Rozumní kandidáti si uvedomujú, že pracovný pohovor predstavuje nielen príležitosť predať seba a svoje schopnosti, ale tiež získať dôležité informácie o spoločnosti, v ktorej chcú pracovať a o kultúre, ktorá v nej panuje.
Ako však zbadať varovné signály, že pracovisko, ktoré vyzerá naoko zaujímavo, je v skutočnosti ubíjajúce, prípadne rovno toxické?
Pozor na tieto signály
Síce väčšina pohovorov končí klasickým: „Máte ešte nejaké otázky?“, mnoho uchádzačov o zamestnanie prehliada túto cennú príležitosť pozrieť sa za starostlivo upravenú fasádu, pod ktorou sa skrýva skutočná firemná kultúra.
Je pravda, že dokonalé otázky neexistujú a osoby, ktoré vedú pohovor, sú nastavené tak, aby prezentovali spoločnosť v čo najlepšom svetle.
Avšak aj tí najmenej etickí personalisti by mali cítiť určitú zodpovednosť hovoriť pravdu. Okrem toho, čo hovoria, sa dá veľa vyčítať aj z reči ich tela, tónu hlasu či z toho, aké nadšenie prejavujú.
Je tiež dôležité všímať si, ktorým témam sa vyhýbajú alebo ich bagatelizujú.
Ak chcete zistiť, či sa spoločnosti, v ktorej máte pohovor, treba radšej vyhnúť, položte svojmu (možno) budúcemu zamestnávateľovi týchto päť otázok.
1. Ako by ste opísali vašu firemnú kultúru?
Nie je nič zlé na tom, ak sa opýtate túto jednoduchú a priamu otázku. Ponúka vám skvelú príležitosť sledovať, na čo sa personalista alebo váš budúci nadriadený pri odpovedi zameriava.
Hovorí o najvyšších štandardoch a súťaživosti, alebo sa zameriava na pohodu a inklúziu zamestnancov? Ak hovorí o pohode a inklúzii, je to len povrchná zmienka alebo mu nerobí problém zájsť aj do detailov o konkrétnych iniciatívach a príkladoch?
Na túto tému sme sa rozprávali aj s Anne Marie Archer, právničkou a manažérkou ľudských zdrojov v spoločnosti AntiHR, ktorá učí zamestnancov, ako dobrovoľne odísť z nepríjemného pracovného prostredia za vlastných podmienok.
Varuje najmä pred spoločnosťami, ktoré sa chvália tým, že v nich prevláda rodinná atmosféra. „Spoločnosť, ktorá o sebe hovorí ako o rodine, je spoločnosťou, ktorá nemá hranice. Bude sa tam od vás očakávať, že budete pracovať nepretržite bez extra kompenzácie, pretože to robíte pre ‚rodinu‘,“ hovorí.
„Zvyčajne tiež obmedzujú a ignorujú zákonník práce. Keď na takú firmu natrafíte, utekajte!“
2. Akému lídrovi by sa vo vašom prostredí darilo?
Ďalšou dobrou radou je pýtať sa na to, aký líder by v spoločnosti, do ktorej sa hlásite, prosperoval, a aký skôr nie. Pomocou tejto otázky môžete dostať ďalší vhľad do firemnej kultúry, ktorá je zväčša nastavovaná zhora.
Spoločnosti totiž prijímajú taký typ kultúry, aký ich lídri denne presadzujú prostredníctvom svojho tónu, štýlu, rozhodnutí a očakávaní.
Ak osoba, ktorá s vami vedie pohovor, popisuje spoločnosť ako plnú vysoko zaangažovaných, nápomocných a empatických lídrov, vypýtajte si od nej aj príklady situácií, kedy vedenie tieto vlastnosti demonštrovali.
Pokiaľ to je pravdou, nemalo by byť pre personalistu náročné poskytnúť vám príklady zo života v spoločnosti, samozrejme, bez zverejnenia osobných údajov zamestnancov alebo bližších detailov.
Ak však má personalista problém nájsť konkrétny príklad, môže to naznačovať, že ich odpoveď je len naučená a nie je odrazom každodenného života v spoločnosti.
3. Ako sa prejavujú vaše záväzky o rovnosti a diverzite na pracovisku?
V súčasnosti je takmer každá spoločnosť pripravená rozprávať o rozmanitosti, rovnosti a inklúzii. To však neznamená, že má skutočný záväzok vytvárať rozmanité, spravodlivé a inkluzívne pracovné prostredie.
Pýtajte sa preto na to, ako sa tieto záväzky pretavujú do priorít a každodenného života spoločnosti.
Na túto otázku vám personalista musí povedať, ako sa tento záväzok aktívne prejavuje na pracovisku, namiesto toho, aby vám poskytol štandardne naučené odpovede.
To vám pomôže lepšie posúdiť skutočnú úroveň ich záväzku voči týmto hodnotám. Samozrejme, ak má personalista problém nájsť konkrétne príklady, je to ďalšie varovné znamenie.
4. Čo ste urobili pre to, aby sa cítili zamestnanci u vás bezpečne?
Charakteristickým znakom toxického prostredia je všadeprítomný strach ozvať sa. Problémy sa neriešia a škodliví, neefektívni manažéri sú nedotknuteľní, lebo zamestnanci nemajú žiadne skutočné východisko.
Zdravé spoločnosti však pestujú kultúru úprimnosti, kde sa zamestnanci môžu slobodne a bez strachu ozvať.
Takéto zdravé prostredie sa však neobjaví náhodou. Je vytvárané cielene pomocou špecifických krokov, ktorých cieľom je kultivovať úprimnú atmosféru a psychologické bezpečie na pracovisku.
Spoločnosti, ktoré podobné prostredie dosiahli, by mali byť schopné jednoducho popísať procesy, ktoré zaviedli na podporu úprimnej spätnej väzby zamestnancov.
5. S kým zo súčasných zamestnancov sa môžem porozprávať?
Bez ohľadu na to, koľko otázok položíte personalistom či priamo vedeniu firmy, nič sa nevyrovná rozhovoru priamo s ľuďmi, ktorí v tej firme pracujú. Samozrejme, stále bude pravdepodobne ťažké získať úplne úprimnú spätnú väzbu, no s čím viac ľuďmi sa budete rozprávať, tým budete informovanejší.
Ak dostanete na pohovore jedno — dve mená ľudí, ktorí by vám boli ochotní sprostredkovať ich pracovnú skúsenosť, využite to.
Porozprávajte sa s nimi a požiadajte ich, aby vám odporučili aj zopár ďalších budúcich kolegov. Prípadne oslovte iných zamestnancov firmy, s ktorými ste v spojení cez sociálnu sieť LinkedIn.
Pri rozhovore so zamestnancami sa ich nesnažte dostať do nepríjemnej situácie. Požiadajte ich, aby vám opísali firemnú kultúru a čo považujú za výhody a nevýhody práce v danej spoločnosti.
A ak sa im príliš nechce do rozhovoru o firemnej kultúre, je to obrovský varovný signál.
Platí však, že čas na to, aby ste sa dozvedeli o toxickej firemnej kultúre, je pred prijatím pracovnej ponuky, nie potom.
Nepremárnite preto príležitosť položiť tieto kritické otázky počas pohovoru.
Pýtajte sa ich dookola, až kým nezískate dostatok informácií, aby ste sa v prípade, ak to bude nutné, dokázali vyhnúť toxickému pracovisku.
Článok vyšiel na Forbes.com. Autorkou je prispievateľka Dana Brownlee.
