Nezdedil majetok, nemal spoločníkov ani kontakty. Napriek tomu vybudoval podnikanie v náročnom a kapitálovo intenzívnom odvetví.
Všetko podriadil futbalu. Štúdium, voľný čas, celý život. Keď si poranil koleno a už nikdy sa nevrátil do pôvodnej formy, dlho sa s tým nedokázal zmieriť. Bojoval ďalej, no s čoraz menšími výsledkami. Napokon mu sám riaditeľ Wisly povedal: „Už tomu neveríme, nič z toho nebude.“ Z ihriska odchádzal so slzami v očiach. Mal vtedy 19 rokov a žiadnu inú predstavu o svojej budúcnosti.
Dnes je 38-ročný Maciej Trzmielewski majiteľom krakovskej developerskej spoločnosti, ktorej konsolidované výsledky vykazujú aktíva v hodnote viac ako miliardy zlotých. A jeho ambície siahajú ešte oveľa ďalej. Popritom sa naučil, ako ísť proti prúdu.
„Keď nemáte peniaze, ale máte cieľ, musíte byť vynaliezaví. Oplatí sa to však, pretože najnáročnejšie investície môžu priniesť obrovské výnosy. Obmedzený kapitál podporuje mimoriadnu kreativitu,“ tvrdí.
Výrazne ho ovplyvnil otec Roman, vojak a športovec.
Bol viacnásobným majstrom Poľska v pomerne okrajovej športovej disciplíne – orientačnom behu. Trzmielewski, ktorého od detstva nakazila otcova športová vášeň a vojenská disciplína, sa tiež venoval orientačnému behu. Neskôr k nemu pridal futbal, ktorému napokon začal venovať všetko. Hral za krakovskú Wislę v čase, keď tím dosahoval výrazné úspechy a vyhrával poľskú Ekstraklasu. Trzmielewski bol dokonca kapitánom poľskej mládežníckej reprezentácie a dvojnásobným majstrom súťaže Młoda Ekstraklasa.
V hlave mu neustále zneli otcove slová, ktoré mu vštepoval odmalička: „Ak chceš byť dobrý, musíš trénovať. Ak chceš byť najlepší, musíš mať posadnutosť.“
Posadnutý bol nielen futbalom, ale aj samotným tréningom. Po niekoľkohodinových bežných tréningoch chodil na vedľajšie ihrisko štadióna WKS Wawel. Dodnes tam stojí drevená stena s namaľovanou bránkou, do ktorej kopal loptu až do neskorých večerných hodín. V zime behával v lese Lasek Wolski v snehu siahajúcom po kolená, aby si ešte viac zlepšil kondíciu.
Keď ako 16-ročný nastúpil v poslednom zápase sezóny za poľskú reprezentáciu proti Ukrajine, v závere stretnutia vyskočil na hlavičku a dopadol na koleno. Pretrhol si krížne väzy. Ten deň všetko zmenil. Musel podstúpiť operáciu, no nič sa nezlepšilo. Koleno ho naďalej bolelo. Ani druhá operácia veľmi nepomohla. Pri tretej mu odstránili časť jabĺčka. Bez výsledku. Nasledoval štvrtý a piaty zákrok. Mesiace trávil na rehabilitáciách a cvičil, len aby sa mohol vrátiť k športu. Nepodarilo sa.
„Moji spoluhráči už vtedy podpisovali lukratívne zmluvy. So závisťou som ich sledoval v televíznych zápasoch,“ spomína.
On sa medzitým musel s futbalom rozlúčiť. Športová ambícia a túžba niečo dosiahnuť v ňom však zostali. Mal vtedy 19 rokov a rozhodol sa, že si musí nájsť inú športovú disciplínu – tentoraz nie fyzickú.
„Šport ma naučil, že nejde o víťazstvo v jednom zápase alebo sezóne. Človek musí vybudovať sám seba, byť silný a odolný voči námahe a neúspechom. Neustále sa rozvíjať, udržiavať si úroveň celé roky a zároveň si užívať hru. Dnes sa na podnikanie pozerám rovnako. Budujem ho s výhľadom na desaťročia,“ hovorí.
Ako 20-ročný si založil živnosť. Vyskúšal rôzne podnikateľské aktivity – mal agentúru, ktorá sa zaoberala platením účtov, aj kaviarne. Prešiel si finančným sprostredkovaním a napokon sa dostal k nehnuteľnostiam.
„Do jednotlivých odvetví som vstupoval a veľmi rýchlo z nich odchádzal. Stále som hľadal ďalej,“ spomína.
Vlastnú výkonnosť však v hlave neustále porovnával s bývalými spoluhráčmi z ihriska. Zároveň investoval do seba a svojho rozvoja. Hľadal odpoveď na otázku, na čo má najlepšie predpoklady a schopnosti.
Prelomové investície do pozemkov
„A veľmi vedome som sa ako 25-ročný rozhodol vstúpiť do developerského odvetvia,“ rozpráva.
V tomto odvetví nikoho nepoznal a nemal ani žiadne skúsenosti. Peniaze na začiatok si našetril sám zo ziskov, ktoré mu priniesli všetky predchádzajúce podnikateľské aktivity. Spolu išlo o milión zlotých. Celú sumu investoval do nehnuteľností. Rozhodol sa, že za tieto peniaze kúpi pozemky v Krakove, zvýši ich hodnotu a následne ich predá so ziskom.
„Od začiatku som hľadal pozemky, ktorých hodnotu bolo možné reálne zvýšiť – napríklad zlúčením parciel alebo kúpou spoluvlastníckych podielov, zmenou parametrov zástavby, zabezpečením prístupu k ceste či získaním územného rozhodnutia alebo stavebných povolení,“ vysvetľuje Maciej Trzmielewski. „Práve to bol odrazový mostík, vďaka ktorému máme dnes taký rozsah podnikania,“ dodáva.
Po prvých úspešných transakciách s nákupom a predajom pozemkov zarobil dosť na to, aby mohol rozbehnúť svoj prvý developerský projekt. Išlo o výstavbu 55 bytov na troch zlúčených parcelách. Získaním územného rozhodnutia a zmenou funkčného využitia pozemku z individuálnej na viacbytovú výstavbu zvýšil jeho hodnotu z 1,5 milióna na šesť miliónov zlotých. Táto suma sa následne stala jeho 25-percentným vlastným vkladom pri financovaní projektu úverom. Vďaka tomu mohol získať od bánk 15 miliónov zlotých.
Spomína aj na kancelársku budovu, ktorá patrí jeho spoločnosti Imperial Capital. Pred 12 rokmi kúpil pozemok v mestskej dražbe za 1,2 milióna zlotých. Neskôr dokúpil ďalšie tri menšie susedné parcely za tristotisíc zlotých. Podarilo sa mu tiež získať územné rozhodnutie a stavebné povolenie na výstavbu deväťpodlažnej kancelárskej budovy namiesto pôvodne plánovaných troch poschodí. Hodnota pozemku tým vzrástla na 11 miliónov zlotých. S takto pripravenou dokumentáciou potom išiel do banky žiadať o financovanie výstavby.
S bankami to však nebolo jednoduché.
„Predstavme si 25-ročného človeka, ktorý má nápad, nulové skúsenosti a len málo vlastných prostriedkov,“ usmieva sa Trzmielewski.
Niet sa čomu čudovať, že žiadna komerčná banka nechcela financovať jeho projekty. Nevzdal sa však a napokon sa mu podarilo presvedčiť na spoluprácu menšie družstevné banky. Prvé úvery vo výške 20 až 35 miliónov zlotých ručil vlastným súkromným majetkom a pozemkami, ktoré vkladal do projektov.
Podnikal samostatne, bez akýchkoľvek spoločníkov. Nemá ich dodnes – vlastní sto percent podielov v Imperial Capital. Všetko robil sám, od vybavovania e-mailov a vystavovania faktúr až po rokovania s architektmi a dodávateľmi.
Pri prvých investíciách zadával jednotlivé činnosti externým spolupracovníkom: architektom, subdodávateľom, generálnemu dodávateľovi, právnikom či predajcom.
„Na začiatku som realizoval projekty tak, že som si k nim vyberal partnerov. Vždy som mal talent odhadnúť ľudí. Stačil krátky rozhovor a už som vedel, s kým chcem spolupracovať,“ tvrdí Maciej Trzmielewski.
Paweł Rusnak, prezident spoločnosti Ruko, krakovského generálneho dodávateľa stavieb, sa s Trzmielewským zoznámil v roku 2015 pri jeho prvom projekte – výstavbe kancelárskej budovy, ktorá sa neskôr stala sídlom Imperial Capital.
„Od začiatku opakoval, že bude najväčším developerom v Krakove. Priznám sa, že k týmto vyhláseniam som pristupoval s určitou rezervou. Bol to mladý chlapec plný ambícií, ale bez väčších skúseností v odvetví,“ spomína. „Rýchlo sa však ukázalo, že jeho ambície sprevádzajú veľká pracovitosť a odhodlanie,“ dodáva.
Maciej Trzmielewski sa od začiatku intenzívne zapájal do svojich investícií, a to už vo fáze projektovania.
„Mal vlastnú predstavu a len ťažko sa dal od nej odhovoriť. Spomínam si napríklad na projekt sklenených balkónových zábradlí. Inšpektora, projektanta aj statika presviedčal o svojom riešení tak dlho, až napokon presadil svoj návrh. Podobne to bolo s veľkými oknami, na ktorých mu tiež veľmi záležalo. Mal vlastnú víziu, bol náročný a v otázke detailov nekompromisný. Aj preto sa jeho investície vyznačujú nielen originálnou architektúrou, ale sú zároveň premyslené z hľadiska funkčnosti a budúceho používania,“ tvrdí Rusnak, ktorého spoločnosť dodnes spolupracuje s Imperial Capital.
Vstupoval tam, kam ostatní developeri nechceli
Trzmielewski dlhý čas zámerne vstupoval do investícií, ktorým sa ostatní developeri vyhýbali.
„Po dôkladnej analýze sa často ukáže, že problém sa dá vyriešiť. Vždy som pripravoval niekoľko alternatívnych scenárov. Pozemky som si zabezpečoval prostredníctvom predbežných zmlúv, často aj na niekoľko mesiacov, a počas tohto obdobia som pracoval na odstránení najväčších rizík. K samotnej kúpe sme pristúpili až po ich obmedzení,“ vysvetľuje šéf Imperial Capital.
Priznáva, že nie vždy správne odhadol čas potrebný na prípravu projektu. Jeden z nich napríklad rozbieha až teraz, po šiestich rokoch príprav a čakania, hoci pôvodne predpokladal, že mu to zaberie najviac dva roky.
Imperial Capital má v súčasnosti vo výstavbe tisíc bytov. S rastúcim rozsahom podnikania Trzmielewski upustil od outsourcingu a všetky potrebné kompetencie sústredil priamo vo firme. Ide o stavebnú realizáciu, projektovanie, kontroling, financie aj marketing.
„Trh sa profesionalizuje a čoraz väčší význam majú rozsah podnikania, kapitál a organizačné schopnosti. Pred niekoľkými rokmi som dospel k záveru, že ak sa chceme naďalej dynamicky rozvíjať a konkurovať najväčším hráčom, musíme vybudovať silnú organizáciu s kompletným súborom kompetencií,“ hovorí generálny riaditeľ spoločnosti.
Krakovský developer dosiahol za rok 2024 EBITDA na úrovni 50,2 milióna zlotých, za rok 2025 to bolo 42,4 milióna zlotých.
„Rok 2025 sa niesol v znamení kumulácie stavebnej fázy. Pri ôsmich investíciách došlo k vysokej koncentrácii uvádzania projektov do realizácie, a teda aj vynakladania nákladov. Výnosová hodnota týchto projektov presahuje 850 miliónov zlotých. S podpisovaním zmlúv a vykazovaním výnosov začíname v štvrtom štvrťroku 2026. Až roky 2026 a 2027 preto budú obdobím realizácie výnosov z týchto investícií,“ vysvetľuje Maciej Trzmielewski.
„Chorobná“ ambícia
Priznáva, že v minulosti odvodzoval svoju hodnotu od toho, koľko toho dokáže urobiť, koľko toho vie a koľko povinností dokáže niesť na svojich pleciach. Čím viac toho zvládal, tým silnejší sa cítil. S vlastnou ambicióznosťou dlho nedokázal nájsť rovnováhu.
„Chcel som príliš veľa a príliš rýchlo. Zranenia v športe aj skúsenosti z podnikania ma naučili, že ambícia má byť motorom, nie vodičom,“ tvrdí.
Pochopil to až vtedy, keď dvakrát skončil v nemocnici.
„Telo opäť nevydržalo tempo, ktoré som mu diktoval,“ spomína.
Dnes sa snaží držať svoje ambície na uzde. Deleguje zodpovednosť a buduje organizáciu tak, aby nebola závislá od neho. Sám sa chce sústrediť už len na strategické záležitosti a kľúčové investície.
Jeho spoločnosť sa v súčasných podmienkach financuje predovšetkým z vlastného kapitálu. V ďalšom poradí využíva bankové financovanie alebo emisie dlhopisov. V budúcom roku zvažuje vstup na trh Catalyst. Má aj ďalšie odvážne plány: developer chce expandovať do Varšavy a Trojmesta. Spoločnosť vlastní aj pozemky na výstavbu dvesto bytov v Katoviciach. A to tak trochu náhodou.
„Zaujímal nás pozemok v Krakove, no jeho majiteľ ho predával výlučne v balíku. Preto sme kúpili oba pozemky, spolu s rozlohou viac ako 30-tisíc štvorcových metrov úžitkovej plochy, približne za sto miliónov zlotých. Našou prioritou sú iné trhy. V budúcom roku chceme zazmluvniť nové pozemky v hodnote 250 miliónov zlotých,“ uvádza Trzmielewski.
V Krakove je jedným z faktorov, ktoré výrazne ovplyvňujú cenu bytov, práve cena pozemkov. Ešte donedávna tvorila pôda 20 až 25 percent nákladov na developerský projekt. Dnes však podľa Agnieszky Widłak-Lindsay, predsedníčky krakovskej pobočky Poľského zväzu developerských spoločností, v dôsledku minimálnej ponuky stavebných pozemkov dosahuje miestami až 65 percent.
Rast cien bytov sa zastavil
V posledných rokoch zároveň ponuka bytov prevyšuje dopyt.
„Veľká ponuka bytov účinne obmedzuje tlak na zvyšovanie cien. Zmeny priemernej ceny vyplývajú predovšetkým zo štruktúry dostupných bytov, nie zo všeobecného rastu cien,“ vysvetľuje Marek Wielgo, expert portálu RynekPierwotny.pl.
Napriek tomu zostáva metropola Malopoľska jedným z najdrahších rezidenčných trhov v krajine. Podľa analýzy spoločnosti Otodom dosiahla priemerná cena predaných bytov v Krakove v septembri 2026 viac ako 17,8-tisíc zlotých za štvorcový meter. Bola tak vyššia ako vo Varšave, kde nedosahovala ani 17,8-tisíc zlotých za štvorcový meter.
Agnieszka Widłak-Lindsay však zdôrazňuje, že krakovskí developeri majú pre koho stavať. Podľa prognóz poľského štatistického úradu GUS bude navyše počet obyvateľov Krakova neustále rásť minimálne do roku 2035 a priblíži sa k hranici 840-tisíc.
„Problémom Krakova je, naopak, nízka ponuka pozemkov. Jednoducho povedané, chýbajú plochy, na ktorých by sa dalo stavať,“ tvrdí Agnieszka Widłak-Lindsay.
Imperial Capital má v súčasnosti vo svojom portfóliu takmer tritisíc bytov vo výstavbe a v príprave. Odhadovaná predajná hodnota týchto projektov (GDV) dosahuje 2,5 miliardy zlotých. Až 95 percent pozemkov zabezpečených na výstavbu patrí spoločnosti, zvyšných päť percent má rezervovaných na základe predbežných zmlúv. Na 70 percentách parciel už bolo vydané stavebné povolenie.
Maciej Trzmielewski dnes nie je v kontakte so svojimi bývalými spoluhráčmi. Každý sa vydal vlastnou cestou. Futbalové zápasy však stále sleduje. A dokonca sa mu aj po toľkých rokoch pravidelne sníva, že hrá futbal.
Článok vyšiel na forbes.pl.