22. apríla 2020

Ministerstvo financií minulý týždeň zverejnilo očakávania, ako pandémia koronavírusu zasiahne slovenskú ekonomiku. V základnom scenári sa ekonomika tento rok prepadne o 7,2 %, budúci rok by mala vzrásť o 6,8 %. O prácu má prísť 80-tisíc ľudí.

Čo znamená 7-percentný prepad HDP? Čo sú najväčšie riziká pre ekonomiku? V čom sa táto kríza líši od tých minulých? Na otázky odpovedá viceguvernér Národnej banky Slovenska Ľudovít Ódor.

Aká bude táto recesia? V čom sa bude líšiť od krízy z rokov 2008 –

2010?

Najdôležitejším rozdielom je, že ekonomicky slabé časy teraz nie sú výsledkom predchádzajúcich excesov, bublín či nerovnováh. Jadro finančného sektora je zdravé. Pracovné miesta a príjmy ohrozuje vonkajší protivník a nie systémová chyba. Preto tu máme recesiu, pri ktorej môžu ekonómovia uvažovať len v scenároch, keďže tak trvanie ako aj rozsah šoku sú veľmi nejasné. Povedal by som, že základným scenárom ekonómov je prudký niekoľkomesačný prepad a potom postupný návrat na trajektóriu ekonomického rastu. Vyjadrené písmenami, niečo medzi „V“ a „U“.

Ekonómovia pre neistotu môžu počítať len so scenármi vývoja, hovorí Ódor. Foto: Miro Nôta

Základný scenár ministerstva financií hovorí o prepade HDP za celý rok 2020 o 7,2 percenta. Ako si to ľudia môžu predstaviť?

Ako keby sme na celý rok vypli na Slovensku stavebníctvo. Alebo keby sa každý mesiac vôbec nepracovalo 1,5 dňa.

Matovič predstavil 4 fázy uvoľňovania obmedzení.
Úplné otvorenie ekonomiky je možné do pár týždňov.

Pri porovnaniach s Veľkou depresiou z 30. rokov sa ľuďom vybavia hladujúce zástupy. Potom vojna. Je takéto porovnanie v dnešnej dobe relevantné?

Na rozdiel od týchto smutných epizód už predsa máme rozsiahle sociálne zabezpečenie a nehovoríme ani o prestavbe ponukovej strany ekonomiky na zbrojný priemysel. Osobne preto nerád porovnávam súčasnú pandémiu s depresiou alebo vojnou. Paralela je len vo veľkom krátkodobom prepade hospodárstva a možnom náraste nezamestnanosti. Príčiny v pozadí, ako aj reakcia hospodárskej politiky, sú však úplne iné.


Treba sa vyhnúť prudkému rastu nezamestnanosti, bankrotov a nesplatených úverov. Musíme zachrániť čo najviac ekonomických vzťahov.

Aká je pravdepodobnosť, že nastane základný scenár – teda približne dvojmesačný lockdown nás a našich partnerov?

Radi by sme to vedeli… Keď sme vypracovávali naše scenáre, vo všeobecnosti sa hovorilo len o dvoch týždňoch. My sme pre istotu dali dva mesiace. Prognózy starnú zo dňa na deň. Navyše, pre malú otvorenú ekonomiku je kľúčové, kedy sa otvoria ekonomiky všetkých vyspelých krajín sveta. A Spojené štáty majú momentálne fázový posun oproti Európe.

Čo sú momentálne najväčšie riziká, ktoré môžu situáciu zhoršiť?

Na Slovensku vidíme najväčšie riziká v troch oblastiach: marginalizované komunity, domovy dôchodcov a import prípadov zo zahraničia. Zdá sa, že mimo týchto ohnísk je šírenie vírusu, našťastie, relatívne pomalé. Práve preto je potrebné urobiť všetko preto, aby nedošlo k nekontrolovanej nákaze od rizikových miest smerom k celkovej populácii.

Manažéri veria, že kríza pominie do budúceho roka.
Sústredia sa na digitalizáciu firiem

Existujú aj nejaké potenciálne možnosti na zlepšenie situácie?

Čo sa týka šírenia koronavírusu, potrebujeme čo najlepšiu izoláciu ohnísk, veľa a cielene testovať, rýchlo vyhľadávať kontakty pozitívne testovaných a, samozrejme, naďalej prísne dodržiavať hygienické štandardy. Osobne by som privítal aj mobilnú aplikáciu a tím programátorov, testovačov a terénnych pracovníkov, ktorí by rýchlo a pružne reagovali na vývoj situácie. Potom by sa aj ekonomike dýchalo lepšie.

V oblasti hospodárskej politiky potrebujeme rýchle opatrenia na dodanie likvidity pre banky, podniky aj obyvateľov. Musíme zabrániť tomu, aby vonkajší nepriateľ napadol aj vnútornú štruktúru ekonomiky. Inak povedané, treba sa vyhnúť prudkému rastu nezamestnanosti, bankrotov a nesplatených úverov. Musíme zachrániť čo najviac ekonomických vzťahov.

Koľko ľudí stratí prácu a ako dlho budú bez práce?

Veľmi to závisí od prijatých ekonomických opatrení. Ak štát preberie na seba veľkú časť mzdových nákladov firiem, nemuselo by dôjsť k masívnemu nárastu ľudí bez práce. V našich scenároch počítame s rastom nezamestnanosti o viac ako 100-tisíc. Väčšina z nich by sa mohla vrátiť do práce na horizonte do konca roku 2021.

Ktoré sektory budú najviac zasiahnuté?

Veľmi intenzívne monitorujeme vývoj dát z eKasy, ktoré naznačujú, že niektoré sektory ako ubytovanie alebo reštaurácie prežívajú extrémne prepady tržieb. Všade, kde je veľa sociálnych kontaktov, karanténne opatrenia existenčne ohrozujú firmy. Bohužiaľ, charakter boja proti pandémii si to vyžaduje.


Väčšie obavy zo sociálnych kontaktov prekreslia nákupné správanie, cestovateľské destinácie a viac aktivity sa presunie do virtuálneho priestoru.

Ktoré sektory môžu byť trvalo zmenené? Automotive? Zdieľané služby? Priemysel?

Takmer všetky odvetvia budú musieť z dlhodobého hľadiska počítať s väčšími či menšími trvalými zmenami. V priemysle sa ešte môže zrýchliť proces automatizácie a robotizácie. Raketový vzostup zdieľaných služieb môže byť taktiež spomalený zmenenými preferenciami spotrebiteľov. Väčšie obavy zo sociálnych kontaktov prekreslia nákupné správanie, cestovateľské destinácie a viac aktivity sa presunie do virtuálneho priestoru. Vzniknú nové biznismodely.

Kríza je šanca na ďalší rozvoj, ľudí prepúšťať nechceme,
hovorí šéf rodinnej pekárenskej spoločnosti

Aké môžu byť sekundárne efekty krízy? Ktoré oblasti sú najviac zraniteľné?

Obávam sa najmä sekundárnych efektov v oblasti zadlžovania krajín. Môže to mať netriviálne následky aj pre dokončenie inštitucionálnej infraštruktúry eurozóny. Naopak, pozitívne zmeny môžu nastať v systémoch zdravotníctva a pri úspešnom zvládnutí problému môže narásť aj dôvera v štát.

Aký veľký vankúš v dlhu si môžeme dovoliť minúť?

Pre malé krajiny je najlepšou poistkou proti krízam nízky dlh. Našťastie, verejný dlh na Slovensku nebol pred krízou veľmi vysoký, aj keď bol vyšší, než by si dobré ekonomické časy boli žiadali. Ak bude pandémia krátkodobá, záchranné opatrenia posunú dlh do viac rizikových, ale ešte nie kritických, pásiem. Bez zásadných štrukturálnych zmien vo verejných financiách bude však nemožné vrátiť sa k bezpečnejším hodnotám.

Aké kroky bude musieť vláda robiť po prekonaní krízy – kľúčové oblasti, kde treba robiť reformy?

Len ťažko si viem predstaviť robenie poriadku po kríze bez zásadných zmien v dôchodkovom systéme a v zdravotníctve. Penzie treba od A po Z prekopať. Všetky tri piliere potrebujú renováciu. Zdravotníctvo je požierač verejných zdrojov bez adekvátnych výsledkov už roky. Ani tam nepomôžu postupné zlepšenia. Bez generálnej opravy sa dlhodobej stability nedočkáme.

Nad čím sa osobne momentálne najviac zamýšľate?

Z ekonomického hľadiska ma najviac zamestnáva otázka riešenia dlhov po kríze. Ale aj ekonóm je len človek, a preto často rozmýšľam aj o tom, kam budú smerovať moje prvé dovolenky po pandémii.

A kam budú smerovať…

Ešte nie som rozhodnutý, ale zo solidarity sú vysoko na zozname aj Taliansko a Španielsko.

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?