Lieky proti obezite menia farmaceutický trh aj samotný pohľad na chorobu. Eli Lilly vďaka nim prudko rastie a zároveň investuje desiatky miliárd do výroby a vývoja.
Inzulín, vakcína proti detskej obrne aj lieky na rakovinu prsníka. Eli Lilly tento rok oslavuje 150 rokov, jej najväčší príbeh sa však píše práve teraz. Lieky Mounjaro a Zepbound z nej urobili farmaceutickú veľmoc a z liečby obezity globálny fenomén. „Je to len špička ľadovca,“ hovorí Kelly Krugh Frankel, ktorá po takmer 20 rokoch v Lilly vedie jej biznis v Česku, na Slovensku a v Maďarsku. Forbesu poskytla exkluzívny rozhovor.
Čo sa v článku dozviete?
Štatistika a realita: prečo, keď nadváhou alebo obezitou trpia až dve tretiny Čechov, odbornú pomoc vyhľadáva len niekoľko percent z nich?
História sa píše teraz: ako sa z firmy, ktorú si ľudia ešte nedávno mýlili so značkou kávy, stala miliardová veľmoc?
Ticho v ambulanciách: prečo spolu lekári a pacienti o obezite často nehovoria? A ako by uznanie obezity za chronické ochorenie mohlo zmeniť spoločnosť?
Stretávame sa v roku, keď farmaceutická spoločnosť oslavuje 150 rokov od svojho založenia plukovníkom Elim Lillym v americkom Indianapolise v štáte Indiana. Odvtedy sa veľa zmenilo. „Lilly je dnes jednou z najväčších farmaceutických spoločností na svete a zároveň jednou z najrýchlejšie rastúcich farmaceutických firiem na svete,“ opisuje Krugh Frankel.
Ešte nedávno si ľudia spoločnosť mýlili s talianskou kávou Illy, dnes ju však poznajú predovšetkým vďaka liekom určeným na liečbu obezity Mounjaro a Zepbound. Tie idú, podobne ako konkurenčný Ozempic, na odbyt mimoriadne rýchlo.
V druhom štvrťroku 2026 Lilly dosiahla tržby 23 miliárd dolárov, teda približne 20 miliárd eur, o 48 percent viac než pred rokom. Mounjaro a Zepbound samy priniesli takmer 15 miliárd dolárov, približne 13,1 miliardy eur. Za prvý polrok už firma utŕžila 42,8 miliardy dolárov, asi 37,3 miliardy eur, a po silnom kvartáli zvýšila výhľad celoročných tržieb až na 87 miliárd dolárov, približne 75,8 miliardy eur.
Pomôcť by tomu mala aj skutočnosť, že podľa Krugh Frankel sa pomaly, ale isto mení pohľad spoločnosti na obezitu. Ochorenie, ktoré sa celé desaťročia spájalo predovšetkým s nedostatkom vôle, sa podľa nej čoraz viac dostáva do rovnakej kategórie ako iné chronické choroby.
Sama má vraj k téme blízko – niektorí jej blízki s obezitou bojovali celý život a ona sledovala, ako opakovane skúšajú diéty, cvičenie a ďalšie spôsoby, ako schudnúť.
V rozhovore pre Forbes hovorí o potrebe dostať liečbu k ľuďom, ktorí ju potrebujú, o nutnosti zmeniť komunikáciu medzi pacientom a lekárom, ale aj o tom, prečo nestačí jednoducho vyrobiť ďalšie milióny dávok.
Pýtala som sa známych, čo si predstavia pod názvom vašej spoločnosti. Každý povedal: „To sú tie lieky na chudnutie“…
Som rada, že nikto nepovedal, že sme tá firma s kávou. Dlhé roky si ľudia Eli Lilly mýlili s kávovou spoločnosťou Illy. Až v posledných rokoch sa Lilly dostala do povedomia verejnosti po celom svete a znalosť značky medzi širokou verejnosťou je vyššia než kedykoľvek predtým.
Pozornosť získavame vďaka inovatívnemu produktu, ktorý môže mať vplyv na naliehavý zdravotný problém. Obezita je ochorenie, ktoré postihuje významnú časť populácie.
V minulosti sme prišli s množstvom ďalších inovácií, od inzulínu v dvadsiatych rokoch cez antibiotiká a vakcínu proti detskej obrne až po mnoho ďalších. Podstatné však je, čo robíme dnes a čo urobíme nabudúce. Je povzbudivé vidieť, že ľudia túto prácu vnímajú a zaujíma ich potenciál liečby obezity.
Kelly Krugh Frankel
- Pôsobí ako generálna riaditeľka spoločnosti Eli Lilly pre región zahŕňajúci Česko, Slovensko a Maďarsko.
- V zdravotníctve má takmer 20 rokov skúseností s riadením rastu, uvádzaním nových produktov na trh a transformáciou organizácií.
- Počas pôsobenia v Lilly sa podieľala na komercializácii významných kardiometabolických liekov v USA a Austrálii.
- V súčasnej pozícii zodpovedá za strategické smerovanie spoločnosti, komerčnú výkonnosť a spoluprácu s kľúčovými partnermi v regióne.
- Absolvovala Executive MBA na Kellogg School of Management pri Northwestern University.
Nie som si istá, koľko ľudí dnes už považuje obezitu za chronické ochorenie. Ako sa to podľa vás mení?
Približne za posledných päť rokov vidím posun. Tieto lieky som uvádzala na trh v USA, Austrálii, ázijsko-pacifickom regióne a teraz v strednej Európe. Objavujú sa prvé známky toho, že obezita je uznávaná ako choroba.
Zároveň však stále vidíme veľa prejavov hanby, obviňovania a stigmy. Dokonca aj v slovách, ktoré používame. Bežne povieme: „Ten človek je obézny.“ Ale nepovieme: „Ten človek je rakovina.“ Nie, povieme: „Ten človek žije s rakovinou.“ Rovnako by sme mali hovoriť o ľuďoch žijúcich s obezitou alebo nadváhou. Obezita je choroba, s ktorou človek žije, bojuje s ňou a vyrovnáva sa s ňou.
Prečo je to dôležité?
Tieto nuansy sú podľa mňa veľmi dôležité, ak chceme obezitu skutočne vnímať ako ochorenie. Čím viac ľudí bude mať s týmito liekmi skúsenosť a vďaka nej pochopia, že obezita je naozaj choroba, tým viac budú podľa mňa tieto pozitívne zmeny pokračovať.
Ľudia sa pokúšajú liečiť obezitu už desaťročia zmenami životného štýlu a inými metódami, ale s obmedzeným úspechom. Nové lieky podľa mňa zvyšujú povedomie verejnosti a robia z obezity tému, o ktorej je prijateľnejšie hovoriť.
Liek ste uvádzali na trh v rôznych častiach sveta. Ako sa líši prístup jednotlivých národov k obezite?
Vo väčšine spoločností je to stále veľmi osobná téma. Ľudia často vnímajú hmotnosť ako niečo, čo je súčasťou ich identity, skôr než ako chorobu, s ktorou žijú. Keď sa rozprávam so špecialistami aj praktickými lekármi, niekedy vidím váhanie, či takýto rozhovor vôbec začať.
Ak príde pacient sám a spýta sa na možnosti liečby, lekár má zrazu pocit, že dostal povolenie o tom hovoriť.
Vráťme sa o päť rokov späť. Aké bolo uvádzať na trh nový liek s takýmto potenciálom?
Vedeli sme, že uvádzame skutočne inovatívny liek, ktorý ľuďom zmení život. Myslím si však, že sme vtedy nedokázali úplne odhadnúť, aká bude globálna reakcia z hľadiska dopytu. Museli sme veľa pracovať na tom, aby sme zabezpečili dostatočné dodávky.
A bolo ohromujúce počúvať jednotlivé príbehy pacientov o tom, ako im produkt a úbytok hmotnosti menia život.
Ako na liek reagujú konkrétne Česi? Prijali ho rýchlo?
Áno, nezaznamenala som tu oproti iným krajinám nijaký zásadný rozdiel v tom, ako lekári obezitu liečia alebo ako na liečbu reagujú ľudia a široká verejnosť.
Keď sa však pozrieme na počet ľudí žijúcich v Česku s obezitou, stále existuje obrovský priestor na diskusiu o obezite ako ochorení a o tom, čo môžu ľudia pre jej liečbu urobiť.
Chvíľu pritom trvalo, kým bol liek v Česku povolený aj pre pacientov s obezitou. Aký bol pre vás tento okamih?
Liek bol skúmaný pri diabete druhého typu aj pri obezite. Štúdie boli takto naplánované od začiatku. V jednotlivých krajinách sa líšilo iba to, kedy prišlo regulačné schválenie pre konkrétne ochorenie. V Česku bolo najskôr schválené použitie pri diabete druhého typu.
To, čo opisujete, však pravdepodobne ukazuje, že o produkt bol dopyt, pretože sa ľudia nejakým spôsobom dozvedeli, že prináša prínos aj pri znižovaní hmotnosti. Svedčí to o tom, ako intenzívne pacienti hľadajú riešenie problému s hmotnosťou, s ktorým zápasia.
O spoločnosti Eli Lilly
- Spoločnosť založil americký plukovník a farmaceut Eli Lilly v roku 1876 a patrí medzi najdlhšie fungujúce farmaceutické firmy na svete.
- Na lieky spoločnosti sa každoročne spolieha viac než 71 miliónov ľudí.
- Lilly predáva svoje lieky približne v deväťdesiatich krajinách. Jej globálne pôsobenie tak zahŕňa desiatky zdravotníckych systémov a trhov.
- Spoločnosť celosvetovo zamestnáva 50 605 ľudí. V Česku približne 80.
- Do výskumu a vývoja je zapojených 12 242 zamestnancov.
- Lilly v roku 2025 investovala do výskumu a vývoja 13,3 miliardy dolárov, teda približne 11,6 miliardy eur.
- Od roku 2020 Lilly oznámila investície do výrobných kapacít po celom svete vo výške viac než 55 miliárd dolárov, približne 47,9 miliardy eur.
- Vo výrobnej sieti má 24 lokalít v desiatich krajinách, pričom 14 z nich je vo výstavbe.
Obezita stojí ekonomiky jednotlivých štátov veľké množstvo peňazí. Môžu to podobné lieky zmeniť?
Myslím si, že tieto údaje začneme postupne vidieť. Stále je skoro a navyše je ťažké presne určiť, v akom časovom horizonte by sme mali očakávať merateľné prínosy.
Pri liečbe obezity však napríklad vidíme menej vymeškaných dní v práci. V dlhšom horizonte by to malo znamenať menej hospitalizácií pre neskoršie komplikácie. Dlhodobo by sme mohli očakávať zdravšiu a produktívnejšiu spoločnosť. V niektorých krajinách začíname vôbec prvýkrát pozorovať pokles miery obezity.
Máte údaje o tom, v ktorých krajinách sa dnes liek používa najviac?
Pozeráme sa skôr na podiel populácie, ktorá vyhľadáva liečbu. Či používajú náš prípravok alebo iný, nie je z tohto pohľadu podstatné. Máme globálnu zdravotnú krízu súvisiacu s obezitou.
V Česku podľa mňa žije s obezitou približne tretina dospelej populácie. Ak k tomu pridáte nadváhu, dostanete sa približne na dve tretiny. Podiel ľudí, ktorí sa skutočne liečia, je pritom stále iba niekoľko percent.
Ak je to v priemere 66 percent populácie a liečite len tri až štyri percentá, stále je to veľmi málo.
Spomenuli sme, že ste liek uvádzali na trh v niekoľkých krajinách a regiónoch. Je ťažké prekonávať prekážky jednotlivých zdravotníckych systémov?
Keď sa ma ľudia pýtajú, či je ich krajina z pohľadu zdravotníctva niečím jedinečná a či má mimoriadne komplikovaný systém, žartujem: „Máte napoly pravdu. Každý zdravotnícky systém, v ktorom som pracovala, je komplikovaný, ale nijaký nie je vo svojich problémoch jedinečný.“
Dnes už nestačí jednoducho prísť s novým produktom a povedať: „Tak sme tu, dúfame, že sa vám bude páčiť.“ Najmä pri chronických ochoreniach, pri ktorých liečite zdravie na úrovni celej populácie, musíte pochopiť celý liečebný proces.
Ako sa pacient dostane k diagnóze? Kam ide po podporu? Ako sa dostane k lieku, ak nie je hradený?
V minulosti ste mohli jednoducho čakať na úhradu a potom produkt uviesť na trh. Pri týchto liekoch to tak nie je. Musíme rozumieť celému systému. Vnímam to ako jedinečnú príležitosť, ale zároveň aj ako našu zodpovednosť.
V čom táto zodpovednosť spočíva?
Ľudia na tieto lieky čakajú a zaslúžia si mať možnosti liečby ochorenia, pri ktorom ich v minulosti dostatok nemali. Pre mňa osobne je to silná téma. Niektorí moji blízki žili s obezitou celý život. Sledovala som, ako skúšajú diéty, cvičenie a všetky možné možnosti.
Videla som, ako žijú s pocitom hanby za stav, o ktorom boli presvedčení, že je ich osobným zlyhaním, namiesto toho, aby ho vnímali ako ochorenie. Preto cítim hlbokú zodpovednosť za to, aby sme ja aj môj tím robili všetko pre zvyšovanie povedomia o obezite ako chorobe.
Hovorili ste, že ľudia na liek čakajú. Ako dokážete uspokojovať dopyt?
Naša spoločnosť intenzívne pracovala na otváraní nových výrobných závodov po celom svete, aby sme boli maximálne efektívni v dodávateľskom reťazci aj vo výrobe. V posledných rokoch sa nám to darilo veľmi dobre.
Dnes využívame aj umelú inteligenciu na identifikáciu prvých náznakov výrobných trendov alebo problémov ešte skôr, než spôsobia ťažkosti v dodávkach.
Je tu však ešte väčšia téma. Aj v bežných rozhovoroch stále počúvam príbehy ľudí, ktorí hovoria: „Išiel som k lekárovi. Povedal som mu, že sa snažím schudnúť, držím diétu a cvičím. Spýtal som sa na tieto lieky a povedal mi nie.“
Práve preto je pre mňa také dôležité pochopiť, ako zdravotnícky systém v každej krajine funguje a aké možnosti pacienti majú.
Ako túto situáciu vnímate v Česku?
Česi sú veľmi priami a otvorení, napriek tomu existujú témy, ktoré sú pre vás citlivé a hlboko osobné. Hmotnosť je jednou z nich. Našou úlohou je dať ľuďom nástroje a niekedy môže byť takýmto nástrojom aj spôsob, ako viesť dialóg medzi pacientom a lekárom.
Čo bude ďalej?
Je to veľmi vzrušujúce a podľa mňa sme ešte len na úplnom začiatku obdobia, keď sa obezita začína uznávať ako ochorenie. Inovácie budú pokračovať aj v nasledujúcom desaťročí a možno dlhšie.
Tieto lieky budú čoraz dostupnejšie a zároveň porastie záujem celého zdravotníckeho systému o podporu ľudí žijúcich s obezitou. Myslím si, že to povedie aj k ekonomickým prínosom z hľadiska celkového zdravia, sily a konkurencieschopnosti spoločnosti.
Aké máte plány s Českom?
Česko má jedinečnú príležitosť v oblasti klinických štúdií. Za krátky čas, ktorý tu pôsobím, na mňa veľmi zapôsobila úroveň a odbornosť ľudí, ktorí klinické štúdie vykonávajú, aj kvalita ich vzdelania. Česko má jednoducho veľmi silnú odbornú základňu a veľmi schopných lekárov.
Priestor na zlepšenie podľa mňa spočíva v predvídateľnosti toho, ako rýchlo sa klinické štúdie schvaľujú a posudzujú. Myslím si, že ministerstvo zdravotníctva si to uvedomuje a pracuje na tom. Ak bude proces predvídateľnejší, do krajiny sa môže dostať viac podobných príležitostí.
V digitálnom zdravotníctve a telemedicíne. Oproti iným miestam, kde som pracovala, je to výrazný rozdiel. V iných krajinách pozorujem vzorec, keď sa pacient napríklad pokúsil hovoriť so svojím praktickým lekárom o hmotnosti a neuspel.
Zároveň je však ochotný a schopný hovoriť prostredníctvom telemedicíny s riadne licencovaným lekárom. Tento systém tu chýba a podľa mňa je to v neprospech pacientov.
Keby ste mali na českom zdravotníctve zmeniť jednu vec, bola by to práve telemedicína?
Možno by som pred ňu zaradila napríklad rýchlejšie posudzovanie rozhodnutí o úhradách, celkovo rýchlejšie rozhodovanie alebo väčšiu ochotu uznávať hodnotu inovatívnych nových farmaceutických produktov. Samozrejme, ako človek z farmaceutickej firmy poviem práve toto.
Ak však hovoríme konkrétne o niečom, čo by pacientom vo veľmi krátkom čase pomohlo viesť rozhovory o hmotnosti – a aj o ďalších citlivých stavoch, napríklad duševnom alebo sexuálnom zdraví –, telemedicína predstavuje v mnohých iných krajinách obrovský prelom. Tu sa to zatiaľ nedeje.
Čítala som, že liek vo forme tablety už schválila Veľká Británia. Kedy ho dostanú českí pacienti?
Želala by som si, aby som vám mohla odpovedať priamo. Nemôžem však komentovať prebiehajúce regulačné schvaľovanie v Česku ani v Európskej únii všeobecne.
Skúmame niekoľko ďalších možností liečby ľudí žijúcich s obezitou a v rôznych krajinách sveta prebieha ich regulačné posudzovanie. Ak a keď budú tieto produkty schválené, budeme sa snažiť dostať ich sem čo najrýchlejšie.
Aké sú výhody tablety oproti injekcii? V čom sa líšia?
Pri produkte, ktorý zatiaľ nebol schválený, nemôžem komentovať skutočné rozdiely v účinnosti. Ak však čisto všeobecne porovnáte injekciu a tabletu, niektoré rozdiely sú zrejmé.
Ľudia, ktorí si nechcú sami pichať injekcie, to pri tablete robiť nemusia. Na druhej strane by ste tabletu užívali každý deň a ani to nemusí každému vyhovovať. Cieľom je podľa mňa mať čo najviac rôznych možností, ktoré budú zodpovedať individuálnemu životnému štýlu človeka a jeho konkrétnemu zdravotnému stavu.
Vaším najväčším konkurentom je dánska spoločnosť Novo Nordisk. Ako ju vnímate? Myslíte na ňu pri stanovovaní cieľov?
Vôbec nie. Mám k nej veľký rešpekt. Som rada, že existuje. Problém obezity je taký veľký, že chcem, aby o tomto ochorení premýšľalo čo najviac ľudí a aby čo najviac ľudí robilo všetko možné na pomoc tým, ktorí s ním žijú.
V niektorých terapeutických oblastiach možno môže ísť o súboj o trhový podiel a môžete ním byť posadnutí. Tu však trhový podiel nie je to hlavné, pretože samotný liečený trh je stále veľmi malý. Mňa skôr trápi, koľko ľudí by mohlo byť liečených, ale nie je.
A čo trajektória rastu vašej spoločnosti? Kam smerujete?
Ako som povedala, Lilly je dnes celosvetovo jednou z najväčších a zároveň najrýchlejšie rastúcich farmaceutických spoločností. Nie je jednoduché byť oboje súčasne. Zvyčajne platí, že ak rastiete najrýchlejšie, z hľadiska absolútnej veľkosti ste zároveň menší. To však nie je náš prípad.
Lokálne sme najrýchlejšie rastúci, ale nie sme jednotkou. Myslím si, že v najbližších rokoch uvidíte, ako vyrastieme medzi najväčšie, ak nie vôbec najväčšiu farmaceutickú spoločnosť v Česku. A nebude to iba vďaka jednému inovatívnemu lieku proti obezite, ale aj vďaka mnohým ďalším, ktoré sme už uviedli alebo ešte uvedieme na trh.
Ako fungovanie vašej spoločnosti ovplyvňuje umelá inteligencia?
AI môže na individuálnej úrovni výrazne zvýšiť efektivitu každého z nás. A stále sme len na začiatku. V Lilly sme podľa mňa v investíciách do AI veľmi odvážni.
Veríme v jej vplyv na objavovanie nových liekov a už sme videli jej prínos vo výrobe. Pokiaľ ide o individuálnu efektivitu, umožňuje nám časovo náročnú prácu vykonávať oveľa rýchlejšie, takže môžeme venovať viac času premyslenému a strategickému rozhodovaniu.
Čo myslíte, že by váš zakladateľ povedal, keby dnes spoločnosť videl?
Myslím si, že by bol veľmi hrdý a povedal by: „Pokračujte.“ Na stenách mnohých našich kancelárií po celom svete máme citát plukovníka Eliho Lillyho, nášho zakladateľa: „Vezmite to, čo tu nájdete, a robte to stále lepšie a lepšie.“
Cítila som to počas všetkých svojich 19 rokoch vo firme, ale myslím si, že tempo rastu – a nehovorím iba o raste tržieb, ale o samotnej snahe neustále sa zlepšovať – sa zrýchľuje.
