5. apríla 2018

Najstarší antikvariát na Slovensku Steiner, sídliaci v centre Bratislavy má za sebou zaujímavý príbeh. Počas svojej 170 ročnej existencie bol viackrát presťahovaný, arizovaný spisovateľom Ľudom Ondrejovom a začiatkom 90.rokov znova otvorený. Aj napriek tomu, že v koncentračných táboroch zahynulo až 16 členov rodiny Steinerovcov, tradíciu antikvariátu sa po rokoch podarilo oživiť. Majiteľky Dagmar Ložeková a jej dcéra Zuzana Černeková však hovoria, že aj v súčasnosti sa občas stretnú s nepríjemnými narážkami na židovský pôvod a plynové komory, niekoľkokrát si dokonca našli opľutý a hanlivo popísaný výklad.

Manažérske posty v korporáte vymenili za biznis s knihami. Tak vznikol Absynt

História antikvariátu na Slovensku siaha do roku 1847, kedy začal svoju činnosť na Židovskej ulici v Bratislave. A aj keď roky niesol a nesie názov Steiner, založila ho Josephine Bendinerová, rodená Künichová. „Bola to chudobná židovská vdova, ktorej brat doniesol z Viedne množstvo kníh, a tak ich začala predávať a požičiavať,“ objasňuje začiatky antikvariátu jeho súčasná majiteľka Dagmar Ložeková. Tá ho teraz vedie spolu so svojou dcérou Zuzanou.

Interiér antikvariátu v súčasnosti. Foto: Steiner

Zakladateľka antikvariátu Josephine sa v roku 1848 vydala znova a v ďalšej činnosti už pokračoval jej manžel Sigmund Steiner. Po čase sa antikvariát presunul na Ventúrsku ulicu, kde sídli aj v súčasnosti, hneď vedľa pôvodného priestoru. Steinerovci viedli antikvariát desiatky rokov, no najťažšie časy pre nich nastali v období 2.svetovej vojny. Ako vysvetľuje Dagmar, obchod bol vtedy arizovaný spisovateľom Ľudom Ondrejovom, ktorého romány sa počas komunistického režimu boli v školách povinným čítaním.

Steinerovci po arizácii v antikvariáte ešte chvíľu pracovali, no keď začali deportácie do koncentračných táborov, Ondrejov ich nahlásil úradom. V táboroch zahynulo počas vojny celkovo 16 členov steinerovskej rodiny.

Čítanie kníh vám v podnikaní môže pomôcť. Inšpiráciu nájdete aj v týchto 5 tituloch

Novodobá história antikvariátu Steiner sa tak začala písať v roku 1991, kedy bol po rokoch nečinnosti znova  otvorený. „Aj napriek tomu, že antikvariát viedli takmer celú jeho existenciu muži, práve tie najrevolučnejšie kroky ako založenie a obnovenie majú na svedomí ženy,“ vysvetľuje Zuzana. A jednou z tých, ktorá sa rozhodla pokračovať v steinerovskej tradícii je jej mama Dagmar, ktorá roky pracovala v antikvariáte Slovenská kniha so Selmou Steinerovou. „Po rozpade tohto národného podniku som vedela, že nechcem robiť nič iné, a tak som ju oslovila, či so mnou nechce ísť do spoločného biznisu,“ spomína Dagmar. A aj keď Selma bola v tom čase už na dôchodku, ihneď súhlasila. Ich začiatky však neboli ľahké.

Dagmar Ložeková s dcérou Zuzanou Čermekovou v pozadí. Zdroj: Steiner

Zo starého antikvariátu sa totiž nezachovalo takmer nič, keďže knihy z antikvariátu šli po arizácii do Matice Slovenskej. A tie, ktoré si Selmin strýko odložil u známych zničili Rusi pri oslobodzovaní. Do predaja tak dali spoločníčky ich vlastné knihy. „Ja, môj manžel aj pani Steinerová sme ich zbierali od narodenia, takže sme ich mali veľmi veľa,“ vysvetľuje Dagmar a dodáva, že hneď po otvorení začali vykupovať ďalšie a kolobeh predaja bol rýchly.

S otvorením antikvariátu sa však spája nepríjemná udalosť. „Hneď na začiatku sme chceli ukázať naše najlepšie knihy, a tak sme ich vystavili do regálov. Na druhý deň sme však zistili, že nám bolo mnoho z nich odcudzených,“ rozpráva.

O histórii rodiny Steinerovcov vyšla  kniha v dvoch jazykoch. Foto: Steiner

Starí zákazníci si antikvariát našli rýchlo. „Hneď po otvorení sem začali chodiť ľudia, ktorí si antikvariát pamätali ešte zo starých čias, raz sa dokonca stalo, že Selmu oslovili ako jej babičku, ktorá tam kedysi pracovala,“ spomína Dagmar. Antikvariát Steiner sa stal po dlhej prestávke opäť súčasťou bratislavského korza. Na necelý rok sa však stiahol z vychytenej adresy. Majiteľ pôvodného steinerovského domu, kde sídlil aj novootvorený antikvariát sa totiž rozhodol, že ho predelí na dve miestnosti. A keďže polovica im nepostačovala, začali hľadať iné priestory.

„Najhoršie bolo obdobie, kedy sme nemali poňatia, kam pôjdeme, vyše roka sme nefungovali a knihy sme mali v skladoch, nemali sme príjmy a nevedeli sme, čo s nami bude,“ hovorí Dagmarina dcéra Zuzana, ktorá pred rokmi odkúpila podiel pani Steinerovej. Nakoniec však našli priestory vo dvore Akadémie Istropolitany, kde vydržali približne trištvrte roka. „Bol to síce pekný priestor, ale museli sme sa vysťahovať, pretože ľudia k nám nechodili, neboli totiž zvyknutí na obchod vo dvore,“ vysvetľuje Zuzana. V tom čase sa im však od magistrátu podarilo získať do prenájmu priestor hneď vedľa pôvodného antikvariátu.

Antikvariát Steiner v minulosti a kópia listu, ktorý poslal arizátor Ľubo Ondrejov vláde. Foto:Steiner

Antikvariátu sa v súčasnosti znova darí, obchoduje nielen s knihami ale aj so starou grafikou, mapami, pohľadnicami či dekoratívnymi vecami. A Steiner navštevujú turisti z rôznych kútov sveta. „Len nedávno si tu asi 17-rčný Španiel kúpil prvé slovenské vydanie Harryho Pottera a bol nadšený,“ hovorí Dagmar. Spolu so Selmou Steinerovou získali v roku 2012 ocenenie Bratislavská Čučoriedka za činnosť kníhkupectva Steiner.

Dagmarina dcéra Zuzana študovala vo Viedni a je pravdepodobne jediná vyučená antikvárka na Slovensku. Vyučila sa a pracovala v známom viedenskom antikvariáte aj v aukčnom dome v Mníchove. Hovorí, že antikvariáty, akým je Steiner a aké fungovali v minulosti na Slovensku už takmer nie sú, keďže väčšina zo súčasných len predáva použité knihy. „Máme znalosti, prax a vieme vyhľadávať či oceňovať staré cenné knihy, listiny a grafiky,“ vysvetľuje.

A ako tvrdí, u nich to nie je len o tom, čo leží na regáli. Pre ľudí či inštitúcie tiež ponúkajú službu vyhľadávania na zákazku. Za najdrahšie knihy, ktoré predali zaplatili zákazníci tisíce eur. „Máme znalosti, prax a vieme vyhľadávať či oceňovať staré cenné knihy, listiny a grafiky, oceňujeme aj kompletné súkromné knižnice“, uzatvára Zuzana.

Pamätná tabuľa, ktorá visí pri antikvariáte. Foto:Steiner