Jedna z najmenej preskúmaných, no najčastejších diagnóz súčasnosti fascinuje švédskeho psychiatra Andersa Hansena, ktorý sa dlhodobo venuje skúmaniu mozgu. „ADHD máme všetci, len sa nachádzame na škále,“ píše v knihe Dobrá správa o ADHD.
Podľa neho je porucha pozornosti v skutočnosti pozostatkom nášho „pravekého mozgu“, kedysi kľúčového pre to, aby naši predkovia prežili. Hoci sa to nezdá, aj dnes môže ísť o „superschopnosť“. Nie je to totiž náhoda, že sa k tejto diagnóze hlásia inovátori a podnikatelia od Billa Gatesa, Richarda Bransona až po Elona Muska.
Ako vlastne ADHD vzniká, čo je jeho príčinou a prečo mnoho ľudí vôbec neverí, že je to skutočná diagnóza? A ako ju využiť vo svoj prospech?
V ROZHOVORE SA DOZVIETE:
- Ako vzniká ADHD a do akej miery sú za túto diagnózu zodpovedné gény;
- Prečo boli kedysi vlastnosti spájané s ADHD nevyhnutné pre prežitie;
- Čo sa stalo, že má dnes v každej triede aspoň jedno dieťa nálepku ADHD;
- Či sa lieky na ADHD nadužívajú a kto by mal vyhľadať odbornú pomoc;
- A ako pohyb pomáha znižovať dávky liekov.
Ako našu osobnosť ovplyvňujú gény
Naposledy sme sa spolu rozprávali pred rokom, keď vás čakalo nahrávanie vlastnej dokumentárnej série vo Švédsku. Podarilo sa?
Podarilo, práve ju vysielajú vo Švédsku. Pátral som v nej po odpovedi na otázku, ktorá ma fascinuje odjakživa – ako vzniká naša osobnosť a vďaka čomu sme „sami sebou“. Ako by sa vyvíjal môj život, ak by som vyrastal v odlišnej rodine či krajine?
Počas natáčania som sa stretol s viacerými pármi identických dvojičiek, ktoré oddelili hneď po narodení a vyrastali v odlišných prostrediach. Ako sa vyvíjali ich životy? Skúmali sme tiež tému, či dokážeme zmeniť našu osobnosť, venovali sme sa aj psychopatom, ADHD a autizmu.
Naučili ste sa počas natáčania tejto série čosi nové?
Najviac ma prekvapilo, aké podobné životy často vedú identické dvojičky, ktoré o sebe ani nevedia. Napríklad sme stretli dvojicu mužov narodených v päťdesiatych rokoch minulého storočia v Japonsku, ktorých hneď po narodení dala ich matka na adopciu do USA.
Jeden z nich sa dostal do nábožensky založenej rodiny vo vidieckom prostredí v Kansase, kým druhý do úplne ateistickej a relatívne bohatej mestskej rodiny v New Jersey. O tom, že majú dvojča, sa dozvedeli až v tridsiatke. V tom čase boli už obaja majiteľmi fitnes centier. Čo si myslíte, aká bola pravdepodobnosť, že to tak bude?
Švédsky psychiater Anders Hansen píše o mozgu, z jeho kníh sa celosvetovo predali už dva milióny výtlačkov. Foto: Stefan Tell
Predpokladám, že mizivá. Čím vás to tak ohúrilo?
Dokazuje to, akú obrovskú moc má genetika. Nie sú to totiž jediné identické dvojčatá, ktoré mali podobný príbeh. Asi polovica našej osobnosti má pôvod v našich génoch, druhá polovica je však vecou náhody. Prekvapilo ma, keď som si uvedomil, že moji rodičia na mňa nemali až taký vplyv, ako som si myslel.
