Štyri únavové zlomeniny za tri sezóny jej prekazili preteky aj plán na comeback v olympijskom roku. Namiesto konca kariéry prišla zmena trénera s presunom do zahraničia. A potom zlato z majstrovstiev Európy. Atlétka Emma Zapletalová na Forbes Women’s Summite 2026 opísala, čo sa jej v tých rokoch odohrávalo v hlave a prečo sa musela prvýkrát postaviť na prvé miesto.
Keď Emma Zapletalová prvýkrát prišla pre únavovú zlomeninu o celú sezónu, nepripisovala tomu veľkú váhu. Zranenia k vrcholovému športu patria a jedna sezóna podľa nej nič neznamenala. „Hodila som to za hlavu a povedala som si, že sa pripravím na ďalšiu,“ spomínala.
O rok neskôr prišli ďalšie dve zlomeniny. Vtedy spozorneli ona aj lekári, pretože také niečo sa bežne nedeje. Hľadali príčinu a snažili sa nastaviť všetko tak, aby sa zranenie neopakovalo. Pred ňou bola olympijská sezóna a s ňou predstava veľkého návratu. Štvrtá únavová zlomenina ju zmarila.
„To bolo asi najťažšie. Už som sa cítila motivovaná a pripravená na ten návrat a znova to prišlo,“ povedala. Na týždeň sa od atletiky úplne odstrihla. Žiadne rehabilitácie, žiadne alternatívne tréningy. Potom urobila rozhodnutie, ktoré podľa nej bolo to posledné, čo sa ešte dalo urobiť.
Najťažšie bolo povedať nie
Vymenila trénera a odišla trénovať do zahraničia. Nový tím na novom mieste ju podľa vlastných slov nakopol a vrátil jej radosť z každého tréningu. „Bola som hlavne zdravá, tešila som sa z toho, že môžem behať. A potom prišla tá úspešná sezóna,“ opísala.
Odchod od trénera, ktorý ju k atletike priviedol, však nebol jednoduchý. „Bol to môj prvý tréner, zažila som s ním veľa a bolo náročné mu povedať, že potrebujem zmenu,“ priznala. Sama o sebe hovorí, že rada pomáha a ostatných často dáva na prvé miesto. Tentoraz to nešlo.
Keď sa chcem ešte dostať na prvé priečky, túto zmenu treba spraviť.
„Musela som myslieť na to, že som tu ja. Keď sa chcem ešte dostať na prvé priečky, túto zmenu treba spraviť,“ povedala na summite, ktorého témou bola autenticita. Z tej skúsenosti si odniesla poznanie, že kariéru má vo vlastných rukách. „Ja som tým strojcom, ktorý si riadi, s akým trénerom bude trénovať a čo chce od kariéry aj od života.“
Forbes Slovensko vyhlásil Zapletalovú za osobnosť roka 2025 ešte predtým, než prišli tohtoročné výsledky. Na majstrovstvách Európy získala prvé atletické zlato pre Slovensko po 16 rokoch a prvé ženské po šiestich desaťročiach.
Zdroj: Forbes/Robo Homola.
Deň pred finále sa pritom cesta k nemu mohla skomplikovať. V semifinále bola veľmi nervózna a hlava podľa nej nepracovala ideálne. „Bola som v strese, čo keď nedobehnem a nepostúpim do finále,“ opísala. Pomohol rozhovor s trénerom, ktorý jej poradil, aby si atmosféru užila. Do finále už išla uvoľnená a s myšlienkou, že ide vyhrať.
Fyzickú prípravu a psychiku považuje za rovnocenné. Atlét môže mať podľa nej natrénované hocijako, no ak mu na štarte zlyhá hlava, výkon nepodá. Pozná to aj u seba. „Keď mám otázky typu – čo keď zakopnem, neviem sa do toho poriadne oprieť a som opatrnejšia. Veľakrát hlava rozhoduje, či si víťaz, alebo porazený.“
Najväčším kritikom je ona sama
Po zlate prišli vyššie očakávania. Zapletalová počas sezóny zistila, že dokáže vyhrávať, a keď nevyhrá, je sklamaná. Tlak ľudí vníma, no vie ho regulovať. Ten najväčší si kladie sama. „Viem, že pokiaľ predvediem svoj najlepší beh, mám na to víťaziť.“
Pomáha jej motto, ktoré jej odporúčal tréner a ktoré povedala jedna akrobatická lyžiarka: „V pretekoch sa tvár, akoby si nikdy neprehral, a do tréningu choď tak nastavený, akoby si nikdy nevyhral.“
Zranenia ju podľa vlastných slov naučili pokore a trpezlivosti. So zlomenou nohou behať nemohla a nepomohla ani najsilnejšia vôľa. „Keď je tá kosť zlomená, ani hlava nič nespraví. Musím byť trpezlivá a počkať, kým sa zahojí,“ povedala. Z každej zlej situácie si podľa nej treba zobrať to dobré a ísť ďalej. „Tie zranenia ma naučili byť silnou a nikdy sa nevzdávať, nech sa deje, čo sa deje.“
