Roky sa učili spoločenské scenáre, nasadzovali si masky a snažili sa prispôsobiť očakávaniam okolia. Zároveň však dokázali budovať vlastné firmy.
Kari potrebuje niečo zbierať. Napríklad knihy alebo diplomy, najmä z psychológie a sociológie, ktoré súvisia s jej záujmami. V tejto zbierke má však aj jednu výnimočnú položku: oprávnenie viesť lode v kanadských vodách.
„Vodičák“ na lode do 30 metrov som si urobila, keď sme s manželom vyrazili na pracovnú cestu do Kanady spojenú s rybačkou, smeje sa.
Vzápätí zvážnie. Zbieranie kníh a certifikátov, teda získavanie vedomostí, je jej spôsob, ako sa vyrovnávať so svetom. Tak odhaľuje tajomstvá správania ostatných ľudí. Učí sa spoločenské scenáre, ktorým nerozumie, a ak niečomu nerozumie, nevidí v tom zmysel.
Aby ho našla, celé roky napodobňovala ostatných. Nerozumela tomu, prečo sa jej spolužiačky tak nadchýnali pre rôznych spevákov, no všimla si určitý vzorec: ak chcela patriť do ich skupiny, musela mať svoj idol. Vybrala si teda nejakú hudobnú hviezdu, naštudovala si o nej informácie a predstierala, že ju zaujíma. Vďaka tomu zapadla do kolektívu, hoci oveľa radšej trávila čas s fantasy knihami. Necítila sa pritom dobre.
„Najprv ma zo ‚stáda‘ odmietali, takže som sa musela niečo naučiť, aby som sa doň dostala. Keď sa mi to podarilo, stále som trpela, pretože ma prijímali nie zato, aká som, ale zato, ako sa prezentujem, aby ma ostatní prijali,“ hovorí Kari Goldyn, dnes spolumajiteľka strategicko-vzdelávacej značky Woopa a spoluzakladateľka komunity podnikateľov zameranej na neurodiverzitu.
Kari má AuDHD. Tento pojem označuje súčasný výskyt čŕt ADHD – poruchy pozornosti, impulzivity a ťažkostí s reguláciou emócií – a ASD, teda poruchy autistického spektra, ktorá sa môže prejavovať ťažkosťami v sociálnych situáciách, zmyslovom vnímaní, opakujúcim sa správaním či intenzívnymi záujmami.
Veda uznala súčasný výskyt oboch neurotypov až v roku 2013. Doterajšie výskumy prinášajú značne rozdielne výsledky. Vo všeobecnosti sa odhaduje, že kritériá ADHD spĺňa 30 až 80 percent ľudí na autistickom spektre a autizmus má 20 až 50 percent ľudí s ADHD. Nejde teda o ojedinelé prípady, ale skôr o pomerne častú kombináciu, ktorú ľudia neraz objavia až po mnohých rokoch.
Keď bol Tomasz Badura malý chlapec, jeho stará mama s uspokojením hovorievala, že sa dokáže celé hodiny sám hrať s kockami Lego a nikoho pritom nevyrušuje. Vtedy nikomu nenapadlo zamýšľať sa nad tým, čo za tým môže byť. Badura strávil celé desaťročia v IT bez toho, aby vedel o svojich neurotypoch. Najprv pracoval ako radový informatik, neskôr viedol IT oddelenie. Potom si založil vlastnú firmu 7L, ktorá implementuje suverénne e-mailové systémy.
S vlastnými ťažkosťami sa vyrovnával po svojom. V medziľudských vzťahoch bol napríklad uzavretý a nadväzovanie kontaktov preňho predstavovalo veľkú výzvu. Postupne si nacvičil vlastné vzorce správania. Dnes dokáže bez problémov nadviazať rozhovor s človekom, ktorého stretne na ulici.
Roky pracoval v režime multitaskingu, ktorý bol vtedy v móde. Netušil, že pri kombinácii s AuDHD si tak vlastne pripravuje cestu k vyhoreniu.
„Bola to cesta nikam,“ priznáva.
Po štyridsiatke dostal oficiálnu diagnózu ADHD. Prekvapilo ho to, pretože ostatní ho vnímajú skôr ako tichého človeka s analytickou mysľou, ktorý nemá sklon k nadmernému rozprávaniu.
„Ukázalo sa, že moje ADHD sa odohráva v hlave, ktorú zaplavuje množstvo paralelných myšlienok,“ vysvetľuje.
Keď už vedel o svojom neurotype, začal sa ďalej pozorovať. Vzorce, ktoré si všímal, pomerne rýchlo zapadli do obrazu autistického spektra. V tomto prípade už nepotreboval potvrdenie od lekára.
Iný pohľad na svet
Známi o ňom hovoria, že je nezničiteľný. Dnes vie, že mu v tom do istej miery pomáha AuDHD. Sebadiagnostika ho posunula vpred: začal vedomejšie hospodáriť s energiou a už sa nepúšťa do všetkého naraz. „Vytrvalo sa učím sústrediť v danom okamihu iba na jednu vec a dokončiť ju skôr, než sa pustím do ďalšej,“ hovorí. Zároveň pozorne analyzuje jednotlivé prejavy správania ľudí. Aj vďaka tomu si rozvinul výraznú empatiu a porozumenie pre ostatných.
„Na prvý pohľad sa to nezhoduje s bežnou predstavou o autizme, ktorý sa zvyčajne spája s fungovaním mimo sociálnych vzťahov. Keď sa však učíme spoločenské vzorce, učíme sa do nich začleňovať, aby sme pochopili pohľad druhého človeka. Sú to naše masky, ktoré už ani nevnímame ako masky. Tak veľmi s nami splynuli, že ich považujeme za svoju súčasť,“ vysvetľuje.
Pochvaly sú dôležité
Podobne to funguje aj u Kari Goldyn. Dodnes sa učí rozpoznávať vzorce ľudského správania. Napríklad až ako 47-ročná pochopila, že keď sa jej niekto pýta na názor, často pritom potrebuje aj uistenie a uznanie. Predtým odpovedala vecne, bez zbytočných pochvál. Teraz už vie, že milé slová pomáhajú budovať vzťahy. Stále si to však musí pripomínať.
Kari pôvodne vyštudovala biológiu a dostala sa aj na doktorandské štúdium. Nedokázala však fungovať v „feudálnom“ svete akademickej vedy, a tak začala hľadať čokoľvek iné. Presťahovala sa z Vroclavu do Gdanska, kde náhodou našla prácu redaktorky na internetovom portáli. Neskôr nastúpila do kreatívnej agentúry, kde sa venovala copywritingu.
Vtedy začala podnikať a odvtedy už nikdy nemala klasické zamestnanie. Vyhovovalo jej to na sto percent: nemusela dodržiavať pevne stanovené pravidlá práce ani sa spoliehať na zamestnanecké práva, úlohy si organizovala sama a sama hospodárila s financiami.
Keď sa presťahovala do Varšavy, založila s piatimi známymi vrátane svojho budúceho manžela Bartka vlastnú kreatívnu agentúru. Projekt sa však neujal. Po čase sa ona, Bartek a jej kamarátka Magda rozhodli v roku 2012 vytvoriť kreatívnu agentúru Woopa. Nemali kanceláriu, pretože pri neuroatypickom fungovaní – ako sa ukázalo, neuroatypickí boli všetci traja – sa im najlepšie pracovalo na diaľku.
Neuroatypické podnikanie
Kari si podľa svojho zvyku neustále hľadala nové zdroje poznania. Tak sa dostala do komunity The Futur, ktorú založil americký influencer a biznisový stratég Chris Do. Začala sa na podnikanie pozerať novými očami. Spoznala napríklad inbound marketing, teda stratégiu, ktorej cieľom je priťahovať zákazníkov bez toho, aby ich firma musela presviedčať na kúpu svojich služieb alebo produktov. V roku 2020 začala publikovať obsah na internete.
Zároveň sa dialo ešte niečo. Tvorcovia Woopa síce zarábali slušné peniaze a tvorili zohratý tím, no mali pocit, že smerujú k profesionálnemu vyhoreniu. Napokon začali hľadať nový zmysel. Našli ho v tvorbe značkových stratégií. Kari sa v tom čase ešte intenzívnejšie sústredila na publikovanie obsahu. Výsledky sa dostavili a klienti začali prichádzať sami.
„Keď sme sa venovali stratégiám značiek, začali sme si všímať určité vzorce. Každý podnikateľ, s ktorým sme spolupracovali – väčšinou išlo o úspešných živnostníkov alebo malé firmy –, bol neuroatypický. Rozhodli sme sa preto vytvoriť podnikateľskú komunitu založenú na neurodiverzite,“ hovorí Kari. „Až v tejto komunite som našla svoje miesto,“ dodáva.
ADHD
Klientom, ktorým dôverovali, odporúčali obrátiť sa na odborníkov a absolvovať diagnostiku. Ako zdôrazňuje Kari, poznanie vlastnej neuroatypickosti môže zásadne zmeniť spôsob, akým človek vedie podnikanie. Pomáha mu lepšie hospodáriť s vlastnou energiou.
Sama to začala chápať až v piatej dekáde života, keď sa dozvedela svoju diagnózu AuDHD. Uvedomila si, že autizmus maskovala dokonca aj sama pred sebou. Po stanovení diagnózy prežívala niekoľko dní smútku.
„Spomeniete si na všetky tie bolestivé chvíle. A premýšľate, čo by bolo, keby vám niekto už dávno povedal, že máte autizmus, takže sa nemusíte trápiť tým, že ste čudní alebo nenormálni. Po diagnóze som sa sama seba pýtala, kto vlastne som, keď celý čas zrkadlím ostatných. Kde je skutočná Kari?“ rozpráva. V očiach má slzy.
Potrebný nárazník
Keď Urszula Gielniowska budovala svoj technologický startup, pomerne rýchlo pochopila, že nedokáže viesť tím takým spôsobom, aký očakáva väčšina zamestnancov. Výborne sa orientuje v stratégii, predaji a riešení problémov. Každodenná práca s ľuďmi – so zamestnancami, rozhovory o emóciách, potrebách či nálade v tíme – však nie je jej silnou stránkou.
Preto si medzi seba a zamestnancov vytvorila akýsi nárazník: zamestnala prevádzkovú riaditeľku. „Lepšie sa sústredím na úlohy než na ľudí. Potrebovala som preto niekoho, kto rozumie ľuďom a zároveň rozumie mne,“ vysvetľuje Gielniowska.
Po štúdiu európskych štúdií spojila svoju profesionálnu dráhu s európskymi fondmi. Pracovala vo verejných inštitúciách, prednášala na univerzite a pomáhala firmám získavať dotácie. Nedokázala sa však prispôsobiť strnulým organizačným štruktúram.
V roku 2015 sa rozhodla odísť zo zamestnania a založiť si vlastnú poradenskú firmu. Pomáhala iným získavať európske dotácie, no po niekoľkých rokoch sa začala nudiť. Vtedy spoznala vedca, ktorý vyvíjal technológiu nasýtenia vody plynovými nanobublinkami. Možnosti jej využitia sa jej zdali obrovské.
Počas dvoch rokov získala viac ako päť miliónov zlotých na výskum a vývoj technológie využiteľnej pri čistení odpadových vôd. Neskôr založila ďalšiu spoločnosť, získala ďalšie financovanie a začala skúmať využitie nanobublín napríklad v kozmetológii. Dnes sa blíži ku komercializácii produktov na priemyselnú hygienu.
Väčšinu života fungovala bez toho, aby si uvedomovala, že jej spôsob myslenia a konania súvisí s neurodiverzitou. Mnohé prejavy si vysvetľovala povahou, výchovou alebo prehnanými ambíciami. Diagnózu dostala až vo veku 44 rokov.
„Najprv som išla k endokrinologičke, pretože som si myslela, že sa u mňa začína perimenopauza. Lekárka ma okamžite poslala na testy ADHD a autizmu,“ spomína.
Ťažkosti aj s najjednoduchšími úlohami
Ukazuje budík v telefóne. Na obrazovke má počas celého dňa nastavené upozornenia na zdriemnutie každých 15 minút.
„Nemám dobrý odhad času. Nedokážem pochopiť, ako dlho budú jednotlivé úlohy trvať. Fungujem roztrieštene. Takéto ‚zdriemnutie‘ ma disciplinuje, aby som sa 15 minút sústredila na jednu konkrétnu tému. Potom začnem ďalšiu pätnásťminútovú etapu a tak ďalej,“ vysvetľuje Urszula Gielniowska.
Keď narazí na problém, nepredpokladá, že niečo nedokáže. Namiesto toho sa to začne učiť. Nie je inžinierka ani technologička, no dokáže celé hodiny analyzovať nové témy, klásť otázky odborníkom a prepájať informácie z rôznych oblastí.
Za svoju najväčšiu slabinu však považuje práve riadenie ľudí. „Nejde o nedostatok empatie. Skôr o spôsob, akým fungujem. Keď vidím úlohu, ktorú treba splniť, automaticky sa sústredím na cieľ. Nezamýšľam sa nad emóciami ľudí zapojených do procesu,“ vysvetľuje.
Vie tiež, že niekedy býva príliš priama a občas svoje vyjadrenia nefiltruje tak, ako by to okolie očakávalo. Nedokáže nasadiť kamennú tvár. Okamžite je na nej vidieť, keď jej niečo nevyhovuje.
Keď pred ňou stojí veľmi zložitý obchodný alebo technologický problém, o ktorom predtým veľa nevedela, dokáže sa celé hodiny intenzívne sústrediť, čítať, analyzovať, rozprávať sa s odborníkmi a hľadať riešenie. Zároveň však dva týždne nedokáže odoslať faktúru, ktorej príprava trvá dve minúty.
„Najťažšie sú chvíle, keď sa k tomu pridá preťaženie. Po období veľmi intenzívnej práce mám niekedy problém začať aj niekoľkominútovú úlohu. Viem, že by som mala odpovedať na správu, poslať dokument alebo zavolať, a viem aj to, že mi to zaberie päť minút. Napriek tomu to odkladám celé hodiny alebo dni. Ľudia v mojom pracovnom okolí potom nie vždy vedia, či som úplne pohltená prácou, alebo som pre nich celkom nedostupná,“ hovorí Urszula Gielniowska.
Krátke zdriemnutia
Každý pracovný deň zatvára dvere svojej kancelárie, sklopí operadlo kresla a na niekoľko minút sa odpojí od sveta. Často zaspí – naučila sa rýchlo zaspať –, inokedy zostáva len v tichu a zatemnenej miestnosti, so slúchadlami tlmiacimi hluk. Zamestnanci vedia, že ju vtedy nesmú vyrušovať.
Po krátkom zdriemnutí sa vracia k povinnostiam s novou energiou. Je to jej spôsob, ako sa vyrovnávať s nadmerným množstvom podnetov. Anna Zastawna je finančná konzultantka s diagnózou AuDHD. Dnes už dokáže svoje neuroatypické črty využívať v podnikaní, no dostať sa do tohto bodu jej trvalo mnoho rokov.
Vyštudovala niekoľko rôznych odborov. Začala cestovným ruchom, neskôr sa venovala teológii a napokon absolvovala štúdium priestorového hospodárstva a územného plánovania. K vzdelávaniu sa potom ešte viackrát vrátila. Po štúdiu sa sústredila na rodinu. Keď deti trochu podrástli, vrátila sa na pracovný trh. Začínala v realitnom sprostredkovaní, kde sa prvýkrát stretla s financiami, konkrétne s hypotekárnymi úvermi. Čím viac tento svet spoznávala, tým viac ju fascinoval.
Napokon nastúpila do banky, kde strávila ďalších šesť rokov. Špecializovala sa najmä na hypotéky. V určitom okamihu však nadobudla pocit, že dosiahla strop a nemá sa už kam profesionálne posúvať. Odišla a založila si vlastný podnik.
Začínala finančným sprostredkovaním bankových produktov pre jednotlivcov aj podnikateľov. Postupne činnosť rozšírila a vytvorila ďalšiu spoločnosť zameranú na finančné vzdelávanie. Dnes organizuje workshopy pre podnikateľov aj súkromné osoby, pomáha firmám usporiadať financie a učí ich, ako si udržať finančnú likviditu.
Majsterka nezáväzných rozhovorov
Anna si celé roky ani neuvedomovala, že by mohla mať ADHD. Veď pracovala v profesii, ktorá si vyžaduje mimoriadnu koncentráciu. Tému začala skúmať až vtedy, keď jedno z jej detí dostalo diagnózu ADHD. Vyšetrenie potvrdilo jej vlastné podozrenie. Následne sa dozvedela, že je aj na autistickom spektre.
Farmakoterapia jej odvtedy pomáha obmedzovať rozptýlenie. Pochopila tiež, prečo po účasti na veľkých konferenciách potrebuje aj niekoľko dní samoty. Zistila, odkiaľ pramení jej preťaženie podnetmi, a naučila sa plánovať si deň tak, aby mala dostatok priestoru na regeneráciu.
Hovorí o svojom intenzívnom záujme o financie. V úverových ponukách dokáže celé hodiny analyzovať aj tie najmenšie detaily, porovnávať možnosti a hľadať súvislosti.
Anna veľmi dobre pozná aj svoje obmedzenia. Administratívne riadenie tímu preto vedome prenechala svojmu obchodnému partnerovi.
„Pre zamestnancov môže byť spolupráca so mnou náročná, pretože očakávam vysokú kvalitu práce. Venujem pozornosť aj najmenším detailom a som perfekcionistka, pokiaľ ide o výpočty a bankové formuláre,“ vysvetľuje.
Rovnako vedome pristupuje aj k sociálnym vzťahom. Ešte pred pätnástimi rokmi bola veľmi hanblivá. Nedokázala sa ľuďom pozerať do očí a mala problém viesť nenútené rozhovory. Paradoxne sa to naučila počas práce v banke, kde bol každodenný kontakt s klientmi samozrejmosťou. Nezáväzná konverzácia, ktorá jej kedysi spôsobovala veľké ťažkosti, sa stala naučeným vzorcom správania.
Dnes dokáže bez väčších problémov vystupovať na konferenciách a viesť školenia. Vie však, že každá takáto aktivita má svoju cenu. Po intenzívnych podujatiach potrebuje niekoľko dní práce osamote, aby znovu získala rovnováhu.
Silná kombinácia
Na stole Patryka Paziewského, tvorcu značky Spec od IT, vládne zdanlivý chaos. Pero, papiere, poznámky, lepiaca páska a rôzne drobnosti. Jemu to vôbec neprekáža. Znervóznie však, keď niekto niečo presunie alebo vezme, pretože každý predmet musí byť presne tam, kde býva.
„Nepotrebujem dokonalý poriadok, ale záleží mi na tom, aby konkrétna vec bola na konkrétnom mieste. Iba vtedy moja hlava funguje tak, ako má,“ vysvetľuje.
Je to jedna z čŕt autistického spektra, ktoré mu diagnostikovali pred dvoma rokmi. Ďalšou je, že Patryk nemá rád chodenie okolo horúcej kaše. Ani vtedy, keď musí povedať niečo nepríjemné.
Dodnes má problém rozpoznávať spoločenské nuansy, viesť nezáväzné rozhovory či udržiavať očný kontakt. Diagnózu však nasledovala terapia a väčšie sebauvedomenie. Dnes by bolo ťažké spoznať, že budovanie vzťahov kedysi nepatrilo medzi jeho silné stránky.
Ako sám hovorí, ADHD je preňho zdrojom neustáleho pohonu a tvorby vízií. Autistické spektrum mu umožňuje rozpoznávať skryté vzorce, analyzovať údaje, budovať zložité systémy a sústrediť sa na cieľ.
Vďaka tejto kombinácii vytvoril ešte pred tridsiatkou niekoľko firiem pôsobiacich v rôznych oblastiach. Jeho skupina značiek sa venuje IT, marketingu a elektronickému obchodu. Súčasne sa podieľa na organizácii festivalu elektronickej hudby a na značke Ociosani, ktorá sa zaoberá výstavbou zrubových domov.
Je paradoxné, že Paziewski sa podnikateľom vôbec neplánoval stať. Vyštudoval geodéziu. Prvé skúsenosti získaval už ako tínedžer v spoločnosti zameranej na sanitárne inšpekcie. Neskôr nastúpil do medzinárodnej firmy vyvíjajúcej špecializovaný softvér. Začínal ako tester, potom sa sám naučil programovať a postupne viedol ďalšie tímy. Už ako 21-ročný zodpovedal za vývoj produktov a tím niekoľkých desiatok špecialistov.
Tabuľka s menom Patryczek
Zatiaľ čo mnohí podnikatelia zakladajú firmu až po odchode z korporátu, Paziewski postupoval opačne. Vlastný biznis začal rozvíjať popri zamestnaní. Päť rokov podnikal a zároveň pracoval na vysokej manažérskej pozícii. Prvých zamestnancov platil zo svojho platu.
Až keď jeho podnikanie začalo rýchlejšie rásť a korporátna práca tvorila čoraz menšiu časť jeho príjmov, odišiel z bezpečného zamestnania. Bolo to pred rokom a pol.
Dnes otvorene priznáva, že budovanie firmy priamo súvisí so spôsobom, akým funguje jeho mozog. Má napríklad až obsesívnu pamäť na fakty, údaje a čísla. Pamätá si čísla bankových účtov celej rodiny a spamäti dokáže uviesť podrobné štatistiky zákazníkov či výsledky kampaní. Keď niekto na obchodnom stretnutí spochybňuje výsledky práce jeho tímu, okamžite vytiahne konkrétne ukazovatele.
Na dverách jeho kancelárie visí tabuľka s nápisom „Patryczek“. Tak ho volal mentor Darek, ktorý mu výrazne pomohol v prvých rokoch pracovného života.
„Bol som vo veku jeho dcéry. Preto mi trochu zhovievavo, ale s veľkými sympatiami hovoril ‚Patryczek‘. Zaujímavé je, že práve mňa si najčastejšie vyberal, keď bolo treba niečo zadať a zariadiť. Zdrobnenina sa ma držala a začalo ma tak volať čoraz viac ľudí,“ rozpráva.
V tom čase mal však od „malého Patryczka“ poriadne ďaleko. Vážil 143 kilogramov. Súviselo to s AuDHD, hoci o tom celé roky netušil. Dokázal sa ponoriť do takzvaného hyperfokusu a celý deň nič nezjesť, pretože na jedlo jednoducho zabudol. Večer, keď už pociťoval obrovský hlad, siahol po cukre a sladkostiach. Rýchlo a vo veľkom množstve, aby doplnil energiu a zároveň zvýšil hladinu dopamínu, ktorý mozog s ADHD neustále vyhľadáva. A tak stále dookola.
Vyskúšal všetky diéty na svete. Vždy sa mu však hmotnosť vrátila. Myslel si, že mu chýba pevná vôľa. Problém však bol inde. Pochopil to až po diagnostikovaní autistického spektra a ADHD.
„Až vtedy som si začal uvedomovať, akú dôležitú úlohu zohráva jedlo v mojom živote. Predtým som jedol, pretože som musel, alebo preto, že si to žiadal môj mozog. Teraz viem, čo sa so mnou deje a prečo,“ vysvetľuje.
Za 16 mesiacov schudol približne 50 kilogramov. Postupne si obľúbil aj láskavú prezývku Patryczek. Najmä keď počas terapie zistil, že pre vyrastanie v dysfunkčnej rodine v ňom do istej miery stále zostáva osemročný chlapec v tele 28-ročného muža. Práve vtedy sa začala budovať jeho emocionálna a životná zrelosť.
„Rozhodol som sa, že Patryczek bude niečo moje. Niečo, čo ma identifikuje, ale zároveň mi pripomína tú verziu seba samého, ktorú som sa snažil nechať za sebou. Aj spolu s tými kilogramami,“ vysvetľuje Patryk Paziewski. Tabuľku si na dvere zavesil vo chvíli, keď pocítil, že na základe rôznych skúseností, príjemných aj nepríjemných, vybudoval niečo jedinečné. „Každý, kto vstúpi do mojej kancelárie, sa usmeje. Vždy je to dobrý začiatok rozhovoru, pretože príbeh Patryczka sa rozpráva sám,“ hovorí.
Už nechce byť ako ostatní
Dnes si dobre uvedomuje svoju Achillovu pätu: dokáže uhasiť každý požiar, no časom pochopil, že mnohé z nich predtým sám založil.
„Milujem budovanie vízie a ukazovanie smeru. Problém nastáva, keď treba všetko rozpísať do tabuliek, postupov a dokumentov,“ priznáva Patryk Paziewski.
Keď odchádzal z korporátu, ukázalo sa, že obrovská časť informácií o projektoch existuje iba v jeho hlave. Dokázal odpovedať na každú otázku týkajúcu sa tímov a produktov, no len málo postupov bolo zdokumentovaných. Firma mu umožnila odísť až šesť mesiacov po podaní výpovede. Taký čas potrebovala na prevzatie jeho znalostí o projektoch, za ktoré zodpovedal.
Až terapia po stanovení diagnózy mu pomohla pochopiť, že nemusí byť dobrý vo všetkom. Administratívu, postupy a organizáciu prenechal manželke, ktorá sa podieľa na jeho značkách. Sám sa sústredil na to, čo mu ide prirodzene: predaj, stratégiu, vzťahy so zákazníkmi a vývoj produktov.
Keď sedí vo svojej kancelárii, zatiahne závesy, odfiltruje rušivé podnety a pracuje v prostredí, kde sú predmety usporiadané podľa jeho vlastného systému. Už sa nesnaží byť ako ostatní.
Odborník so syndrómom záchrancu
Kari Goldyn hľadala prostredie, v ktorom by mohla čo najlepšie fungovať, a napokon sa úplne vzdala práce s individuálnymi klientmi. Sústreďuje sa výlučne na svoju komunitu a na činnosť, ktorá jej prináša najviac energie – tvorbu obsahu.
„Píšem, nahrávam podcasty,“ hovorí. Zistila tiež, že je dobrou rečníčkou. Najprv však zaplatila päťtisíc zlotých ako sponzorka podujatia Influencer Live Wrocław, len aby sa dostala na pódium a na vlastnej koži zistila, či ju premôže stres. „Na moje príjemné prekvapenie som vôbec nemala trému,“ spomína.
Musela sa tiež naučiť hospodáriť s vlastnou energiou a zvládať monotropizmus mozgu, teda nadmerné sústredenie na jednu vec pri prehliadaní všetkého ostatného. „Keď nás v takej chvíli niekto preruší a požaduje, aby sme začali robiť niečo iné, dostávame sa do stresu. Podobne je to, keď nás niekto preruší uprostred vety a začne sa pýtať na inú tému. Stojí nás to veľa energie,“ vysvetľuje.
Dodáva, že človek s autizmom uvažuje zdola nahor. Skôr než si vytvorí názor na určitú tému, zhromažďuje údaje a jednotlivé prvky, aby si poskladal celkový obraz. Ak sa však na niečo zameria, môže sa v danej oblasti rýchlo stať špičkovým odborníkom.
„Pri riadení firmy to, žiaľ, môže byť prekážkou. Takýto šéf sa príliš sústredí na odbornú stránku a na to, ako by veci mali podľa neho fungovať, namiesto toho, aby sa zameral na skutočné potreby zákazníka. Drží sa jednej témy a nevidí perspektívu klienta,“ upozorňuje Kari Goldyn.
Autistické spektrum podľa nej prináša ťažkosti pri spolupráci v skupine. Na druhej strane môže človeku pomáhať odolávať manipulácii.
Ľudia s ADHD zase často mávajú syndróm záchrancu. Dokážu sa však pri hasení jedného požiaru vyčerpať natoľko, že doň vložia všetku svoju energiu.
„Najlepším neurotypom na podnikanie je AuDHD: autizmus prináša odbornosť, sústredenie, schopnosť rozpoznávať vzorce a fungovať podľa nich, ako aj schopnosť dotiahnuť veci do konca. ADHD zasa spôsobuje, že takýto generálny riaditeľ vystupuje z radu, riskuje, preskakuje z témy na tému, zaujíma sa o novinky aj o ľudí a nadväzuje spoločenské vzťahy,“ uzatvára Kari Goldyn.
Článok vyšiel na forbes.pl.
