Predaj budúcnosti ešte predtým, ako nastane, vyniesol Brettovi Adcockovi majetok v hodnote desiatok miliárd dolárov. Najprv lietajúce taxíky, teraz androidy poháňané umelou inteligenciou. Roboty sú skutočné. Rozdiel medzi tým, čo dokážu dnes, a tým, čo podľa neho budú vedieť v budúcnosti, je však stále obrovský.
Brett Adcock strávil uplynulé desaťročie tým, že premieňal zajtrajšok na peniaze.
Prvých 30 miliónov dolárov (27,1 milióna eur) zarobil tradičným spôsobom: vybudoval pracovný portál Vettery a v roku 2018 ho predal za 110 miliónov dolárov (99,5 milióna eur). Všetko, čo nasledovalo, už bolo založené na schopnosti oceniť produkt, ktorý mal prísť na trh až v budúcnosti. V roku 2021 uviedol spoločnosť Archer Aviation, ktorá vyvíja lietajúce taxíky, na burzu prostredníctvom fúzie so spoločnosťou typu SPAC. Archer Aviation tak získala 858 miliónov dolárov (775,8 milióna eur) pri ocenení 1,7 miliardy dolárov (1,54 miliardy eur), hoci jej lietadlo dovtedy neabsolvovalo ani jeden komerčný let.
Investorov presvedčil, aby spoločnosť Figure ocenili na 39 miliárd dolárov (35,3 miliardy eur), hoci jej humanoidné roboty v tom čase pracovali len na menších pilotných projektoch v továrňach a v prísne kontrolovaných demonštráciách. Tento máj získal pre spoločnosť Hark, ktorá vyvíja asistenta umelej inteligencie, ďalších sedemsto miliónov dolárov (633,3 milióna eur) pri ocenení šesť miliárd dolárov (5,43 miliardy eur). V tom čase ešte nemala na trhu žiadny produkt.
Za tým všetkým je skutočná práca. Vettery bola nepochybným úspechom. Archer vyvinul plnohodnotné elektrické lietadlo s vertikálnym vzletom a pristátím. Humanoidné roboty spoločnosti Figure pracovali na výrobnej linke BMW a podľa údajov automobilky pomohli vyrobiť 30-tisíc vozidiel X3. Adcock, ktorý ešte nedovŕšil ani 40 rokov, má povesť človeka schopného získavať obrovské finančné prostriedky, prilákať talentovaných inžinierov a uvádzať do prevádzky technicky náročné stroje. V súčasnosti je generálnym riaditeľom troch spoločností. A pokiaľ ide o humanoidné roboty, patrí k ich najväčším nadšencom.
„Z dlhodobého hľadiska budeme mať možno na planéte 10 či 20 miliárd humanoidov,“ hovorí. „Budú riadiť celý dodávateľský reťazec. Budú vám stavať domy.“
Adcock má však aj povesť človeka, ktorý rád preháňa. Z pilotného projektu sa v jeho podaní stáva flotila robotov. Rozkol s významným partnerom sa mení na jednoznačnú technickú porážku druhej strany. Jeho vzostup to však nespomalilo. Počiatočný pokrok sa premieňa na ocenenie 39 miliárd dolárov (35,3 miliardy eur). Jeho podnikateľské aktivity aj spôsob, akým o nich verejne rozpráva, mu priniesli majetok presahujúci 20 miliárd dolárov (18,1 miliardy eur) a zároveň prinútili spoločnosti BMW, OpenAI a Archer verejne uvádzať veci na pravú mieru.
Adcockovo tvrdenie, že v spoločnosti Archer „navrhol, skonštruoval a letovo otestoval päť generácií lietadiel“? Hovorca Archeru ho označuje za „úplne nepresné“ a dodáva, že „od svojho odchodu v roku 2022 Adcock opakovane zveličuje svoj prínos“. Adcockov hovorca to spochybňuje a tvrdí, že Archer sa „pokúša privlastniť si zásluhy za jeho úspechy a zľahčovať ich“.
A čo pilotný projekt s BMW v roku 2025? Podľa Adcockovho opisu zahŕňal „flotilu robotov, ktoré vykonávali komplexné operácie od začiatku do konca“. BMW pre Forbes uvádza, že v jednom okamihu pracoval iba jeden robot Figure, zatiaľ čo druhý bol pripravený vystriedať ho počas nabíjania.
Potom je tu dohoda s OpenAI. Výskumné laboratórium v oblasti umelej inteligencie sa v roku 2024 zapojilo do investičného kola série B spoločnosti Figure a obe firmy sa pustili do vývoja modelov, ktoré mali poháňať roboty Figure. Celý projekt sa však rozpadol za menej než rok.
OpenAI vysvetľuje rozchod tým, že Figure „opakovane nedokázala splniť dohodnuté záväzky, neposkytovala potrebnú softvérovú a hardvérovú podporu“ a v spolupráci sa objavili bližšie nešpecifikované „problémy“. Adcock tvrdí, že OpenAI prepustil on, pretože jeho tím ju „výrazne prevyšoval“.
Nič z toho ho však nezastavilo. Forbes teraz odhaduje jeho majetok na 23,4 miliardy dolárov (21,2 miliardy eur), najmä vďaka prudkému rastu ocenenia spoločnosti Figure. Ak totiž humanoidný robot teoreticky dokáže všetko, čo človek, akú hodnotu mu možno pripísať?
Budúcnosť trhu s humanoidnými robotmi je v súčasnosti prakticky nečitateľná. Morgan Stanley odhaduje, že do roku 2050 bude mať hodnotu päť biliónov dolárov (4,52 bilióna eur). Citi hovorí o siedmich biliónoch dolárov (6,33 bilióna eur). UBS odhaduje až 1,7 bilióna dolárov (1,54 bilióna eur). RBC predpovedá hodnotu deväť až 12 biliónov dolárov (8,14 až 10,86 bilióna eur). V tejto opojnej hmle neistoty vzrástlo ocenenie spoločnosti Figure za 19 mesiacov z 2,6 miliardy dolárov (2,35 miliardy eur) na 39 miliárd dolárov (35,3 miliardy eur).
Práve v takomto prostredí sa Adcockovi darí. Aj preto dokáže sebavedome hovoriť o tom, že humanoidné roboty prevezmú veľkú časť globálneho trhu s ľudskou prácou, ktorého ročná hodnota dosahuje 42 biliónov dolárov (38 biliónov eur). Existujú však vážne prekážky, napríklad nedostatok tréningových dát či odpor odborových organizácií. Nehovoriac o tom, že naučiť humanoidného robota používať nožnice je stále nemožné. Navyše neexistuje žiadna ľahko dostupná internetová databáza ľudského správania, z ktorej by bolo možné čerpať údaje na trénovanie robotov.
Priatelia, ako napríklad Marc Benioff, sú z jeho maximalistickej vízie nadšení. „Je mimoriadne pozitívny, mimoriadne energický a má veľkolepú víziu… Vyslovuje veľmi odvážne tvrdenia o budúcnosti, ktoré sme doteraz poznali len zo sci-fi literatúry,“ hovorí spoluzakladateľ spoločnosti Salesforce, ktorá investovala do Figure.
Adcock sa môže pochváliť aj mimoriadne silnou podporou Jensena Huanga, šéfa technologického gigantu Nvidia. Huang tvrdí, že Adcock má „výnimočnú schopnosť predstavovať si budúcnosť“ a zároveň dokáže zvládnuť „náročnú prácu potrebnú na jej vybudovanie“. Nvidia patrí aj medzi investorov spoločnosti Figure.
Humanoidné roboty sú jednou z najstarších ľudských fantázií. Starovekí Gréci si predstavovali Héfaista so zlatými služobníčkami, ktoré dokázali myslieť a hovoriť. Leonardo da Vinci načrtol mechanického rytiera, ktorý sa dokázal posadiť a mávať rukami. Spoločnosť Westinghouse predstavila na Svetovej výstave v roku 1939 robota Elektra, ktorý sa nemotorne pohyboval po výstavnej ploche. Meral viac ako dva metre, bol vyrobený z hliníka a dokázal reprodukovať sedemsto slov pomocou gramofónového záznamu. Najprv laná a kladky, potom relé a dnes neurónové siete. Každá epocha vytvára roboty z toho, čo má práve k dispozícii, a svoje výtvory zároveň prezentuje v lepšom svetle, než si zaslúžia.
Pre Adcocka je budúcnosť jasná. V každej domácnosti bude humanoidný robot, ktorého si ľudia prenajmú možno za päťsto či šesťsto dolárov mesačne (452 až 543 eur). Bude prať, vykladať umývačku riadu, upratovať kuchyňu a zbierať detské hračky. Svet sa tak zbaví každodennej namáhavej práce. „Myslím si, že ho bude mať každý človek, rovnako ako telefón alebo auto,“ hovorí.
Rozľahlé sídlo spoločnosti Figure v kalifornskom San Jose má rozlohu tristotisíc štvorcových stôp, teda približne 27 870 štvorcových metrov, a je navrhnuté tak, aby ohromovalo návštevníkov. Pripomína kulisy z filmu Jamesa Camerona. Chodbami sa prechádzajú roboty ako radoví zamestnanci. Niektoré trénujú prehadzovanie balíkov v makete skladu. Návštevníci dostávajú nálepky, ktorými si majú zakryť fotoaparáty na telefónoch. Zamestnanci následne kontrolujú, či ich správne nalepili.
Adcock sa široko usmieva ako dieťa, ktoré sa práve chystá pochváliť sa obrovskou sopkou vyrobenou z papier-mâché. „Vyzerá to ako zo sci-fi, však?“
A skutočne. Adcock pritom chce byť vždy priamo v centre diania. Rád sa venuje aj tým najmenším detailom. Jeho pracovný stôl sa nachádza uprostred kancelárie neďaleko malého múzea robotov Figure. Pracuje neúnavne. Hovorí, že denne absolvuje približne šesť produktových a technických porád, na ktorých diskutuje o konštrukcii robotickej nohy, určuje priority pri opravách softvérových chýb a snaží sa prilákať nových talentovaných odborníkov.
Počas popoludňajšej porady venovanej dizajnu ho nadchne vizualizácia budúcej nabíjacej stanice pre roboty Figure. Ide o kruhový sklenený sarkofág, do ktorého humanoid cúvne, akoby vstupoval do žiariaceho sci-fi portálu vedúceho do budúcnosti.
„Tá nabíjačka je fantastická,“ hovorí. Keď si ju predstaví v domácnosti, nadšene dodáva: „Je to umelecké dielo.“
V Silicon Valley stoja Adcockove spoločnosti trochu bokom od tradičnej hierarchie tamojšieho investičného prostredia. Forbes oslovil tucet popredných investorov z fondov zaradených do nášho rebríčka Midas List, ktorí podporili spoločnosti z oblasti robotiky. Všetci spochybnili ocenenie Figure a niektorí vyjadrili výhrady aj k Adcockovým tvrdeniam.
Jemu je to jedno. Financie získava aj naďalej, a to prostredníctvom siete investorov, ktorí združujú kapitál na investície do jeho spoločností, ako aj strategických investorov, medzi ktorých patria Salesforce a Nvidia.
„Ak budeme potrebovať získať ďalší kapitál, máme k dispozícii naozaj veľkú finančnú silu a veľký záujem aj dopyt,“ hovorí Adcock. „Myslím si, že to zvládneme.“
Keď sa spoločnosť Figure minulý rok pokúšala získať 1,5 miliardy dolárov (1,36 miliardy eur) pri predinvestičnom ocenení 38 miliárd dolárov (34,4 miliardy eur), investičná dohoda vyčlenila až 1,2 miliardy dolárov (1,09 miliardy eur) pre dve pomerne neznáme spoločnosti rizikového kapitálu – Parkway Venture Capital a Align Ventures. Ani jedna z nich však nemala dostatok aktív na takú vysokú investíciu. Align nedávno oznámila vytvorenie fondu v hodnote 125 miliónov dolárov (113,1 milióna eur), z ktorého chce poskytovať menšie investície spoločnostiam vyrábajúcim spotrebný tovar. Podporila napríklad značku perlivej vody Olipop a výrobcu náplastí na akné Starface.
Obe firmy doplnili svoje investičné podiely prostredníctvom takzvaných účelovo vytvorených investičných spoločností (SPV). Ide o fondy zamerané na jednu konkrétnu spoločnosť, ktoré umožňujú investorom zapojiť sa do investičného kola. Align prijímala aj investície vo výške len stotisíc dolárov (90 470 eur). Keď sa investičné kolo uzavrelo, ocenenie Figure dosiahlo 39 miliárd dolárov (35,3 miliardy eur). O rok skôr pritom predstavovalo 2,6 miliardy dolárov (2,35 miliardy eur). Spoločnosť sa tak dostala medzi 20 najhodnotnejších súkromných firiem na svete a jej ocenenie sa takmer vyrovnalo hodnote jej významného partnera, automobilky BMW. Adcock tvrdí, že investori na tom dobre zarobili.
„Ak sa nám podarí ako prvým vyriešiť skutočnú inteligenciu humanoidného robota na najväčšom adresovateľnom trhu na svete,“ hovorí. „Myslím si, že 40 miliárd dolárov (36,2 miliardy eur) je pravdepodobne veľmi nízke ocenenie.“
Kľúčovým dôvodom takéhoto mimoriadneho nárastu ocenenia boli flotily robotov určené pre dvoch veľkých zákazníkov, ktoré však ešte neboli nasadené do prevádzky. Išlo o automobilku BMW a nemenovanú spoločnosť, ktorou je podľa ľudí oboznámených so situáciou UPS.
Adcock verejne vyhlásil, že medzi týmito dvoma spoločnosťami vidí „možnosť nasadiť stotisíc robotov v priebehu nasledujúcich štyroch rokov“. V memorande určenom potenciálnym investorom do SPV spoločnosť Align uviedla, že nasadenie stotisíc robotov za toto obdobie by pri súčasných cenových predpokladoch prinieslo „deväť miliárd dolárov (8,14 miliardy eur) v ročných opakujúcich sa príjmoch (ARR)“.
Pilotný projekt BMW, ktorý sa skončil koncom minulého roka, bol významným úspechom. Automobilka potvrdzuje, že robot pomáhal pri výrobe desaťtisícov vozidiel a manipuloval približne s 90-tisíc súčiastkami. Rozsah jeho práce bol však oveľa menší, než naznačovali Adcockove verejné vyjadrenia. Na sociálnych sieťach tvrdil, že Figure mala pre automobilku k dispozícii „flotilu robotov, ktoré vykonávali komplexné operácie od začiatku do konca“. BMW však pre Forbes uvádza, že v danom čase pracoval iba jeden robot Figure.
Keď magazín Fortune už skôr informoval o rovnakej skutočnosti, Adcock ho obvinil zo „skresľovania a otvorených klamstiev“ a pohrozil právnymi krokmi. Nikdy verejne nevysvetlil, ktoré informácie považoval za nepravdivé. Hovorca spoločnosti Figure však pre Forbes uviedol, že Fortune „skreslil rozsah našej počiatočnej spolupráce s BMW“.
V júni sa Figure vrátila do závodu automobilky BMW v Spartanburgu v Južnej Karolíne. Adcockove profily na sociálnych sieťach sa opäť zaplnili propagačným obsahom. Zverejnil videá sprevádzané dunivou elektronickou hudbou, na ktorých vylepšené roboty Figure ťahajú ťažké vozíky po areáli závodu.
Keď Adcock opisuje tento projekt pre Forbes, odhaduje, že na mieste je „šesť alebo osem“ robotov Figure. Zároveň tvrdí, že si je „celkom istý“, že BMW za ne platí. Obe informácie si však chce ešte overiť u svojho komunikačného tímu.
„Myslím si, že teraz dostávame zaplatené za všetky roboty,“ hovorí. „Všetci naši zákazníci majú pridelený určitý počet robotov a uzatvorené zmluvy. V súčasnosti sa im snažíme dodať oveľa viac robotov.“
Na takú významnú spoluprácu je to nezvyčajne nejasné vysvetlenie. Vyjadrenie BMW je konkrétnejšie. Automobilka pre Forbes uvádza, že išlo o testovanie dvoch alebo troch robotov mimo výrobnej prevádzky. Projekt sa už skončil a v súčasnosti v závode nepracuje žiadny robot Figure.
Zo štyroch robotov v propagačnom videu podľa BMW vykonával úlohu iba jeden. Zvyšné tri sa na nej nepodieľali. Automobilka zároveň uvádza, že spoločnosť Figure vyslala na miesto päť až 10 ľudí, aby zabezpečili hladký priebeh nakrúcania videa. O ďalšej spolupráci BMW hovorí iba to, že obe spoločnosti „naďalej spolupracujú pri priebežnom hodnotení a výmene poznatkov v oblasti humanoidnej robotiky“. Automobilka odmietla prezradiť, či medzi spoločnosťami došlo k finančnému vyrovnaniu.
Keď sa novinári neskôr Adcocka pýtali na rozpor medzi jeho tvrdeniami a vyjadreniami BMW, odpovedal vyhýbavo. „Nemôžem uviesť presný počet, pretože pri spoločnom skúmaní nových možností využitia robotov ich presúvame medzi našimi prevádzkami podľa toho, kde práve prebiehajú vývojové práce.“
Nezdá sa, že by nejaké humanoidné roboty Figure aktívne pracovali ani v spoločnosti UPS. Hovorca Medzinárodného odborového zväzu Teamsters, ktorý zastupuje zamestnancov UPS, uvádza, že prepravná spoločnosť ho neinformovala o žiadnom testovaní robotov Figure. Podľa odborov má pritom povinnosť informovať ich o všetkých testoch, ktoré sa dotýkajú členov zväzu. UPS sa odmietla vyjadriť k prípadnému vzťahu so spoločnosťou Figure. Rovnako sa zachoval aj Adcock.
Tretím zákazníkom, u ktorého roboty Figure pracujú, je spoločnosť Catalyst Brands, materská firma obchodného reťazca JCPenney. Figure však odmietla uviesť, koľko humanoidných robotov tam pracuje. Obe spoločnosti majú spoločného investora, fond Brookfield.
Figure je skutočná spoločnosť, ktorá sa prezentuje číslami oveľa väčšej firmy. Približne z tisícky humanoidov, ktoré vyrobila, nie je jasné, koľko ich bolo skutočne nasadených do prevádzky ani kde sa nachádzajú. Otázka, kto za ne platí, zostáva otvorená.
Aj bývalý vzťah spoločnosti Figure s technologickým gigantom OpenAI sa niesol v podobnom duchu protichodných vyjadrení. Popredné výskumné laboratórium v oblasti umelej inteligencie pre Forbes tvrdí, že Figure opakovane nedodávala dohodnuté výsledky a nedokázala poskytnúť hardvérovú a softvérovú podporu, ktorú jej výskumníci potrebovali. OpenAI uvádza, že napokon dospela k záveru, že Figure nie je vhodným partnerom na vývoj robotov, a informovala Adcocka o zámere výraznejšie investovať do vlastného vývoja v oblasti robotiky. Figure toto vysvetlenie odmieta. Podľa hovorcu spoločnosti jej tím dosahoval pri trénovaní modelov na robotoch rýchlejší pokrok než OpenAI a nechcel túto činnosť zadávať externému partnerovi. Figure preto spoluprácu ukončila.
V súčasnosti Adcock stavia príbeh spoločnosti Figure na využití robotov v domácnostiach. Ukazuje videá robotov, ktoré sa trénujú v priestoroch prenajímaných cez Airbnb, a tvrdí, že už budúci rok by mohli roboty Figure prichádzať k ľuďom domov a pomáhať im s domácimi prácami.
Humanoidné roboty však podľa Rodneyho Brooksa ešte zďaleka nie sú dostatočne bezpečné na takéto využitie. Brooks je spolutvorcom vysávača Roomba, prvého domáceho robota, ktorého si ľudia začali kupovať vo väčšom počte. „Určite by som nechcel mať humanoidného robota v blízkosti svojich vnúčat,“ hovorí.
Žaloba za neoprávnené prepustenie, ktorú v novembri 2025 podal proti spoločnosti Figure jej bývalý šéf bezpečnosti produktov Rob Gruendel, opisuje interný spor týkajúci sa práve týchto rizík. Podľa žaloby sa Adcock začiatkom minulého roka Gruendela opýtal, čo by bolo potrebné urobiť, aby sa roboty mohli dostať do domácností. Gruendel následne vypracoval plán, ktorého základom bolo rozpoznávanie objektov v okolí a predchádzanie kolíziám so živými bytosťami. Tvrdí, že Adcock sa odmietol zúčastniť na stretnutí venovanom tomuto plánu a nereagoval ani na správy, ktoré sa ho týkali.
Keď Gruendel naliehal na zavedenie opatrení na zníženie rizík, iný manažér spoločnosti Figure mu podľa žaloby povedal, že „[Adcock] by nás za to zastrelil“.
Gruendel tvrdí, že humanoidný robot Figure 02, ktorý bol počas testu v júli 2025 naprogramovaný tak, aby udieral maximálnou silou, dokázal vyvinúť nárazy viac než dvakrát silnejšie, než je potrebné na zlomenie lebky dospelého človeka. Opísal aj poruchu, pri ktorej robot prerazil oceľové dvere chladničky a vytvoril v nich dieru s priemerom približne šesť milimetrov. Len tesne pritom minul jedného zo zamestnancov. Gruendel uvádza, že na riziká opakovane upozorňoval, namietal proti zastaveniu prác na certifikácii núdzového vypínača a niekoľko dní po predložení svojich najpodrobnejších písomných sťažností dostal výpoveď.
Figure spochybňuje niektoré časti Gruendelovho opisu a tvrdí, že je odhodlaná dodržiavať „najvyššie bezpečnostné štandardy“. Uvádza, že ho prepustila pre neuspokojivé pracovné výsledky, a mnohé z jeho obáv označuje za malicherné alebo neopodstatnené. Súdny spor stále prebieha.
Brett Adcock vyrastal na farme s rozlohou dvetisíc akrov, teda približne 810 hektárov, uprostred kukuričných a sójových polí v mestečku Moweaqua v štáte Illinois. Obklopovali ho poľnohospodárske stroje aj podnikaví príbuzní, ktorí vybudovali firmy v poľnohospodárskom odvetví vrátane predajne traktorov a spoločnosti vyrábajúcej obilné silá. Počas štúdia na Floridskej univerzite sa mu podarilo získať stáž v menšej investičnej banke vďaka tomu, že z vlastnej iniciatívy telefonoval jej zamestnancom. Potom prišla Vettery. Následne Archer. Potom Figure. Po nej Cover, spoločnosť vyvíjajúca technológie na detekciu zbraní s cieľom predchádzať streľbe v školách. Adcock tvrdí, že zatiaľ nezískala externý kapitál ani neprijala zamestnancov na plný úväzok. A napokon Hark.
Adcock buduje spoločnosti, ktoré sa vymykajú súčasným trendom v Silicon Valley. V čase, keď dokáže jediný človek pomocou nástroja Claude od spoločnosti Anthropic naprogramovať, uviesť na trh a predať produkt v priebehu niekoľkých dní, Adcock získava obrovské finančné prostriedky, zostavuje veľké tímy a propaguje veľkolepú víziu ešte predtým, než si ktokoľvek môže kúpiť čo i len jeden produkt.
Jeho najnovší projekt Hark je azda najvýraznejším príkladom tohto prístupu. Túto jar získal v investičnom kole takmer 750 miliónov dolárov (678,5 milióna eur), ktoré opäť viedla spoločnosť Parkway Venture Capital. Už teraz zamestnáva približne sto ľudí. Produktom má byť nositeľný asistent s umelou inteligenciou, ktorý si dokáže zapamätať informácie zo života používateľa a vykonávať úlohy v jeho mene. V augustovom reklamnom videu, ktoré sa začína zábermi stylistu pripravujúceho Adcocka na fotografovanie, Adcock vyhlasuje: „V spoločnosti Hark vytvárame najvýkonnejšiu osobnú inteligenciu na svete.“ Softvér následne vyhľadá na internete kvety a objedná ich.
Dana Berlin, manažérka spoločností Figure a Hark, považuje súčasné produkty umelej inteligencie v porovnaní s Adcockovou víziou za „v podstate nič“. „Hovorím vám, že práve prebieha revolúcia umelej inteligencie a v Silicon Valley je podľa mojich vedomostí jeden človek, ktorý prišiel na recept, ako vytvárať úplne odlišné produkty umelej inteligencie.“ Hark podľa nej nemá obdobu, pretože „neexistuje model toho, ako používať počítač. Taký jednoducho neexistuje“.
Asistenti umelej inteligencie, ktorí dokážu samostatne vykonávať úlohy, však existujú už dlhší čas. Google v roku 2018 na svojej vývojárskej konferencii I/O slávnostne predviedol, ako jeho AI asistent telefonicky rezervuje stoly v reštauráciách či termíny u kaderníka. V auguste uviedol startup Instinct, ktorý má približne 10 zamestnancov, na trh vlastného asistenta umelej inteligencie. Ten už zákazníkom pomáha napríklad vyhľadávať podológov, ktorí majú zmluvu s ich zdravotnou poisťovňou, alebo vyjednávať s dodávateľmi svadobných služieb prostredníctvom WhatsAppu. O niekoľko týždňov neskôr predstavila spoločnosť Meta systém Muse, osobného AI agenta schopného zvládať oveľa zložitejšie úlohy než objednávanie kvetov.
Práve s takouto konkurenciou musí Hark počítať. Svoj nositeľný produkt pritom ešte neuviedol na trh. „Myslím si, že Figure a Hark zažijú tento rok a budúci rok obrovský rozmach,“ hovorí Adcock.
Adcock už dokázal, že Figure vie vyrábať humanoidné roboty. Zatiaľ však nepreukázal, že na ich predaji a nasadzovaní dokáže vybudovať fungujúci podnikateľský model vo veľkom rozsahu. Spoločnosť dosiahla skutočný pokrok, čo potvrdzuje aj BMW. Jej ocenenie však zodpovedá oveľa väčšej firme, než akou je dnes. Rozsah podnikania ani prienik na trh zatiaľ takémuto oceneniu nezodpovedajú. Figure je skutočná spoločnosť, ktorá sa prezentuje číslami oveľa väčšej firmy.
Adcock je typickým predstaviteľom dnešnej doby. Rozšírenie generatívnej umelej inteligencie medzi širokú verejnosť spôsobilo, že veľkolepé vízie sa opäť stali atraktívnymi pre investorov. Elon Musk využíva sociálne siete na to, aby svojim sledovateľom priamo predával sci-fi predstavy o budúcnosti. Sam Altman z OpenAI a súrodenci Amodeiovci zo spoločnosti Anthropic plánujú uviesť svoje firmy na burzu s prísľubom, že stroje sú už takmer inteligentnejšie než ľudia. Ich podnikanie však zároveň prináša aj konkrétne výsledky. ChatGPT a Claude môžete používať už dnes. Robí to minimálne miliarda ľudí.
Figure odmieta zverejniť svoje tržby a na základe dostupných informácií ich nie je možné spoľahlivo odhadnúť. Spoločnosť vyrobila približne tisíc humanoidných robotov, nie je však jasné, koľko z nich bolo nasadených do prevádzky ani kde sa nachádzajú.
A tu je podstata problému: humanoidná podoba je mimoriadne účinným marketingovým nástrojom. V súčasnosti však vyvoláva značne prehnané očakávania o schopnostiach stroja, ktorý sa za ňou skrýva. Robot v ľudskej podobe automaticky vzbudzuje predstavu o takmer neobmedzených možnostiach využitia. Ak má ruky, určite dokáže poskladať bielizeň alebo usmažiť vajíčko. Ak má nohy, určite bude čoskoro kosiť trávnik alebo nosiť dieťa.
Vízia budúcnosti, v ktorej má každá domácnosť vlastného robota, sa predáva oveľa jednoduchšie, ak jeho vzhľad okamžite vyvoláva predstavu človeka. Ľahko pritom zabúdame, že ľudské telo obsahuje štyri milióny mechanoreceptorov, z ktorých 17-tisíc sa nachádza v každej ruke. Väčšina komplexných pohybov celého tela si vyžaduje koordináciu desiatok veľkých svalov, miliónov jednotlivých svalových vlákien a súhru miliárd, ak nie biliónov synapsií, ktoré musia pracovať v dokonalej harmónii. Tréningové dáta potrebné na napodobnenie čo i len zlomku týchto schopností treba najprv zachytiť. Samotné stroje navyše musia byť dostatočne vyspelé na to, aby ich dokázali využívať.
Napriek tomu Figure opäť získava ďalšie investície. Potvrdzuje to Gregg Hill, zakladateľ spoločnosti Parkway Venture Capital a člen predstavenstva Figure. Podľa jeho slov firma práve získava „miliardy dolárov“ v rámci rozšírenia investičného kola série C. Figure však odmietla potvrdiť, že aktuálne prebieha ďalšie investičné kolo. Hill zároveň tvrdí, že jej ocenenie v pripravovanom kole série D bude podstatne vyššie.
Adcock s tým počíta tiež. Ako vždy, plány rastú spolu s objemom získaného kapitálu.
„V našej spoločnosti sa dejú neuveriteľné veci,“ hovorí. „Začiatkom tohto roka som vyslovil jednu predpoveď: mojím ambicióznym cieľom je priviesť robota do domácnosti, v ktorej ešte nikdy nebol, a nechať ho vykonávať dlhšie trvajúce úlohy – napríklad vyprať bielizeň od začiatku do konca alebo pripraviť miešané vajíčka. Som o tom veľmi presvedčený.“
Článok vyšiel na forbes.com.
