Pozrite si graf, číslo, výrok, udalosť a polemiku týždňa. Tentoraz aj o obavách z prelomenia advokátskeho tajomstva pri eFaktúre.
V tradičnom prehľade týždňa sa pozeráme na kozmetické zmeny, ktoré spôsobili, že slovenský deficit vyzerá oveľa krajšie. A nevynecháme ani dôležitý graf o vývoji cien nehnuteľností, ktoré už v niektorých krajoch zatiahli ručnú brzdu.
Štátny rozpočet dosiahol ku koncu júla 2026 hotovostný schodok vo výške 2,9 miliardy. Informovalo o tom ministerstvo financií.
Rezort sa pochválil rastom príjmov o 1,7 miliardy. Z toho daňové príjmy stúpli o 844 miliónov. Výdavky štátneho rozpočtu boli pri medziročnom porovnaní vyššie o miliardu. „Uvedené znamenalo medziročné zlepšenie hospodárenia štátneho rozpočtu o 673,3 miliónov eur,“ podčiarkuje rezort.
Dáta bez pátosu, ktoré založil analytik Ivan Bošňák, k tomu ironicky dodávajú. „Takto sa to s deficitom robí! Pozdržať ku koncu júla platby bežných výdavkov a vykázať deficit len 2,9 miliardy eur. V prvý deň augusta preplatiť osemsto miliónov a deficit skočí na 3,6 miliardy.“
Ako dodáva, vo finančnej praxi sa to volá window dressing. Na druhej strane upozorňuje, že nás to neminie. „Ku koncu roka to bude trápenie. Rast daní sa zvoľní, žiadna nová nepribudne a výdavky vzrastú.“
Výrok: štát sa sám bojí zneužitia, firmám systém nanucuje
„Od 1. januára 2027 budú všetky informácie o vašich zákazníkoch, fakturovaných projektoch a sumách posielané pár desiatkam súkromných firiem – digitálnym poštárom –, ktorých zo zákona musíte používať a ktorí nemajú zo zákona žiadnu povinnosť mlčanlivosti, žiadny zákaz použitia dát na vlastné účely ani žiadny limit uchovávania. Advokátske tajomstvo nedostalo výnimku, tajná služba SIS áno.“
Upozorňuje na to digitálny nomád a etický heker zo spoločnosti Nethemba Pavol Lupták.
Veľavravne dodáva, že v tom istom pripomienkovom konaní Slovenská advokátska komora žiadala ochranu identity klientov, čo bolo zamietnuté. Slovenská informačná služba žiadala, aby sa údaje o jej vlastných nákupoch do systému neposielali, lebo systém predstavuje „neúmerné bezpečnostné riziko“. To bolo akceptované.
„Všimnite si ten paradox – štát sám pokladá eFaktúry za neúmerné bezpečnostné riziko, ale napriek tomu núti všetky firmy používať tento systém. Databáza všetkých obchodných vzťahov v krajine v rukách pár firiem je nástrojom na sledovanie podnikateľov už zo svojej definície, bez ohľadu na to, na čo sa práve používa, a je len otázka času, kedy bude zneužitá,“ podčiarkuje Lupták.
Graf: v dvoch krajoch ceny nehnuteľností zlacneli
Priemerné ceny nehnuteľností za celé Slovensko rástli v druhom kvartáli pomalším tempom ako v prvom.
„Najviac k tomu opäť prispel Bratislavský kraj, ktorého príspevok však výrazne poklesol. Naopak, posilnil sa vplyv Košíc a Trnavy. Opačne však pôsobil Prešovský kraj, ktorý po predošlom mimoriadne silnom prvom štvrťroku už priemerný rast cien brzdil,“ poznamenáva analytik Národnej banky Slovenska Roman Vrbovský.
Ceny mierne klesali aj v Banskobystrickom kraji. „V samotných krajských mestách Prešov a Banská Bystrica pritom ceny aj naďalej rástli, priemer za príslušný kraj však stiahli nadol byty v okrese Poprad a vývoj v okresoch Zvolen s Breznom,“ dodáva analytik.
Podľa neho vývoj v druhom štvrťroku potvrdzuje trend, ktorý sledujeme už približne rok. Teda, že rast cien v krajských mestách sa odchyľuje od zvyšku krajiny: „Tento rozdiel je dobre vidieť pri rozdelení trhu na hlavné mesto, ostatné krajské mestá (a Poprad), menšie mestá a vidiek. Kým mediánové ceny v skupine krajských miest rastú najsilnejšie, na vidieku sa začína črtať klesajúci trend, čo sa počas uplynulého roka odzrkadľovalo aj na vývoji cien domov,“ dopĺňa.
Dôležitá je poznámka, že v Bratislave ceny nehnuteľností „pravdepodobne dosiahli strop a ďalej už rastú podobným tempom ako v menších mestách.“
Zdroj: NBS
Udalosť: komodity zostávajú investične atraktívne
Komodity zostávajú zaujímavou investičnou príležitosťou. Analytici Deutsche Bank hovoria v prípade zlata skôr o prestávke v rámci rastového cyklu než o jeho konci. Takzvanú spravodlivú hodnotu drahého kovu po očistení o vplyvy nadmerného dopytu vidia na konci tohto roka až na úrovni 4 700 dolárov. Banka však ponechala konzervatívny odhad cieľovej ceny pre štvrtý kvartál tohto roka na úrovni 4 600 dolárov.
Fidelity v komplexnom pohľade na komodity hovorí o novom supercykle ťahanom štrukturálnym dopytom a obmedzenou ponukou.
V prípade komodít po obdobiach výraznej nadvýkonnosti často nasledujú dlhé obdobia korekcie. Investorov to vedie ku skepse ohľadom dlhodobého investičného potenciálu, upozorňuje Fidelity.
Zároveň dodáva, že „súčasný cyklus sa výrazne líši od komoditného boomu ťahaného Čínou v prvej dekáde tohto storočia“. „Dopyt je dnes oveľa väčší, ale ponuku čoraz viac obmedzuje dlhodobé podinvestovanie, kapitálová disciplína výrobcov, zdĺhavé povoľovacie procesy, rastúce náklady na obnovu kapacít a stále častejšie aj klimatické vplyvy,“ uvádza.
Podľa Fidelity táto kombinácia faktorov podporuje názor, že nedávnu volatilitu treba vnímať v kontexte štrukturálne silnejších fundamentov trhu s materiálmi pre energetickú transformáciu.
Špeciálne v prípade zlata a striebra Fidelitypripomína, že jastrabie očakávania ohľadom vývoja úrokových sadzieb utlmili cyklické investičné toky. „Domnievame sa však, že strednodobý investičný príbeh zostáva zachovaný. Podporujú ho štrukturálne faktory, ako sú obavy o udržateľnosť verejných financií, znehodnocovanie mien, pokračujúca dedolarizácia svetovej ekonomiky a silný dopyt zo strany centrálnych bánk,“ uzatvárajú analytici.
Polemika: verejné financie potrebujú vyššie výdavky
Základná dilema neznie, či konsolidovať alebo reformovať. Inštitút finančnej politiky s odvolaním sa na štúdiu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj hovorí, že energiu treba venovať obom možnostiam.
„Štandardná konsolidácia je nevyhnutná na stabilizáciu dlhu, no samotný priestor na dvíhanie daní či znižovanie výdavkov sa už pomaly znižuje. Ďalšia konsolidácia verejných financií by preto mala ísť ruka v ruke so štrukturálnymi reformami. Tie sú síce implementačne komplexnejšie, ich efekt nabieha postupne a pri väčšej neistote, no v dlhom horizonte dokážu priniesť podobný účinok ako štandardná konsolidácia,“ napísal inštitút.
Tu sa žiada dodať, že formulácia o „pomalom znižovaní“ priestoru na dvíhanie daní a znižovanie výdavkov pôsobí značne eufemisticky. V prípade daní je namieste skôr zmena daňového mixu, nie ich zvyšovanie. Naopak, pri sociálnych výdavkoch je priestoru na šetrenie pomerne veľa.
Nechajme hovoriť samotnú OECD. „Vyváženejšia kombinácia dlhodobých škrtov vo výdavkoch (napríklad dotácie na energiu a dôchodky) a väčšie spoliehanie sa na menej deformujúce dane (pri súčasnom znížení tých najviac deformujúcich) by mala menej negatívnych účinkov na rast a mohla by podporiť účasť na trhu práce,“ píšu autori štúdie.
Ako príklad dôležitých zmien ponúkajú zrušenie 13. dôchodku pre bohatších penzistov, ale aj zníženie finančnej atraktivity predčasného dôchodku či ukončenie zvyšných energetických dotácií. Pomohlo by aj zníženie bežných výdavkov na dopravu, pod čím si treba predstaviť napríklad vlaky zadarmo.
Možné vyššie daňové príjmy vidia odborníci z OECD napríklad pri zrušení nižších sadzieb dane z pridanej hodnoty, no s priamou kompenzáciou pre nízkopríjmové domácnosti. Hovoria aj o zvýšení dane z nehnuteľností na základe trhových cien a zrušenie oslobodenia pri predaji realít. Takéto opatrenie by navyše mohlo uvoľniť investičné byty pre bežných ľudí.
Takéto daňové príjmy by však mali byť kompenzované nižším zaťažením ekonomickej aktivity. Zjednodušene povedané, treba prestať trestať prácu. Medzi odporúčaniami je práve „zníženie hraničného daňového zaťaženia práce, teda daňovo-odvodového klina“.
Čo Slovensko potrebuje
OECD v niektorých prípadoch dokonca navrhuje míňať viac. Reč je napríklad o zvýšení zdrojov na vzdelávanie a aj celoživotné vzdelávanie vrátane študentov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Práve toto je jedno z dôležitých reformných odporúčaní.
Trh práce potrebuje zapojenie vylúčených komunít. Rovnako potrebné je celoživotné vzdelávanie a rekvalifikácia starších ročníkov.
Na dosiahnutie zmeny je podľa odborníkov potrebné „solídne zlepšenie podnikateľského prostredia prostredníctvom reforiem podporujúcich hospodársku súťaž, ako aj podporu vzdelávania, rekvalifikácie a zvyšovania kvalifikácie“.
Nasledujúce konštatovanie OECD určite nie je na Slovensku novou informáciou. „Slabý rozvoj a udržanie ľudského kapitálu viedli k pretrvávajúcemu nedostatku kvalifikovaných pracovníkov, ktorý brzdí expanziu spoločností a investície,“ objasňuje.
Zmeny je potrebné podľa OECD realizovať s dôrazom na fakt, že populácia rýchle starne. „Fiškálna konsolidácia integrovaná s reformami podporujúcimi zamestnanosť by ochránila udržateľnosť verejných financií a dlhodobý rast.“
A ako na zlepšenie podnikateľského prostredia? Napríklad aj zlepšením boja proti korupcii. Aj to akcentuje OECD.
Tu sa žiada dodať, že najväčšou prekážkou reforiem je dnes chýbajúca politická odvaha. Nestačí oblepiť Slovensko bilbordmi o nedotknuteľnosti sociálnych výhod. Lebo to už hraničí s podvodom garantujúcim stopercentné zhodnotenie pri bezrizikovej investícii.
