Startup Neura Robotics Davida Regera v hodnote sedem miliárd dolárov chce byť Applom v oblasti fyzickej umelej inteligencie. Buduje nielen armádu priemyselných a humanoidných robotov, ale aj ich operačný softvér a „posilňovne“, v ktorých budú trénovať. Nvidia, Amazon a Tether sa na projekte podieľajú investíciami v celkovej výške 1,4 miliardy dolárov.
„Chcem, aby sa Neura jedného dňa stala najväčším daňovníkom v Európe,“ hovorí s nadšením 38-ročný podnikateľ v oblasti robotiky David Reger.
Jeho ambiciózny startup Neura Robotics vznikol v roku 2019 v nemeckom meste Metzingen, ktoré leží približne 32 kilometrov južne od Stuttgartu. Tento región dal svetu automobilové veľmoci, ako sú Mercedes-Benz, Porsche a Bosch. Neura vyvíja kognitívne, teda „mysliace“ roboty vrátane humanoidov, ako aj operačný softvér pre tieto stroje. V júni získala v rámci investičného kola až 1,4 miliardy dolárov.
Viedla ho spoločnosť Tether, kontroverzný tvorca najväčšieho stablecoinu na svete, teda kryptomeny naviazanej na americký dolár. Investovali aj Nvidia, Amazon, Qualcomm, Bosch, Schaeffler a Európska investičná banka.
Podľa ľudí oboznámených s transakciou investičné kolo ohodnotilo spoločnosť Neura približne na sedem miliárd dolárov, čím sa zaradila medzi najhodnotnejšie robotické startupy v Európe. Spoločnosť tvrdí, že väčšinu kapitálu už získala, pričom menšia časť je stále podmienená splnením výkonnostných míľnikov. Reger vlastní približne 20 percent firmy, takže jeho podiel má hodnotu približne 1,4 miliardy dolárov.
Jedným z najväčších podporovateľov Neury je Stephen J. George. Jeho investičná spoločnosť InterAlpen Partners so sídlom v Omahe investovala do firmy prvýkrát v roku 2023, keď do nej vložila 16 miliónov dolárov. George, bývalý bankár Goldman Sachs, v minulosti viedol Capricorn Investment Group, rodinnú investičnú kanceláriu miliardára Jeffa Skolla, ktorý zbohatol vďaka eBay. „Neura je kombináciou Applu a Mercedes-Benzu,“ hovorí George s odkazom na automobilku, ktorá sídli približne polhodinu jazdy od centrály Neury.
Byť Applom robotiky
Najmenej konvenčnou súčasťou stratégie Neury sú takzvané robotické posilňovne, ako ich nazýva Reger. Jeho klienti si v nich môžu prenajať samostatné tréningové bunky vybavené simulačnými prostrediami a technológiou na sledovanie pohybu. V týchto bunkách trénujú roboty, ktoré si od Neury kúpili, aby zvládali konkrétne úlohy. Všetko, čo sa naučí jeden robot, možno následne uložiť na cloudovú platformu Neury s názvom Neuraverse a preniesť do ďalších strojov, ktoré zákazník vlastní. Reger chce, aby firmy mohli s týmito schopnosťami aj obchodovať alebo ich prenajímať.
Samozrejme, mnohé veľkolepé ambície Neury sa ešte nenaplnili. Väčšina jej skutočných príjmov, ktorých výšku spoločnosť odmietla zverejniť, stále pochádza z konvenčnejších kolaboratívnych robotov, známych ako koboty. Patria medzi ne mechanické ramená, mobilné vozíky a ich kombinácie. Najnovšia dostupná účtovná závierka Neury v nemeckom obchodnom registri pochádza z roku 2022, keď spoločnosť vykázala stratu takmer sedem miliónov dolárov.
Hovorca firmy uvádza, že jej aktuálny objem objednávok už presahuje 1,1 miliardy dolárov, pričom polovica sa týka existujúcej flotily kobotov. Neura tiež tvrdí, že eviduje potenciálne obchody v hodnote 11 miliárd dolárov, ktoré „zahŕňajú podpísané dohody s rôznou mierou záväznosti“. Podľa hovorcu sa približne 80 percent týchto dlhodobých obchodných príležitostí týka humanoidov, robotických posilňovní Neury a platformy Neuraverse.
Na svojej webovej stránke Neura propaguje humanoidného robota 4NE1 ako „budúceho parťáka novej generácie“. Bieločierny kyborg, na ktorého startup stavia väčšinu svojej budúcnosti, meria približne 180 centimetrov, váži 80 kilogramov a vyzerá, akoby ho vybrali z konkurzu na dystopický sci-fi triler.
Európa nechce zostať odkázaná na zahraničné technológie
Čínski výrobcovia robotov už v prvom polroku tohto roka dodali na trh 19 100 humanoidov, čo predstavovalo 97 percent všetkých humanoidov predaných na svete. Americká spoločnosť Figure zo Silicon Valley, ktorá vyrába humanoidné roboty, mala vlani hodnotu 39 miliárd dolárov, teda viac než päťnásobok súčasnej hodnoty Neury. Reger, ktorý sa narodil v Nemecku, napriek tomu verí, že jeho spoločnosť dokáže vrátiť Európu do technologického súboja, ktorý doteraz väčšinou sledovala z postrannej čiary.
Jeho motivácia siaha do San Francisca v roku 2009. Vtedy ho rodina presvedčila, aby pred začiatkom kariéry pracoval v sociálnej oblasti. Ako 21-ročný sa preto krátko po finančnej kríze presťahoval do Kalifornie a začal pracovať ako sociálny pracovník s ľuďmi bez domova. Pôvodne plánoval zostať v Spojených štátoch, no skúsenosti z práce ho po roku a pol priviedli späť do Nemecka. Začal si viac vážiť tamojšiu sociálnu záchrannú sieť.
Táto záchranná sieť závisí od pracujúcich ľudí a Nemecku ich začína ubúdať. Keď generácia baby boomers odíde do dôchodku, pracovná sila v krajine sa podľa Nemeckého ekonomického inštitútu (IW) do roku 2036 zmenší približne o 4,3 milióna ľudí. Časť tohto výpadku budú musieť nahradiť roboty. Ak sa Nemecko na ne bude musieť spoliehať, argumentuje Reger, malo by si ich vyrábať samo.
Keďže krajina je v súčasnosti závislá od kritických zdrojov zo zahraničia – od ropy až po polovodiče, Reger sa usiluje o nové rozloženie síl v technológiách poháňaných umelou inteligenciou. „Európa si nedokáže zachovať svoju prosperitu, sociálne systémy ani význam vo svete, ak budeme ďalšiu generáciu technológií iba spotrebúvať a dovážať odinakiaľ,“ hovorí. „Musíme tu opäť vytvárať obrovskú novú hodnotu. Fyzická AI nám na to dáva príležitosť.“
Soboty a čistenie strojov
Narodil sa v roku 1988. Reger vyrastal neďaleko mesta Rottweil na juhozápade Nemecka ako najstarší z 11 súrodencov. Jeho otec pracuje u neďalekého dodávateľa pre automobilový priemysel a matka sa stará o domácnosť. Ako chlapec trávil soboty v závode čistením strojov. Namiesto univerzity si vybral triapolročné učňovské vzdelávanie v odbore výroby foriem, počas ktorého sa naučil vyrábať nástroje používané na odlievanie priemyselných súčiastok.
Keď ho v roku 2011 zamestnala švajčiarska strojárska spoločnosť MABI, ktorú vlastnila rodina, s robotmi ešte nikdy nepracoval. Dali mu na výber medzi robotikou a 3D tlačou. Reger si najprv vybral roboty, pretože usúdil, že jedného dňa by aj tak mohli zvládnuť tlač. „O robotoch som nemal ani potuchy,“ hovorí. „Tváril som sa, že o nich niečo viem.“ Po večeroch sa učil z videí na YouTube. Do roka podľa vlastných slov jeho malý tím na veľtrhu automatizácie Automatica v Mníchove predvádzal, ako používať veľké priemyselné robotické rameno.
V roku 2018, po siedmich rokoch v MABI, predstavil Reger vedeniu firmy ambicióznejšiu víziu. Väčšina továrenských robotov v tom čase pracovala za bezpečnostnými ohradami a stále opakovala tú istú úlohu. Chcel stroje, ktoré by sa dali naučiť nové úlohy a svoje vedomosti by si ukladali na spoločnú softvérovú platformu. Inžinieri by tak nemuseli zakaždým nanovo budovať automatizáciu. Vedenie sa myšlienke priklonilo, no povedalo mu, že prichádza o päť či šesť rokov priskoro. Reger si myslel, že čakaním by, naopak, prišiel neskoro.
Namiesto toho sa preto spojil so spoločnosťou Han’s Robot, výrobcom kolaboratívnych robotov zo Šen-čenu, ktorého podporovala veľká automatizačná firma Han’s Laser Technology. Spoločne založili nemecký podnik Han’s Robot Germany zameraný na kolaboratívnu robotiku. Reger získal približne tucet vedcov a inžinierov v oblasti robotiky vrátane kolegov z MABI, ktorí mali skúsenosti s umelou inteligenciou, hardvérom, softvérom a senzorovými systémami. Čínska spoločnosť získala v podniku 70-percentný podiel. Ten spájal robotický hardvér Han’s Robot s odbornými znalosťami nemeckého tímu v oblasti softvéru, senzorov a vývoja strojov prispôsobených konkrétnym potrebám zákazníkov. Firma neskôr dostala názov Neura.
V júni 2023 Reger zorganizoval odkúpenie podielu spoločnosti Han’s skupinou európskych investorov za 11 miliónov dolárov. V tom čase už ChatGPT urobil z umelej inteligencie najhorúcejšiu investičnú tému a investori hľadali spôsoby, ako ju uplatniť vo fyzickom svete. Mesiac po tom, ako Číňania predali svoj podiel, Neura oznámila ďalšie investície vo výške 55 miliónov dolárov od skupiny európskych investorov. Hodnotu firmy pri tejto transakcii nezverejnila.
Prečo by čínska spoločnosť Han’s predala svoj podiel za zdanlivo takú nízku cenu? Jedným z možných vysvetlení je, že Neura naďalej nakupovala veľkú časť svojich kolaboratívnych priemyselných robotov a komponentov od Han’s Robot, ktorá sa odvtedy premenovala na Huayan Robotics. Podľa prospektu k plánovanému vstupu na burzu, ktorý Huayan podala v marci 2026, bola Neura v septembri 2025 zároveň jej najväčším zákazníkom. Neura na oplátku dodávala Huayanu vysokovýkonné reduktory, teda presné prevodovky, ktoré zabezpečujú pohyb kĺbov robotov. Spoločnosť Huayan ich zabudovávala do robotov vyrábaných pre Neuru a mohla ich používať aj v robotoch pre ďalších zákazníkov. Napriek úzkym obchodným väzbám Reger trvá na tom, že „ani Han’s Robot, ani Han’s Laser si nezachovali majetkový podiel v Neure ani práva na jej duševné vlastníctvo“.
Neura doteraz prosperovala najmä predajom robotických ramien, ktoré sa u európskych predajcov predávajú za približne 18 500 až 44-tisíc dolárov, kolesových robotov prevážajúcich súčiastky po továrňach, ktorých cena sa pohybuje okolo 50-tisíc dolárov, a strojov kombinujúcich obe riešenia. Reger neuvádza presný počet strojov, ktoré firma predala od roku 2021, keď uviedla na trh svojho prvého robota. Odhaduje, že ich bolo päťtisíc až osemtisíc, pričom mnohé sa predávajú pod značkami iných výrobcov robotov, ktorí sú jej partnermi. Patria medzi nich japonské spoločnosti Kawasaki Heavy Industries a Omron Robotics či taiwanská Delta Electronics, ktorá do Neury investovala v roku 2024 prostredníctvom svojej holandskej dcérskej spoločnosti.
Prečo by výrobca robotov predával technológiu niekoho iného? Reger odpovedá, že v čase vzniku partnerstiev nebolo na trhu nič porovnateľné. Neura podľa neho vlastní celý technologický základ všetkého, čo je kľúčové, vrátane motorov, enkodérov a bezpečnostných detekčných senzorov.
Vlastniť však neznamená vyrábať. Niektoré súčiastky humanoidov Neury pochádzajú od nemeckých dodávateľov, ako sú Bosch a Schaeffler. Ten Neure dodáva aktuátory, čiže „svaly robotov“. Tieto zariadenia umožňujú pohyb kĺbov humanoidov a môžu predstavovať až polovicu nákladov na komponenty jedného robota.
Medzi ďalších partnerov startupu patrí Nvidia, ktorá dodáva simulačné technológie a výpočtový výkon pre umelú inteligenciu Neury, Amazon, ktorý zabezpečuje cloudovú infraštruktúru pre Neuraverse, a Qualcomm, ktorého procesory Neura zabudováva do „mozgu a nervového systému“ svojich robotov. Tether, ktorého stablecoin USDT naviazaný na dolár sa široko využíva na obchodovanie a platby na rozvíjajúcich sa trhoch, no stal sa aj obľúbeným nástrojom na nezákonné finančné operácie, chce do robotov Neury integrovať svoj softvér na správu digitálnej peňaženky. Roboty by tak v budúcnosti mohli medzi sebou uskutočňovať transakcie.
„Autonómne stroje potrebujú schopnosť spracúvať informácie lokálne, rozhodovať sa a uskutočňovať transakcie bez závislosti od centralizovaných sprostredkovateľov,“ hovorí miliardár Paolo Ardoino, generálny riaditeľ Tetheru. Reger zdieľa jeho víziu. „Budúcnosť bude taká, že každý robot bude mať vlastnú peňaženku,“ hovorí.
Dopyt po humanoidných robotoch by mohol byť obrovský. Reger tvrdí, že Neuru za posledný rok kontaktovalo 12-tisíc spoločností, pričom väčšina sa zaujímala o jej humanoidy. Odhaduje, že v súčasnosti dokáže vyrobiť dostatok robotov len približne pre sto zákazníkov. „Spoločnosti sú ochotné zaplatiť tristotisíc až 550-tisíc dolárov len za peknú ukážku,“ hovorí Reger. Do tejto sumy započítava cenu humanoidného robota, ktorá pri najnovšom modeli Neury dosahuje 110-tisíc dolárov, ako aj ročné poplatky za jeho tréning, nasadenie a údržbu. Zabezpečovanie pilotných programov s humanoidmi pre zákazníkov si vyžaduje veľa zdrojov. Neura musí zvyčajne vyslať vlastných inžinierov do továrne zákazníka, čo narúša jej vlastný vývoj zameraný na zdokonaľovanie humanoidných technológií.
Robotické posilňovne za milióny dolárov
Reger sa preto rozhodol, že Neura vybuduje zariadenia, čiže robotické posilňovne, v ktorých si firmy budú môcť prenajať priestor a nechať svojich zamestnancov trénovať roboty. Na rozdiel od veľkých jazykových modelov, ktoré sa učia najmä z informácií dostupných na internete, sa roboty musia naučiť interagovať s fyzickým svetom. Ak má robot napríklad zdvihnúť automobilovú súčiastku, musí sa naučiť, kam siahnuť, akou silou ju uchopiť a kam ju správne položiť. To si vyžaduje predvádzanie a opakované precvičovanie, vysvetľuje investor George.
Robotické posilňovne Neury sú drahé. Spoločnosť a jej partneri vyčlenili 19 miliónov dolárov na zariadenie na mníchovskom letisku. Táto suma pritom nezahŕňa ani náklady na personál. Posilňovňa už funguje a zákazníci si už rezervujú tréningové bunky, niektorí až 20 naraz, minimálne na jeden rok, hovorí Reger. Cena prenájmu sa líši v závislosti od vybavenia a dohôd o zdieľaní údajov, no môže dosahovať desiatky tisíc dolárov.
Ďalšou súčasťou Regerovho plánu sú univerzity. Výskumným inštitúciám podľa neho chýbajú finančné prostriedky a prichádzajú o najlepších doktorandov, ktorí odchádzajú do startupov. Robotická posilňovňa priamo v univerzitnom areáli by im poskytla prístup k strojom, ktoré by si inak len ťažko mohli dovoliť, a zároveň by Neure ponúkla výskumníkov, ktorí by jej pomáhali trénovať roboty. Technická univerzita v Mníchove je partnerom zariadenia na letisku a na výskumnom kampuse Melaten Univerzity RWTH v Aachene sa pripravuje areál s rozlohou tritisíc štvorcových metrov.
Neura očakáva, že do konca roka bude fungovať päť robotických posilňovní: tri v Nemecku, jedna v Číne a jedna v Spojených štátoch. Ďalších 10 zariadení je vo fáze prípravy. Americké plány zahŕňajú prevádzky v Detroite a San Diegu.
Údaje získané počas tréningu možno ukladať do takzvaných „mozgových účtov“ na platforme Neuraverse. Firmy tak môžu prenášať to, čo sa ich roboty naučili, na ďalšie stroje vo svojich flotilách alebo tieto schopnosti napokon predávať iným podnikom. „Naším konečným cieľom je, aby sa po naučení určitej schopnosti nemusela tá istá vec znovu programovať pre každého jednotlivého robota,“ hovorí Reger.
Robotické posilňovne Neury budú mať konkurenciu. Investor a dodávateľ Schaeffler prevádzkuje vlastnú humanoidnú posilňovňu v nemeckom Erlangene, kde trénuje humanoidného robota AEON od spoločnosti Hexagon na prácu v továrňach. Schaeffler zároveň investoval 10 miliónov dolárov do ďalšieho konkurenta Neury, spoločnosti Agility Robotics, a vo svojich amerických továrňach využíva niekoľko jej humanoidných robotov Digit na manipuláciu s materiálom.
Zaostávajú za veľkými sľubmi
Roboty Neury a ich sľubované schopnosti sú pôsobivé, no pokiaľ ide o skutočnú funkčnosť, jej humanoidy stále hľadajú pevné miesto na trhu. Pri veľkolepom predstavení robota 4NE1 na veľtrhu Automatica v júni 2025 mal Reger k dispozícii iba nehybný prototyp. Hovorca spoločnosti vtedy uviedol, že nečakané uzavretie diaľnice oneskorilo príchod funkčného robota. O rok neskôr, v júni 2026, sa na technologickom veľtrhu Computex v Tchaj-peji dostala na pódium novšia verzia toho istého robota. Prenášala podnos s hardvérom od Qualcommu, no o chvíľu spadla dozadu. Qualcomm zvalil vinu na komunikačnú chybu, ktorá podľa neho spustila vstavanú sekvenciu „bezpečného pádu“ robota, navrhnutú na ochranu ľudí a zariadení v jeho okolí.
Najnovší humanoid Neury, Gen 3.5, stojí podľa odhadov 110-tisíc dolárov. Podľa webovej stránky spoločnosti však jeho cena klesá na 62-tisíc dolárov, ak si zákazník kúpi aspoň 20 robotov. Neura odmieta uviesť, koľko humanoidov skutočne vyrobila a nasadila do prevádzky. Reger však tvrdí, že jeho startup bude do roku 2030 schopný dodať päť miliónov kognitívnych robotov vrátane humanoidov.
Medzinárodná federácia robotiky vlani zaznamenala na celom svete predaj približne sedemtisíc humanoidných robotov plnej veľkosti. Mnohé z nich si zákazníci nekúpili na prácu, ale na získavanie tréningových údajov pre modely umelej inteligencie.
Čína vedie, komerčné využitie robotov zaostáva
V pretekoch o dominanciu v oblasti humanoidov vedie Čína. Šanghajská spoločnosť AgiBot sa v prvej polovici roka 2026 podľa prieskumnej firmy Smart Analytics Global podieľala na 44 percentách celosvetových dodávok humanoidov, čo predstavovalo približne 8 400 robotov. Druhá spoločnosť Unitree so sídlom v Chang-čou predáva základný model G1 za 13 500 dolárov. Ide o zjednodušeného humanoida, ktorý dokáže chodiť, ale nemá obratné ruky a jeho majiteľ ho nemôže programovať. Jeho cena predstavuje približne osminu ceny modelu 4NE1. V roku 2025 dosiahli tržby Unitree 253 miliónov dolárov a spoločnosť dodala viac než 5 500 humanoidov. Výskumná firma SemiAnalysis však odhaduje, že skutočne pracuje približne 250 z nich. Po vstupe Unitree na šanghajskú burzu v auguste 2026 investori nakrátko ocenili spoločnosť na 66 miliárd dolárov. Jej trhová hodnota odvtedy klesla na 24 miliárd dolárov, keď sa čoraz ťažšie prehliada rozdiel medzi nadšením z humanoidných robotov a ich skutočným komerčným využitím.
Aj americkí výrobcovia humanoidov majú ešte čo dokazovať. Spoločnosť Figure so sídlom v kalifornskom San Jose vyrobila približne tisíc humanoidov, no nie je jasné, koľko z nich bolo nasadených do prevádzky a kde. Tesla v súčasnosti vyrába niekoľko stoviek humanoidných robotov Optimus týždenne, no podľa nedávnej správy portálu The Information tieto roboty zatiaľ nedokážu spoľahlivo zvládať širokú škálu úloh.
Nové obmedzenie
Jednou z vážnych prekážok, ktorým bude Neura v blízkej budúcnosti čeliť, sú medzinárodné obchodné bariéry. V júli zaradila americká Federálna komisia pre komunikácie (FCC) zahraničné „pokročilé robotické zariadenia“ na svoj zoznam Covered List, ktorý z bezpečnostných dôvodov uvádza zariadenia, na ktorých predaj v Spojených štátoch sa vyžaduje povolenie FCC a ktoré ho nemôžu získať. Táto kategória zahŕňa humanoidy, štvornohé roboty a autonómne mobilné roboty.
Pevne inštalované priemyselné ramená, ktoré tvoria významnú časť podnikania Neury, a modely, ktoré už povolenie získali, sú z opatrenia vyňaté. Zahraničný výrobca môže nový robot na americký trh uviesť aj vtedy, ak získa „podmienečné schválenie“ po tom, čo ministerstvo vojny preskúma jeho výrobu a dodávateľský reťazec. Neura pre Forbes uviedla, že „buduje výrobné kapacity v Detroite pre kolesové roboty a humanoidy s cieľom spustiť ich v roku 2027“. Dovtedy však bude pre svoje nové stroje potrebovať uvedené povolenie.
Regerove najväčšie ambície sa nepochybne týkajú jeho domoviny. Viac než storočie svet využíva stroje vyrobené v tomto kúte Nemecka. Teraz chce, aby tento región vyrábal stroje, ktoré budú vykonávať prácu pre celý svet. „Európa má inžinierske talenty, priemyselné know-how, výrobnú základňu a tisíce spoločností, ktoré rozumejú fyzickému svetu,“ hovorí. „Ak to spojíme s umelou inteligenciou a budeme postupovať dostatočne rýchlo, verím, že môžeme vytvoriť odvetvie, ktoré bude väčšie než automobilový priemysel.“
Článok vyšiel na forbes.com.
