.
„Čím viac som si toho zažil, tým menej ma už niečo prekvapilo. Nadobúdal som väčšiu sebadôveru vo svoje schopnosti,“ opisuje zážitok spoza hraníc. Pobyt v Kanade bol pre Denisa skúškou samostatnosti aj potvrdením vlastných kompetencií.
Kanadská kultúra a mentalita ľudí ho inšpirovali. Vyrovnanosť, pokora a tolerantnosť miestnych obyvateľov mu bola veľmi sympatická. Práve tieto charakterové črty si vzal so sebou domov na Slovensko. A ešte jednu vec: odhodlanosť tvoriť podcasty.
Denis si v Kanade skúsil viacero prác. Jednou z nich bola aj práca na strechách. | Foto: Archív Denisa Kováča
Spomína, ako dovtedy mnohé jeho nápady ostávali len zapadnuté prachom vo forme myšlienok. „Bál som sa zlyhania alebo názoru ostatných ľudí. Práca podomového predajcu v zahraničí ma však pripravila natoľko, že neúspech pri tvorbe podcastov by bola banalita oproti tomu, čo som zažil vo Vancouveri.“
Dovtedajšie skúsenosti mu pomohli, aby bol vyrovnanejší a tiež psychicky pripravený na dôsledky neúspechu. „Hovorím tomu terapia diskomfortom,“ pomenúva Denis.
Zo sebeckého rozhodnutia sa stal prospešný projekt…
Vtedy sa začala rodiť Mozgová atletika. Už počas školy sa Denis zaujímal o psychológiu a mikrobiológiu. Poznatky čerpal samoštúdiom z vedeckých publikácií a chcel sa o ne podeliť s ostatnými. „V prvom rade to bolo sebecké. Jednoducho ma bavilo zdieľať tieto informácie a chcel som cez nejaký kanál osloviť širšie publikum,“ opisuje Denis s tým, že dovtedy sa o svoje poznatky delil len s úzkym okruhom ľudí, ktorých to možno ani nebavilo.
Začal teda tvoriť podcast, avšak zo začiatku ho počúvala len hŕstka ľudí. Písal sa rok 2021 a postupom času sa publikum rozširovalo. Aj vďaka tomu, že Denis podáva akademické poznatky jednoducho, stráviteľným a vtipným spôsobom. Sám to označuje ako „primitívny humor“.
Denisovi pomáha s podcastom aj jeho mladší brat. | Foto: Karolína Bašová
Denisovi pomáha s podcastom aj jeho mladší brat. | Foto: Karolína Bašová
Každým ďalším dielom sa Denis a jeho tvorba zlepšovali. Za úspech podcastu sa však nezaslúžil len sám. Ako menuje, jeho brat zastrešuje celú dramaturgiu a svoj podiel na podcaste má aj Martin Fenčák zo spoločnosti Zapo. Práve on mu pomáhal rozbiehať tento projekt.
…projekt, ktorý mení životy
Za dva roky sa obsah rozšíril na viacero platforiem. Je tak dostupnejší širšej verejnosti a Denis zaznamenáva pozitívnu spätná väzbu. Opisuje, ako mu ľudia začali písať, že im Mozgová atletika zmenila život k lepšiemu.
„Kontaktoval ma napríklad chalan, ktorý pracoval ako elektrikár. Po skončení každej zmeny vládla v kolektíve atmosféra ‚otvárania fľaše‘. Tento mladík začal počúvať moje podcasty a uvedomil si, že takýto život s alkoholom ho nenapĺňa. Rozhodol sa s tým niečo spraviť. Prestal piť, prihlásil sa na vysokú školu a od základov zmenil svoje doterajšie fungovanie. Za to celé mi poďakoval,“ zdieľa Denis s nadšením svoj zážitok.
Čo Slovákov najviac zaujíma
Ako to už býva, k určitým témam majú poslucháči bližšie ako k ostatným. Ide predovšetkým o problematiku súvisiacu s každodenným životom. Momentálne najpočúvanejšími dielmi sú Kultúra alkoholu a epizóda s gastroenterológom Lacom Kuželom o životospráve.
„Najčastejšie sa slovenské publikum zaoberá vzťahmi, závislosťami či dôsledkami konzumácie alkoholu. Vypestovali sme si kultúru, v ktorej normalizujeme požívanie alkoholu. Často však podceňujeme jeho nepriaznivé účinky na fyzické aj mentálne zdravie,“ zdôrazňuje Denis. Dodáva, že z dlhodobého hľadiska zvyšuje hladinu kortizolu (stresového hormónu) v tele a podnecuje impulzívnosť.
Denis spolu s Martinom Poliačikom vedú rozhovor o kritickom myslení. | Foto: Archív Denisa Kováča
Ďalšou dôležitou témou z pohľadu kvality života je podľa Denisa spánok. Apeluje predovšetkým na cirkadiánny rytmus. Ide o pôsobenie svetla na fungovanie organizmu, podľa neho sa totiž riadia biologické procesy v tele – napríklad činnosť orgánov, pocit hladu, alebo kedy sa má naše telo prebúdzať.
S tým súvisí aj čas strávený pred obrazovkami či s mobilom, ktorých modré svetlo naznačuje nášmu organizmu, že ešte nie je čas na spánok. „V tele sa vylúčia látky, ktoré predpokladajú bdelý stav, a tak nie je pripravené na odpočinok. Vyspíme sa menej kvalitne, čo sa zase odrazí na našej nálade a výkone v nasledujúci deň. Z dlhodobého hľadiska je to neudržateľné,“ opisuje Denis.
Tipy na zaujímavý obsah z domova aj zahraničia
Ide o zlomok poznatkov, ktoré nám pomôžu lepšie chápať samých seba a to, ako funguje organizmus. Problematika je komplexná, preto Denis odporúča sledovať aj iné profily popularizujúce vedu.
Na slovenskej scéne vyzdvihuje prínos Vedeckého okienka od Iva Gábriša, obsah teoretického fyzika Samuela Kováčika alias Vedátora alebo lekára a odborníka na výživu Borisa Bajera. V zahraničnej tvorbe zas poukazuje na takých tvorcov, ako sú napríklad Andrew Huberman a jeho Huberman Lab, Sam Harris či Jay Shetty.
A aké ďalšie kroky má v pláne Mozgová atletika? Najbližšie sa budú týkať zväčšenia tímu, vydania knihy a rozšírenia obsahu na iné platformy. Hlavná myšlienka projektu však ostane rovnaká: Prinášať podložené vedecké informácie, vzbudiť potrebu kritického myslenia a motivovať ľudí k tvorbe obsahu, ktorý je pre spoločnosť prínosný.
