Svetová banka vníma umelú inteligenciu ako motor hospodárskeho napredovania pre rozvojové krajiny. Belgická televízia RTBF však vo svojej analýze zo štvrtka 6. augusta upozornila na úskalia tejto vízie.
Vo svojej prvej správe na túto tému Svetová banka nabáda rozvojové krajiny, aby „nezmeškali vlak umelej inteligencie“. Podľa RTBF sa však za touto ambíciou skrýva množstvo prekážok ako nerozvinutá infraštruktúra, nedostatok údajov a zručností a riziko novej technologickej závislosti. Viacerí odborníci varujú, že umelá inteligencia by naopak mohla rozdiely medzi rozvinutými a rozvojovými štátmi skôr zväčšiť.
Svetová banka odhaduje, že po pandémii covid-19, vojnách na Ukrajine a Blízkom východe a rastúcich cenách energií a potravín budú 20. roky 21. storočia najslabším desaťročím za uplynulých 30 rokov. Hlavný ekonóm banky Indermit Gill už teraz hovorí o „stratenom desaťročí“.
Banka vníma umelú inteligenciu ako nový motor hospodárskeho rozvoja, tvrdí, že umožní rozvojovým krajinám „dosiahnuť za desaťročie to, čo by inak trvalo storočie“. Predpokladom je, že zainvestujú do elektrických sietí, konektivity, rozvoja zručností a inštitúcií. Svetová banka neobhajuje preteky vo vývoji najvýkonnejších modelov AI či vytvorenie afrického ChatGPT. Razí pragmatický prístup – menšie, lacnejšie modely AI prispôsobené miestnym realitám. Cieľom je zlepšiť základné služby, ako sú zdravotníctvo, poľnohospodárstvo, vzdelávanie a verejná správa.
Nicolas van Zeebroeck, profesor digitálnej ekonómie na Slobodnej bruselskej univerzite pre RTBF uviedol, že správa Svetovej banky zdôrazňuje skutočné príležitosti, lebo najväčšou nevýhodou rozvojových krajín je nedostatok špičkových odborných znalostí v medicíne, poľnohospodárstve či spravodlivosti. Tu môže byť umelá inteligencia skratkou, ako odborné znalosti získať rýchlejšie.
V regiónoch, kde je nedostatok špecialistov, by AI mohla sprístupniť nedostupné odborné znalosti zdravotníkom, poľnohospodárom i verejným činiteľom. Van Zeebroeck súhlasí, že nemá zmysel konkurovať Spojeným štátom alebo Číne, ktoré majú pri budovaní umelej inteligencie 20-ročný náskok. Treba sa zamerať na menšie, špecializovanejšie modely, ktoré sú „vyškolené“ na to, aby uspokojili miestne potreby.
Gaurav Nayyar, hlavný autor správy, tvrdí, že čas je kľúčový a okno príležitostí vyriešiť problémy, ktoré zostávajú nevyriešené celé desaťročia, je úzke.
Van Zeebroeck upozornil, že tento argument už odznel pri nástupe internetu, mobilných telefónov či teraz s blockchainom. Zakaždým je tu sľub, že technológia môže obísť štrukturálne slabiny. Belgický výskumník je kritický voči sľubom o „historickom dobiehaní“. Aj SB uznáva, že umelá inteligencia bude účinná iba vtedy, ak bude existovať elektrina, digitálne siete, dáta, zručnosti a silné inštitúcie – rovnaké výzvy, ktorým rozvojové krajiny čelia po desaťročia.
„Pokiaľ neinvestujete do dodávok energie, pripojenia alebo informačných systémov, nedosiahnete nič ani s umelou inteligenciou,“ odkázal van Zeebroeck. Pýta sa, ako majú postupovať krajiny, kde miera chudoby je veľmi vysoká a miera gramotnosti nie je optimálna.
Van Zeebroeck prirovnáva AI k športovému autu. „Bude to oveľa rýchlejšie, ale cesta sa tým neskráti. Ak je cesta plná výmoľov, veľa času to neušetrí. Stále musíte vedieť, ako šoférovať. A mať benzín v nádrži,“ poznamenal.
V subsaharskej Afrike takmer tretina vidieckych škôl nemá stabilné zásobovanie elektrinou a viac ako dve tretiny nemajú spoľahlivé internetové pripojenie.
