1. decembra 2018

Od mojej prvej návštevy Ruska mi domáci často hovorievali, že ak chcem spoznať pravé Rusko, musím zájsť za hranice Moskvy. Väčšinu rokovaní som však viedol práve tam, a tak som si o Rusoch vytvoril čiastočne skreslený obraz. Veľa manažérov z Moskvy žilo istý čas v zahraničí, následkom čoho si osvojilo zvyklosti z Európy a Ameriky. Biznis v regiónoch sa však formoval len na základe vlastných skúseností či pravidiel a často je veľmi intuitívny a spontánny. Normy, nariadenia, analýzy a biznis plán im veľa nehovoria.

Raz, počas toho, ako som sa nachádzal na jednej výstave v Moskve, mi zavolal známy, s ktorým som sa poznal zhruba rok. Povedal mi: „Pavol, poď na Ural, urobíme biznis!“ Namietal som síce, že nemôžem len tak odísť z výstavy, a spýtal som sa ho, či mi povie viac, on však trval na svojom. „Buď prídeš zajtra, sekretárka ti už vybavila letenky, alebo z toho nič nebude.“ A tak bolo rozhodnuté. Ďalšie ráno som sadol do lietadla a odviezol sa doprostred ruskej tajgy.

Mítingy v púšti a párty domovy.
Čo ma naučili rokovania v Iráne?

Na letisku ma čakal dynamický mladý muž, ktorý sa predstavil ako môj osobný strážca. Vraj ma neskôr odvezie na schôdzku, zatiaľ si však so mnou pozrie mesto, lebo na rokovanie je ešte priskoro. Nechápal som, kto vlastne je a prečo potrebujem bodyguarda. Povedal mi, že je bývalým šéfom ruskej špeciálnej jednotky Specnaz. V blízkosti tohto mesta sa vraj nachádza množstvo väzníc, a keďže kraj je tu drsný a odrezaný od sveta, väzni, ktorých prepustia, nemajú kam ísť. Preto sa vraj zdržiavajú v okolí a ulice nie sú práve bezpečné. Samotné mesto bolo síce vyzdobené pekne, no kam ste pozreli, boli len betón a kamene.

Na rokovanie, ktoré sa malo konať v chate kúsok za mestom, sme odišli poobede. Po asi hodine chôdze som začal som vyzvedať, čo je podľa domácich kúsok. Po druhej hodine a prechode na poľnú cestu som sa reálne začal obávať a pochyboval som o správnosti svojho rozhodnutia. „Ako je to ešte ďaleko?“ zisťoval som. Odpoveď bola stále rovnaká: „Kúsok.“ Nakoniec cesta trvala niečo vyše 3 hodín a minuli sme niekoľko miestnych dedín. Bežná ruská dedina pri Urale vyzerá veľmi nehostinne. Pár drevených domčekov, krivé zničené strechy, nepokosené záhrady a poľné cesty.

ural rusko hory leto krajina
„Kúsok“ znamená na Slovensku inú vzdialenosť ako v Rusku. Foto: Pixabay

Odrazu sme prišli k zátoke, pri ktorej sa rozliehalo veľké sídlo – spomínaná „dacha“. Od chaty v našom ponímaní to malo veľmi ďaleko. Privítali ma typickým ruským spôsobom – vodkou, sušenými rybami a pivom. Usadili sme sa pri rieke a začali sme rokovať. Snaha Rusov urobiť dojem pred potenciálnym partnerom sa často prejavuje vystatovaním sa. Ja som si vypočul dlhý monológ o tom, aký je môj známy bohatý, o jeho novom Lexuse, synovom Bentley, novom dome aj aktivitách, ktoré rozbieha v Európe. Ako sa obchoduje v Európe a aké normy obchodovanie musí spĺňať, o tom však veľa nevedel. Vraj: „To sa spraví!“

Pracuje na miliardových projektoch.
Mladý Slovák prezrádza, ako uspieť v investičnom biznise

Po prvej fáze rokovania sme prešli do sauny, neskôr sme sa usadili na terase, jedli, pili a zas šli do sauny. Takto sa to opakovalo štyri- či päťkrát, až kým nás z terasy nevyhnali komáre. Podľa slov domácich sú komáre dokonca formou trestu v miestnych väzniciach, stačí dať neposlušného väzňa vyzlečeného von po zotmení a komáre sa už postarajú.

Počas celého rokovania som sa pokúšal zistiť, ako si partner predstavuje náš biznis. Nemal žiaden plán, nepoznal normy, ich fabrika vypúšťala odpadovú vodu len tak do kanála. On sa však iba usmieval. „Pavol, veď to sa vyrieši, fabrika sa postaví a zvyšok potom. U nás sa robí biznis takto. Najskôr postavíme strechu a potom položíme základy. Strechu proste dopasuješ!“

Z rokovania „na chate kúsok za Uralom“ som odišiel na druhý deň s 1000 otázkami, no žiadnou odpoveďou. Nakoniec som sa rozhodol od spolupráce upustiť a bolo to správne rozhodnutie. Moja obchodnícka intuícia mi poradila, že by to nevyšlo. A tak aj skutočne bolo. Ako vravieva môj blízky priateľ: „Intuícia je náš jediný priateľ, ktorý to s nami myslí dobre!“ Partner biznis rozbehol bezo mňa, no po pár mesiacoch a mnohých nákladoch vynaložených na halu, linku a tovar sa stiahol.

Časom som pochopil, že takto sa skutočne biznis v ruských regiónoch robí. Nejedna fabrika sa rozhodne spustiť projekt bez predchádzajúcej analýzy. Buď to vyjde, alebo proste nie… Rusi si potrpia na imidž a navonok pôsobia veľmi luxusne. Aj chudobný človek si kúpi Mercedes, aby ukázal, že na to má, ale peniaze na letné pneumatiky mu už nezostanú, a tak v lete brázdi cesty na zimných pneumatikách s integrovanými klincami. Komické na tom je, že v lete takéto pneumatiky vydávajú zvuk, ako by išiel voz.

Rusom sa nechce investovať do vývoja a analýz. Podobne vyzerá v tomto kraji na Urale aj život. Asfaltové cesty sa končia niekde za mestom, vlakom cestujete niekoľko dní a pre domácich je „kúsok za mestom“ pokojne aj 1000 kilometrov. Bežne cestujú podobné vzdialenosti len tak, na otočku.

Hlavné foto: Ilustračné. Zdroj: Pexels

Autor je špecialista na zahraničný obchod a globálne expanzie. Svoju kariéru v obchode začal už ako študent počas stáže v Moskve. Následne pomáhal expandovať do zahraničia desiatkam slovenských firiem z pozície ekonomického diplomata. V súčasnosti pracuje pre slovenskú technologickú firmu Photoneo, kde úspešne vybudoval európsku distribučnú sieť, a aktuálne sa v nej venuje rozvoju nových globálnych trhov ako napríklad India, Kórea a Južná Amerika.