5. októbra 2019

Zabudnite na stereotypnú predstavu, že košele patria iba do šatníka mužov. Ženy totiž pokojne môžu nazrieť do skrine svojho partnera či súrodenca a obliecť si niektorú z nich. A ak sa im budú zdať vybrané kúsky obnosené a fádne, návrhárka Alžbeta Irhová ich prerobí na crop top alebo šaty.

Alžbeta Irhová pred tromi rokmi založila značku Bagbet, ktorá sa venuje práve upcyklácii oblečenia. Čerstvá absolventka muzikológie sa neplánovala živiť módou, no jedného dňa doslova vyhádzala skriňu a časom zistila, že udržateľnosť nikdy nebola viac trendy.

V Bagbet nešije na mieru

Časť ateliéru, v ktorom pôsobí, zaberajú vešiaky a poličky s jej najnovšími kúskami. „Tieto šaty vznikli spojením dvoch košieľ, nechala som na nich ešte aj manžety,“ opisuje Betka. V rukách pritom drží model ušitý z modrej látky, na ktorú sa napája károvaný vzor. K ďalším šatám patrí aj opasok taktiež zhotovený zo zvyškov košele. „Vďaka tomu si môžeš odev stiahnuť, a prispôsobiť tak svojej postave,“ vysvetľuje návrhárka. Len zriedka totiž šije oblečenie na mieru, prioritou je pre ňu využiť všetok materiál. „Čiže, aká veľkosť z toho vyjde, taká bude. Ale mám to, samozrejme, očíslované podľa konfekčných veľkostí,“ dodáva.

Založili slow fashion obchod. Majú v ňom dizajnové kúsky od Slovákov

Najčastejšie používa techniky prekladania, vrstvenia či spájania materiálov. „Pracujem hlavne s pánskymi košeľami a málokedy sa stane, že by som z jedného kúsku dokázala vyrobiť dva alebo viac nových,“ hovorí o výsledku svojej upcyklácie. Ak si teda zaobstaráte niektorý z jej modelov, len ťažko na ulici stretnete človeka oblečeného v tom istom. V lete mali úspech aj crop topy vyrobené zo zvyškov z textilnej výroby či sukne, ktoré sa s nimi dali poľahky skombinovať.

Z gitaristky návrhárka

Alžbeta Irhová sa nikdy neplánovala stať módnou návrhárkou. Na konzervatóriu študovala hru na klasickej gitare a popri muzikológii na univerzite vyučovala v základnej umeleckej škole. Pred tromi rokmi si však uvedomila, že má v šatníku príliš veľa nenoseného oblečenia. „Rozhodla som sa, že ho nevyhodím, ale začnem ho prerábať,“ spomína. „Bavilo ma to do takej miery, že som si dokonca kúpila stroj a začala šiť.“ Zaradila sa tak medzi návrhárskych samoukov. „Fungovala som na princípe pokus – omyl,“ smeje sa.

Secondhand môže byť aj luxusný.
V tomto biznise prerazili Slováci aj za hranicami

Prvýkrát sa išla so svojimi výtvormi predstaviť na bratislavský Urban Market. „Ušila som dvadsať košieľ a myslela si, že mi to bude stačiť. Už po prvom dni som však nemala čo predávať.“ Úspech pripisuje tomu, že sa na prvý pohľad odlíšila od ostatných predajcov, ktorí mali všetko vyrobené z nových materiálov. „Asi každý má pánske košele zaškatuľkované do nejakých konvencií. Snažila som sa ich prerobiť zaujímavo a výnimočne, aby kupujúci natrafili na nečakané kúsky.“

Návrhárka Alžbeta Zakladateľka značky Bagbet nikdy neplánovala, že sa stane návrhárkou. Na obrázku na jednom zo svojich kurzov.
Zakladateľka značky Bagbet nikdy neplánovala, že sa stane návrhárkou. Šiť a prerábať oblečenie sa naučila sama. Keď sa so svojím hobby už „nezmestila“ do domu, prenajala si ateliér. Foto: Ľubo Baran

Táto skúsenosť jej potvrdila, že o produkty Bagbet bude záujem, a začala sa upcyklácii venovať ešte viac. „Spočiatku som všetko šila doma, lenže po čase som potrebovala väčší priestor,“ spomína Betka. Aby zároveň oddelila pracovné prostredie od domáceho, prenajala si ateliér v bratislavskej budove YMCA, kde sídli dodnes. „Tam navrhujem, šijem, robím na zákazkách,“ opisuje.

Keďže dopyt je čoraz väčší, modely dáva šiť aj lokálnej firme v Kežmarku. Okrem hotového odevu od nich dostáva zvyškové materiály, z ktorých šije nohavice či sukne. Taktiež spolupracuje s rôznymi secondhandmi. „Snažím sa využiť to, čo oni už nevedia predať. Navyše mi veľa ľudí nosí oblečenie do ateliéru a spracúvam aj kúsky, ktoré zostanú po swapoch,“ dopĺňa návrhárka Alžbeta Irhová.

Textilný odpad máme doma všetci

Spomínané swapy oblečenia vznikli ako jedna z aktivít Inštitútu pre rozvoj udržateľnej módy, ktorý už v súčasnosti nefunguje. „V jednom šatníku sa niekedy skrýva aj niekoľko kíl nenoseného oblečenia. Preto sme chceli vymyslieť spôsob alebo podujatie, na ktorom si ho ľudia môžu vymeniť,“ vysvetľuje návrhárka značky Bagbet. „Je to akoby nový druh ekologického nakupovania. Človek prinesie čisté oblečenie a za to si môže zobrať čokoľvek, čo sa mu zapáči.“

Swapy sa podarilo rozšíriť už aj do Žiliny, Banskej Bystrice, Košíc a najnovšie aj do Popradu. „Snažíme sa šíriť myšlienku udržateľnosti a nadväzovať kontakty s organizáciami, ktoré majú potenciál tieto podujatia pripravovať,“ hovorí Betka. Ona ich momentálne organizuje každú prvú nedeľu v mesiaci v spolupráci s Novou Cvernovkou.

Betka aktuálne organizuje swapy v Novej Cvernovke. Považuje ich za nový druh ekologického nakupovania.
Betka aktuálne organizuje swapy v Novej Cvernovke. Považuje ich za nový druh ekologického nakupovania. Kúsky, ktoré zostanú po podujatí, taktiež prerába na nové oblečenie. Foto: Ľubo Baran

Na týchto podujatiach si návrhárka už viackrát všimla oblečenie ešte s visačkami. Málokto vie, že aj to sa ráta ako textilný odpad. „Mnohí si pod týmto spojením predstavia len špinavý a poškodený odev. Pritom sem patria aj úplne nové a nepoškodené kúsky, ktoré sa nepredajú v obchodoch a následne končia na skládkach alebo v spaľovni,“ objasňuje Alžbeta Irhová. Zabudnúť netreba ani na zvyšky z textilnej výroby. „Často ide o úplne malé odstrižky. V ideálnom prípade sa z nich vyrobí izolácia, ktorú nájdeme aj v autách,“ uvádza návrhárka príklad downcyklácie.

Ak nemáte aspoň základné zručnosti v šití, pomenovania ako upcyklácia či downcyklácia priamo doma len tak nevyužijete. Stále je tu však možnosť recyklácie. „Rozprávala som sa s majiteľmi kontajnerov na textil. Spolupracujú so secondhandmi a komunitnými centrami, teda pomáhajú sociálne slabším rodinám. Časť textilného odpadu ide aj recyklačným spoločnostiam, ktoré vedia vyrobiť spomínané izolácie alebo výplne do gaučov. Kontajnerov sa teda netreba báť,“ povzbudzuje Betka. V princípe ide o to, aby prebiehal kolobeh oblečenia, až kým sa dané kúsky úplne nezničia.

Z móla na trh za dva týždne

V roku 2008 vznikla iniciatíva slow fashion, teda pomalá móda, ktorá sa snaží docieliť, aby produkcia oblečenia prebiehala ekologicky a ľudia boli za svoju prácu spravodlivo ohodnotení. Taktiež vyhľadáva iné vhodné materiály použiteľné na výrobu odevov. „Hodváb môže vzniknúť aj z pomarančových šupiek a ekvivalenty kože sa dajú vyrobiť z ananásových šupiek. Volá sa to piňatex,“ dopĺňa Betka.

Návrhárka Betka Irhová sa zaujíma o to, v akých podmienkach sa oblečenie vyrába a čo sa s ním stane po tom, ako sa prestane používať.
Návrhárka uvádza, že momentálne sa na svete ročne vyrobí takmer 150 miliárd kusov odevu. Z toho tri pätiny skončia ešte v rok výroby na skládke alebo v spaľovni. Aj to ju motivuje naďalej sa venovať upcyklácii. Foto: Ľubo Baran

Iniciatíva bola očakávanou reakciou na fenomén fast fashion. Toto spojenie označujúce rýchlu módu prvýkrát použil denník New York Times, keď na americký trh vstúpila značka Zara. „Vyhlásili, že dokážu dostať oblečenie z mól do obchodov za dva týždne,“ uvádza návrhárka. „Výrobný proces sa veľmi zrýchlil. Dokonca natoľko, že podľa najnovších údajov sa momentálne na svete ročne vyrobí takmer 150 miliárd kusov odevu. Z toho tri pätiny skončia ešte v rok výroby na skládke alebo v spaľovni.“

Viac detailov ste sa od zakladateľky Bagbet mohli dozvedieť aj na letných festivaloch. „Zašiváreň je špeciálny projekt, na ktorom spolupracujem so značkou Fashion Recycling Lab. Na Pohode a neskôr aj na Dobrom trhu sme ľuďom ponúkli servis a mentoring, ako si môžu oblečenie prerobiť, prípadne opraviť,“ vysvetľuje.

V programe festivalu Grape sa nachádzal workshop na upcykláciu košieľ. „Prišlo veľmi veľa ľudí, ktorí od nás dostali košeľu a mohli si ju prerobiť. Taktiež som tam predávala svoje oblečenie.“ To sa momentálne dá kúpiť priamo v ateliéri Bagbet, v e-shope, v obchode drobne store & atelier či na rôznych prezentačných trhoch a podujatiach ako Urban Market a Pomalo.

Trikrát rozmýšľaj, raz nakupuj, pripomína Alžbeta Irhová

Cena modelov Bagbet sa priemerne pohybuje okolo štyridsiatich eur. „Najväčšia časť sumy je za šitie, keďže chcem, aby krajčírky boli za svoju prácu dobre ohodnotené,“ hovorí Betka. Jej odevy si už dokonca kúpila aj rodina z Mexika. „Stretli sme sa v Prahe na markete. Boli prekvapení, že aj takéto niečo sa dá,“ spomína na údiv, keď sa dozvedeli o upcyklácii. Ďalší zákazníci Bagbet pochádzajú aj z Česka, Poľska či dokonca Vietnamu.

 Irhová má minimalistický šatník, čo sa odzrkadľuje aj v jej kolekciách. Vľavo je z pánskej košele vyrobený crop top, vpravo sú to šaty.
Betka má momentálne v šatníku len štyridsať kusov oblečenia. Preferuje minimalizmus, čo sa odráža aj na fotkách jej kolekcií. Foto: Ľubo Baran

„Myšlienku udržateľnosti už nemusíme komunikovať ako pred troma rokmi, keď sme začínali, a ľuďom nešlo do hlavy, že šijeme niečo nové z textilného odpadu,“ konštatuje návrhárka. Štýl, do ktorého sa obliekala ako ešte len študentka hudby, nevie pomenovať, no v porovnaní s terajškom vyzerá jej šatník viditeľne inak. „Momentálne obsahuje iba štyridsať kúskov oblečenia. Pozostáva z nákupov v secondhandoch, z toho, čo som si sama prerobila alebo ušila, a z dizajnérskych kúskov,“ vymenúva. „Tým, že som prestala nakupovať vo fast fashion reťazcoch, dokážem ušetriť viac peňazí a občas si kúpiť aj niečo hodnotnejšie od lokálnych dizajnérov.“

Betka má rada minimalizmus a doplnkom sa veľmi nevenuje. Počas rozhovoru sa však na nej nedajú prehliadnuť náušnice zo zvyškových koží od slovenskej značky Marna. Tým dokazuje, že už aj u nás sa dajú zohnať udržateľné šperky. Svojich priateľov a známych však od nákupov v obchodných centrách neodrádza. „Podľa môjho názoru sú fast fashion značky jediné, ktoré majú dostatok finančných prostriedkov na udržateľné opatrenia a inovácie,“ vysvetľuje návrhárka Alžbeta Irhová.

Zároveň dodáva, že máme väčšiu moc, než si myslíme. „Ako zákazníci by sme sa mali zaujímať o to, kde a v akých podmienkach bolo oblečenie vyrobené, aby sa celý proces stransparentnil.“ Dôležité je tiež, aby sme nakupovali s rozvahou. „Vždy si treba trikrát rozmyslieť, či daný kúsok naozaj potrebujeme, aby sa nestalo, že zostane ležať v skrini ako textilný odpad,“ upozorňuje zakladateľka značky Bagbet.

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk