5. augusta 2020

Najnovšia štúdia poukázala na to, že dekarbonizácia a prechod na bezuhlíkovú ekonomiku majú potenciál do roku 2030 vytvoriť iba v Latinskej Amerike 22,5 milióna pracovných miest. Pritom až 19 miliónov pracovných miest by vzniklo vďaka väčšej produkcii rastlinnej stravy.

Na tvorbe tejto štúdie spolupracovala Interamerická rozvojová banka so sídlom vo Washingtone, D.C. s Medzinárodnou organizáciou práce so sídlom vo Švajčiarsku, ktorá spadá pod OSN. Jej tvorcovia ju nazvali „Pracovné miesta v bezuhlíkovej budúcnosti Latinskej Ameriky a Karibiku“.

Staré miesta, nové miesta…

Podľa tejto štúdie by mohla byť dekarbonizácia ekonomiky postavená na prechode od živočíšnej k rastlinnej strave. Vďaka tomu by vzniklo aj mnoho nových pracovných miest v nízkouhlíkovom a trvalo udržateľnom poľnohospodárstve a navyše by sa tým podporil ekoturizmus do Latinskej Ameriky.

Pri odklone zo živočíšnej stravy by zrejme prišlo o prácu asi 4,3 milióna ľudí, ktorí dnes pracujú na bitúnkoch či v spracovateľskom odvetví hydiny, ošípaných, dobytka a rýb.

No na druhej strane by vďaka prechodu na rastlinnú stravu vzniklo iba v oblasti Latinskej Ameriky a Karibiku do roku 2030 o 15 miliónov viac pracovných miest, než koľko by ich vzniklo, ak by miestni na svojich stravovacích návykoch vôbec nič nezmenili.

Diéta pre rok 2050: Aby nás planéta dokázala uživiť,
budeme musieť zmeniť spôsob, akým sa stravujeme

Nehovoriac o tom, o koľko by sa znížili skleníkové plyny. Podľa odhadov má chov hospodárskych zvierat až 17-percentný podiel na všetkých skleníkových plynoch v atmosfére Zeme.

„Prechod k väčšej produkcii ovocia a zeleniny by nielenže poskytol omnoho viac pracovných príležitostí pre menších farmárov a ich rodiny, no tiež by sa vďaka tomu stravovali zdravšie celé populácie,“ uvádzajú autori štúdie.

Nemali by sme tento fakt zanedbať. Podľa predpovedí na rok 2030 sa srdcovo-cievne choroby, rakovina, cukrovka a chronické ochorenia dýchacích ciest podpíšu na asi 81 percentách všetkých úmrtí v Latinskej Amerike a Karibiku. Prechod na rastlinnú stravu by mohol pomôcť tento vývoj zvrátiť.

Na mieste je však otázka, či je taká veľká zmena v spoločnosti, ktorá je naučená žiť na živočíšnej strave, vôbec možná?

Nebude to ľahké

Autori štúdie priznávajú, že hoci na papieri tieto čísla vyzerajú dobre, v skutočnosti nie sú založené na súčasných trendoch dekarbonizácie ekonomiky.

„Táto štúdia poukazuje na to, aký možný dopad by mali ďalekosiahle zmeny naprieč celým potravinovým a energetickým sektorom. Vďaka tomu by sa mnohé krajiny dostali bližšie k cieľu dekarbonizácie ich ekonomík do roku 2050,“ píšu v štúdii.

Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC) potvrdzuje, že presun zo živočíšnej na rastlinnú stravu by priniesol množstvo nových príležitostí na zmiernenie klimatickej zmeny a jej dopadov na planétu.

Otvorili krátko po koronakríze.
Brixton House je pre flexitariánov a postriekaný grafitmi

No aj tí politici s najlepšími ekologickými úmyslami by zrejme pri regióne Latinskej Ameriky a Karibiku natrafili na tvrdý oriešok. Práve z tohto regiónu totiž pochádza viac ako štvrtina svetovej produkcie hovädzieho a jedna pätina svetovej produkcie hydinového mäsa.

Presvedčiť ich, aby sa vzdali tohto trhového podielu, by si vyžadovalo naozaj veľa pádnych argumentov.

Konzumácia mäsa rastie

Rovnako je otázne, či by tieto argumenty padli na úrodnú pôdu, keďže miestna kultúra je do veľkej miery postavená na konzumácii mäsa.

Hoci nedávny prieskum trhu, ktorý realizoval DuPontov inštitút, zistil, že flexitariánstvo (miernejšia forma vegetariánstva, ktorá pripúšťa občasnú konzumáciu mäsa) je v Latinskej Amerike na vzostupe, stále to nestačí na to, aby celý región vylúčil mäso zo svojho pravidelného jedálnička.

Dokonca, podľa údajov Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), ktorá pôsobí pod záštitou OSN, vzrástla v poslednom období spotreba mäsa v Latinskej Amerika o 2,45 percenta, pričom pri hydine je to až o 4,1 percenta.

Takéto teploty mali prísť až okolo roku 2100.
Za polárnym kruhom namerali 38° Celzia už teraz

Podľa Koalície pre zdravie Karibiku (HCC), neziskovej organizácie, ktorá sa venuje aj nezdravej životospráve v tomto regióne, si iba menej ako 15 percent obyvateľov Karibiku dopraje 400 gramov ovocia a zeleniny denne, čo je dávka, ktorú odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).

K podobným záverom prišla aj Latinskoamerická štúdia výživy a zdravia (ELANS), podľa ktorej odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie spĺňa iba 7,2 percenta výskumnej vzorky obyvateľov Karibiku.

A čo ďalšie ekonomické dopady?

Podobné odporúčania o prechode na rastlinnú stravu zverejnila vlani aj komisia akademického časopisu The Lancet. Rovnako odporúčala ľuďom, aby prešli na rastlinnú stravu, predovšetkým aby zvýšili svoju konzumáciu ovocia, zeleniny, strukovín, orechov a semien a obmedzili vo svojom jedálničku živočíšne produkty a cukry.

Zdôvodňovali to tým, že inak nedokáže naša planéta v roku 2050 uživiť viac ako 10 miliárd ľudí, ktorí budú na Zemi žiť.

Zároveň však vedci vypočítali, že prechod na predovšetkým rastlinnú stravu bude mať v regióne Latinskej Ameriky a Karibiku v porovnaní so zbytkom sveta najvyššie ekonomické náklady.

Kam na vegánske jedlo?
Foodblogerka Nikoleta Kováčová odporúča 10 reštaurácií

Podobne aj autori nami spomínanej štúdie priznávajú, že si nie sú istí, či by sa všetci zamestnanci, ktorí pracujú s mäsom, dokázali prekvalifikovať tak, aby sa uplatnili v poľnohospodárstve.

Napriek tomu si stoja za svojim, keď píšu, že ich štúdia poskytuje skvelý odrazový mostík pre miestnych zákonodarcov, ktorí hľadajú spôsob, ako znížiť uhlíkovú stopu a posunúť Latinskú Ameriku bližšie k prechodu na bezuhlíkové hospodárstvo.

To by im zároveň pomohlo vytrhnúť z chudoby miestne komunity a ešte by aj prispeli k zlepšeniu zdravotného stavu svojich občanov.

Pokiaľ však nebudú konať už teraz, tak rovnako, ako zostali mnohí z nich bezmocní tvárou v tvár pandémii, si nebudú vedieť poradiť, keď pocítia na vlastnej koži dopad klimatickej krízy.

Prispievateľka Daphne Ewing-Chow píše pre Forbes o gastronómii. 

Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?