Dave Ricks premenil Eli Lilly na prvú farmaceutickú spoločnosť s trhovou kapitalizáciou jeden bilión dolárov vďaka mimoriadne úspešným liekom na chudnutie a cukrovku. Viac než 60 percent tržieb však pochádza z týchto prípravkov a ich patenty pravdepodobne vypršia v priebehu 30. rokov. Farmaceutický gigant tak čelí rizikám vlastného úspechu.
Ako generálny riaditeľ najväčšej a najúspešnejšej farmaceutickej spoločnosti na svete venuje Dave Ricks prekvapivo veľa času premýšľaniu o rizikách.
Eli Lilly má v príprave ďalšie prelomové lieky na chudnutie. Tabletový prípravok Foundayo získal v apríli schválenie amerického Úradu pre kontrolu potravín a liečiv (FDA). Spoločnosť plánuje v prvom štvrťroku 2027 predložiť úradu na posúdenie aj experimentálny liek novej generácie retatrutid. Záujem o túto látku, ktorú ľudia na internete prezývajú „reta“, je taký veľký, že na čiernom trhu kupujú prípravky, ktoré predajcovia vydávajú za retatrutid.
Čas sa však kráti. Patentová ochrana každého lieku trvá len obmedzený čas, počas ktorého ho výrobca môže chrániť pred konkurenciou. Niekedy v priebehu 30. rokov sa preto môže prudko rastúci trh s liekmi Eli Lilly na chudnutie zrútiť, keď naň vo veľkom vstúpia výrobcovia generických liekov.
Otázka za bilión dolárov preto znie, ako má Eli Lilly vybudovať – alebo kúpiť – portfólio nových liekov, ktoré jej umožní udržať si mimoriadny úspech. Ricks má 59 rokov a jeho osobný podiel v spoločnosti má hodnotu takmer sedemsto miliónov dolárov. Na túto chvíľu sa pripravuje už od čias pred nástupom do funkcie generálneho riaditeľa v roku 2017.
„Je to rozhodujúca výzva,“ hovorí Ricks v rozhovore pre Forbes v priestoroch vedenia v sídle spoločnosti v Indianapolise. Na stenách tam visia formálne portréty 10 predchádzajúcich generálnych riaditeľov firmy. „Ak zistíme, že sa nám to nedarí, mali by sme vrátiť peniaze akcionárom a zmieriť sa s tým, že budeme menšou spoločnosťou. Zatiaľ však takto neuvažujem.“
Namiesto toho Ricks vo veľkom investuje. Eli Lilly tento rok uzavrela 31 obchodov vrátane 14 akvizícií a 17 licenčných dohôd. Na rozšírenie portfólia vyvíjaných liekov vynaložila celkovo 18 miliárd dolárov. Je to viac než štvornásobok štyroch miliárd dolárov, ktoré investovala do 39 obchodov za celý minulý rok. Tieto čísla nezahŕňajú dodatočné platby viazané na splnenie určitých podmienok ani míľnikové platby, ktoré sú vo farmaceutických transakciách bežné a na ktoré zatiaľ nevznikol nárok. Spoločnosť investuje nielen do tradičných oblastí, ako sú onkológia a neurológia, ale aj do experimentálnejších smerov, napríklad psychedelík či liečby porúch spánku.
Nikdy nie je priskoro začať pracovať na ďalšom veľkom úspechu – ani v deň, keď uvediete na trh ten predchádzajúci.
Dave Ricks, generálny riaditeľ Eli Lilly
Spoločnosť zároveň zvýšila výdavky na vlastný výskum a vývoj, ktorý je Ricksovou hlavnou prioritou. Kým v roku 2024 naň vynaložila 11 miliárd dolárov, v roku 2025 to bolo 13,3 miliardy dolárov. V prvej polovici tohto roka investovala 7,3 miliardy dolárov, čo predstavuje medziročný nárast o 21 percent.
„Na výskum a vývoj budeme míňať približne trojnásobok toho, čo sme vynakladali v roku 2021. Je to výrazný rast a znamená to, že by v budúcnosti malo z Eli Lilly prichádzať na trh približne trikrát viac produktov a liekov,“ hovorí Ricks. Nemá pritom stanovený celkový rozpočet, ktorý chce dosiahnuť. Spoločnosť najprv určí, ktoré projekty chce uskutočniť, a následne vypočíta, koľko budú stáť.
Ricks pôsobí pri rozhovore pri konferenčnom stole zároveň šarmantne aj intenzívne. Takmer počas 10 rokov na čele Eli Lilly úspešne zvládal aj politickú stránku farmaceutického biznisu. S prezidentom Donaldom Trumpom uzavrel dohody o znižovaní cien liekov a rozširovaní výroby v Spojených štátoch. Trump ho označil za „neuveriteľného manažéra, neuveriteľného človeka“.
Ricks sa teraz snaží zopakovať niektoré postupy, ktoré stáli za úspechom liekov zo skupiny GLP-1. Lieky na chudnutie čoraz častejšie vykazujú aj ďalšie zdravotné prínosy, napríklad zlepšenie kardiovaskulárneho zdravia. Niektoré z dlhodobejších projektov Eli Lilly majú podobne preventívny charakter. Spoločnosť investuje do liekov na poruchy spánku, o ktorých vedci čoraz viac predpokladajú, že majú zásadný vplyv na celkové zdravie. V laboratóriách pracuje aj na nových spôsoboch skoršej liečby Alzheimerovej choroby a na terapii, ktorá by dokázala natrvalo vypnúť určitý gén v pečeni a znížiť tak hladinu „zlého“ cholesterolu.
„Vzhľadom na časový horizont, s ktorým môžeme pracovať, a na objem zdrojov, ktoré máme k dispozícii, máme oproti ostatným určitú strategickú výhodu,“ hovorí Ricks. „Ostatné farmaceutické spoločnosti uzatvárajú množstvo dohôd a míňajú veľa peňazí na výskum a vývoj, ale uvažujú v horizonte nula až päť rokov. Cítia naliehavú potrebu vyriešiť problém vo výkaze ziskov a strát, ktorému budú čeliť. My takýto pocit nemáme.“
V súčasnosti majú vo farmaceutickom priemysle väčšiu palebnú silu než ktokoľvek iný na planéte.
Bryan Roberts, partner investičnej spoločnosti Venrock
Eli Lilly si vďaka tomu môže dovoliť investovať aj do liekov, ktoré sú v raných fázach klinického vývoja. Takéto projekty sú síce rizikové, no môžu priniesť zásadnejšie prelomové objavy a vyššie výnosy. Spoločnosť tak môže výraznejšie staviť aj na umelú inteligenciu pri vývoji liekov. Patrí sem partnerstvo s Nvidiou v hodnote jednej miliardy dolárov, v rámci ktorého má vzniknúť nové inovačné laboratórium zamerané na AI. Ricks začiatkom tohto roka uviedol, že neočakáva, že sa táto investícia začne vyplácať skôr než v 30. rokoch.
Zvážme napríklad jarnú kúpu spoločnosti Kelonia Therapeutics. Na vedeckej konferencii venovanej ochoreniam krvi, ktorá sa vlani v decembri konala v Orlande na Floride, predstavila táto biotechnologická firma podporovaná investormi rizikového kapitálu predbežné klinické údaje o bunkovej terapii mnohopočetného myelómu, ktorá sa podáva jedinou infúziou. Štúdia zahŕňala iba štyroch pacientov, no všetci na liečbu reagovali mimoriadne dobre a po terapii u nich neboli zaznamenané známky rakoviny.
„Keď sme to videli, povedali sme si: ‚Páni, to je neuveriteľné.‘ Okamžite sme im zavolali,“ hovorí Jake Van Naarden, šéf korporátneho rozvoja Eli Lilly a hlavný vyjednávač spoločnosti pri akvizíciách.
Do štyroch mesiacov sa Eli Lilly dohodla na kúpe Kelonie za 3,25 miliardy dolárov vopred. Ak liek dosiahne stanovené klinické a obchodné míľniky, celková hodnota transakcie môže stúpnuť až na sedem miliárd dolárov. Podľa databázy rizikového kapitálu PitchBook startup predtým získal 58 miliónov dolárov. Pri poslednom financovaní v roku 2022 bol ocenený na 104 miliónov dolárov.
„V súčasnosti majú vo farmaceutickom priemysle väčšiu palebnú silu než ktokoľvek iný na planéte,“ hovorí Bryan Roberts, partner spoločnosti Venrock, ktorá Keloniu pomohla založiť a financovala ju. „Riziko spočíva v tom, kto bude chcieť byť človekom, ktorý bude stáť na čele najväčšieho patentového prepadu a najväčšieho poklesu tržieb v histórii?“
Zdroj: SITA/AP Photo/JoNel Aleccia
Na ulici Pearl Street v centre Indianapolisu narazíte na bronzovú pamätnú tabuľu označujúcu historické miesto. Práve tu plukovník Eli Lilly, farmaceutický chemik a veterán americkej občianskej vojny, v roku 1876 založil spoločnosť, ktorá nesie jeho meno. Firma berie svoju históriu vážne a dodnes používa logo, ktoré štylizuje zakladateľov podpis. Ak sa vydáte približne míľu na juh, dostanete sa k modernému sídlu spoločnosti, ktorá má v meste také dominantné postavenie, že má vlastné poštové smerovacie číslo.
Firemné múzeum na prízemí vzdáva hold štyrom členom rodiny Lillyovcov, ktorí stáli na čele spoločnosti a previedli ju významnými míľnikmi jej histórie počas uplynulých 150 rokov. Počas druhej svetovej vojny Eli Lilly vo veľkom vyrábala penicilín. V januári 1988 uviedla na trh antidepresívum Prozac, ktoré ukázalo, že ovplyvňovanie chémie mozgu môže liečiť veľkú depresiu účinnejšie než samotná psychoterapia.
Hoci jej najväčší konkurent Novo Nordisk prišiel v roku 2017 na trh s liekom Ozempic na cukrovku ako prvý a práve tento prípravok sa stal celosvetovo známym predstaviteľom liekov zo skupiny GLP-1, bola to Eli Lilly, ktorá zásadne rozšírila trh s liekmi na chudnutie. Podľa prieskumu organizácie KFF z novembra minulého roka v súčasnosti užíva liek zo skupiny GLP-1 každý ôsmy dospelý Američan. Eli Lilly má na tomto trhu dominantný podiel.
Myslím si, že môžeme zásadne zmeniť to, čo znamená starnúť.
Dan Skovronsky, hlavný vedecký a produktový riaditeľ Eli Lilly
Začiatkom tohto roka sa portfólio liekov Eli Lilly zo skupiny GLP-1, ktoré zahŕňa Mounjaro aj Zepbound, predajmi dostalo pred onkologický bestseller Keytruda a stalo sa najpredávanejším liekovým portfóliom na svete.
„Pozeráme sa na túto kategóriu liekov a hovoríme si, že v dejinách ľudstva nebolo veľa kategórií liekov, ktoré by mali taký zásadný vplyv,“ hovorí Ricks. „Svojím spôsobom ide o prvý preventívny zdravotnícky zásah vo veľkom meradle, ktorý skutočne funguje.“
Ricks pôsobí v Eli Lilly už 30 rokov. Narodil sa v meste Bloomington v štáte Indiana a vyrastal v oblasti Sanfranciského zálivu. Do spoločnosti nastúpil ako dvadsiatnik, v roku 1996, na pozíciu spolupracovníka v oblasti rozvoja podnikania. Predtým krátko pracoval v IBM v New Yorku. Postupne sa vypracoval na vyššie manažérske pozície. Hoci nemá vedecké vzdelanie, vyštudoval priemyselný manažment na Purdue University a získal titul MBA na Indiana University.
Ako siedmy generálny riaditeľ Eli Lilly, ktorý nepochádza z rodiny zakladateľov, presadzoval rýchlejšie rozhodovanie, výraznejšie investície do klinického výskumu a priamejší kontakt so zákazníkmi. V roku 2024 spustil LillyDirect, internetový lekárenský program, prostredníctvom ktorého si pacienti môžu objednať lieky spoločnosti na chudnutie a cukrovku priamo od výrobcu a nechať si ich doručiť domov. Ricks zároveň venuje veľa času plánovaniu toho, čo príde po súčasných úspešných produktoch.
Keď sa blížite ku koncu patentového cyklu, je už neskoro. Potom robíte zúfalé veci, ktoré nedávajú zmysel a nefungujú.
Dave Ricks, generálny riaditeľ Eli Lilly
Pred nástupom do funkcie generálneho riaditeľa pred deviatimi rokmi viedol Ricks divíziu, ktorá vyrábala antidepresíva. V tom čase išlo o mimoriadne významnú časť podnikania Eli Lilly. Spoločnosť vyvinula aj lieky, ktoré nasledovali po Prozacu, no ich patenty neskôr vypršali. Antipsychotikum Zyprexa stratilo patentovú ochranu v roku 2011 a antidepresívum Cymbalta ho nasledovalo v roku 2013.
„Vyrastal som v spoločnosti v období, keď sme mali dve veľké patentové udalosti, na ktoré sme sa nedostatočne pripravili,“ hovorí Ricks. Vo firme toto náročné obdobie označovali ako „roky YZ“. Vypršanie patentu na Prozac v roku 2001 bolo známe ako „rok X“. Podľa Ricksa stratila obchodná jednotka počas troch rokov 60 percent ziskovosti spoločnosti. Jeho úlohou bolo znižovať počet zamestnancov a rušiť výskumné projekty.
„Nie je to nič príjemné,“ hovorí. „Ak sme tu preto, aby sme vyrábali lieky, toto nie je výroba liekov. Je to presný opak – zmenšovať sa, aby sme prežili.“
Keď Ricksa v roku 2017 povýšili na generálneho riaditeľa, tieto skúsenosti mal stále na pamäti. Spoločnosť už podala patentové prihlášky na svoju molekulu tirzepatid zo skupiny GLP-1, no príslušné lieky – Mounjaro na cukrovku a Zepbound na obezitu – ešte nemali schválenie na uvedenie na trh. Eli Lilly sa však už pripravovala na diverzifikáciu portfólia, a to ešte pred uvedením Zepboundu v roku 2023.
„Na ďalšiu veľkú vec nie je nikdy priskoro začať pracovať – ani v deň, keď uvediete na trh tú predchádzajúcu, hoci kľúčová udalosť, na ktorú sa pripravujete, môže prísť až o 12 rokov. Keď sa totiž blížite ku koncu patentového cyklu, je už neskoro a robíte zúfalé veci, ktoré nedávajú zmysel a nefungujú,“ hovorí Ricks.
V júni Eli Lilly vstúpila do oblasti liekov na spánok akvizíciou spoločnosti Centessa Pharmaceuticals. Za ňu zaplatila 6,3 miliardy dolárov vopred a v prípade splnenia stanovených podmienok môže doplatiť ďalších 1,5 miliardy dolárov v podobe míľnikových platieb, ktoré sa vo farmaceutickom odvetví niekedy označujú ako „biobucks“. Centessa, založená v roku 2020, vyvíja tabletku určenú na liečbu narkolepsie, pomerne zriedkavého, no závažného ochorenia spánku. Patrí do novej triedy liekov zameraných na orexín – chemického prenášača, ktorý reguluje bdelosť, spánok a svalový tonus.
V niečom sa vstup Eli Lilly do oblasti spánku podobá jej skoršiemu úsiliu v oblasti obezity. Približne tretinu života prespíme, no liečba porúch spánku bola donedávna skôr okrajovou oblasťou medicíny. Výskum však čoraz častejšie ukazuje, že narušený spánok a poruchy spánkového režimu – podobne ako obezita – vedú k ďalším zdravotným problémom. Ricks a jeho tím vnímajú liek spoločnosti Centessa ako možný začiatok vývoja terapií aj pre ľudí s menej závažnými problémami so spánkom.
„Koľko ľudí vo svojom okolí poznáme, ktorí majú problémy so spánkom? Všetkých. Je to teda veľký problém a zároveň vedie k ochoreniam. Spôsobuje problémy s duševným zdravím. V skutočnosti zhoršuje demenciu, problémy s pamäťou a myslením. Poruchy spánkového režimu často spúšťajú ADHD a ďalšie problémy so správaním,“ hovorí Ricks. „Takže si povieme: dobre, toto je zaujímavá oblasť. A keďže trh s liekmi na spánok je malý, neodrádza nás to. Práve naopak, priťahuje nás.“
Ďalšou novou oblasťou záujmu sú psychedeliká. V júli Eli Lilly oznámila dohodu o kúpe newyorskej spoločnosti AtaiBeckley, ktorá vyvíja nosový sprej na liečbu depresie rezistentnej na liečbu a má ho v tretej fáze klinických skúšok. Dohodnutá cena predstavovala 2,8 miliardy dolárov vopred a až jednu miliardu dolárov v dodatočných platbách po splnení stanovených míľnikov. Eli Lilly akvizíciu dokončila 11. septembra 2026. Jej krok nadväzuje na schválenie nosového spreja Spravato od spoločnosti Johnson & Johnson v roku 2019. Tento prípravok na báze ketamínu sa takisto používa na liečbu depresie.
„Myslím si, že každý vstupuje do oblasti psychedelík s určitými predsudkami, pretože tieto látky majú svoju povesť,“ hovorí Van Naarden, hlavný vyjednávač Eli Lilly pri akvizíciách. Keď však výskumníci spoločnosti začali túto oblasť podrobnejšie skúmať, našli nielen príbehy ľudí, ktorí cestujú na kliniky do Mexika, aby získali nekontrolované verzie týchto liekov, ale aj povzbudivé údaje z raných klinických skúšok prípravku spoločnosti AtaiBeckley.
„V spoločnosti sa mení pohľad na tieto lieky,“ hovorí Van Naarden. „Pred 20 rokmi sa to vnímalo ako šarlatánstvo kdesi na okraji spoločnosti. Dnes si nemyslím, že to tak je. Je to plnohodnotná oblasť vývoja liekov, bodka. A psychiatri sú z nej mimoriadne nadšení.“
Koncom augusta v sídle Eli Lilly v Indianapolise Andrew Adams, viceprezident skupiny zodpovedný za objavovanie nových molekúl, predstavuje jedno z výskumných laboratórií spoločnosti. Niekoľko vedcov v laboratórnych plášťoch a ochranných okuliaroch tam pracuje na vývoji nových liekov proti neurodegeneratívnym ochoreniam.
Eli Lilly sa už približne 35 rokov intenzívne venuje vývoju liečby Alzheimerovej choroby. Ide o naliehavú zdravotnú potrebu a zároveň potenciálne obrovský trh. Alzheimerovu chorobu alebo inú formu demencie má na svete viac než 55 miliónov ľudí a do roku 2030 by ich počet mal dosiahnuť 78 miliónov. Vývoj liekov, ktoré by im mohli pomôcť, je však poznačený množstvom neúspechov. Liek Eli Lilly Kisunla, schválený v roku 2024, sa zameriava na spomaľovanie progresie ochorenia pôsobením na amyloidové plaky. Je len druhým významným liekom na trhu, ktorý má tento cieľ. Jeho ročné tržby sa už blížia k päťsto miliónom dolárov a analytici očakávajú, že sa z neho stane komerčne mimoriadne úspešný liek.
Vedci Eli Lilly v laboratóriách pracujú na spôsoboch, ako cieliť na proteín tau, ktorý sa u pacientov s Alzheimerovou chorobou zhlukuje do spletených štruktúr. Ako vysvetľuje Adams, vývoj lieku zameraného na tau je mimoriadne náročný, pretože tento proteín sa nachádza vnútri neurónov a ťažko sa k nemu dostáva.
Vlani v lete získali Eli Lilly a jej partner Roche od FDA povolenie na krvný test, ktorý dokáže identifikovať modifikovanú formu proteínu tau slúžiacu ako ukazovateľ ochorenia. To vyvolalo nádej na skoršiu diagnostiku.
„Myslím si, že môžeme zásadne zmeniť to, čo znamená starnúť,“ hovorí Dan Skovronsky, hlavný vedecký a produktový riaditeľ Eli Lilly. „Možno sa nám podarí vytvoriť svet, v ktorom sa už nebudeme báť Alzheimerovej choroby.“
Adams, ktorý vedie objavovanie nových liekov v celej spoločnosti a zároveň zodpovedá za výskum v oblasti bolesti a neurodegenerácie, dodáva: „Budúcnosť patrí prevencii. Práve týmto smerom chcem spoločnosť nasmerovať.“
V roku 2020, keď už bol Ricks niekoľko rokov vo funkcii generálneho riaditeľa, sa pozrel na onkologickú divíziu. Nedosahovala dobré výsledky: napriek vysokým výdavkom na výskum a vývoj priniesla iba jeden skutočne významný liek za 10 rokov. Ricks požiadal Van Naardena, ktorý do spoločnosti prišiel vďaka akvizícii výrobcu liekov proti rakovine v roku 2019, aby navrhol ďalší postup.
„Takmer každý jeden program v portfóliu sme ukončili,“ spomína Van Naarden. „A začali sme odznova.“
Dnes má Eli Lilly v onkologickom portfóliu deväť molekúl v tretej fáze klinických skúšok, ktoré sa zameriavajú na šesť rôznych typov rakoviny vrátane rakoviny prsníka a pľúc. Desiatky ďalších sú v skorších fázach klinického vývoja.
„Počas nasledujúcich 12 mesiacov pravdepodobne získame výsledky zo siedmich nových liekov v neskorých fázach klinického skúšania, pričom každý z nich bude mať výsledky v inom čase,“ hovorí Van Naarden. Aj na spoločnosť veľkosti Eli Lilly je to veľa.
Vývoj liekov je neistý proces, v ktorom sa úspech nedá zaručiť. Deväť z 10 liekov zvyčajne zlyhá počas klinických skúšok. Bez ohľadu na to, aké sľubné sú prvotné vedecké výsledky, Eli Lilly nemôže jednoducho staviť na Alzheimerovu chorobu alebo poruchy spánku a očakávať, že nahradia jej doteraz najúspešnejšie lieky. Ricks však verí, že vďaka desiatkam vyvíjaných terapií, ďalším projektom v laboratóriách a vlne akvizícií dokáže nájsť ďalší penicilín, Prozac alebo liek zo skupiny GLP-1 – a predĺžiť tak mimoriadne úspešnú históriu Eli Lilly o ďalšie desaťročia.
Článok vyšiel na forbes.com.
