Prečítajte si Money Brief: prehľad grafu, čísla, udalosti, výroku a polemiky týždňa.
Aktuálnemu týždňu dominuje rozhodnutie Federálneho rezervného systému o sprísnení menovej politiky. Naopak, vo veľa miliárd od investorov dúfa OpenAI. Európa a Kanada medzitým hľadajú spôsob, ako zvíťaziť v obchodných vojnách nad Trumpom.
Spoločnosť OpenAI chce využiť záujem o nedávno predstavené modely ChatGPT 5.6 Astra a získať nové zdroje. Podľa denníka Financial Times rokuje s investormi o novom ocenení spoločnosti na úrovni 1,2 bilióna. The New York Times hovorí dokonca o ocenení na úrovni 1,5 bilióna dolárov. Investori by zaplatili len časť sumy, o ktorú sa navýši hodnota firmy.
K podobnému kroku došlo v marci, keď OpenAI získala nových 122 miliárd. Vtedy bola spoločnosť ocenená na 852 miliárd dolárov. Rokovania sú na začiatku, preto nie je známe, akú sumu by mali investori pre OpenAI poskytnúť. Vložené peniaze by sa im mali vrátiť pri vstupe spoločnosti na burzu.
Šéf firmy Sam Altman cez víkend uviedol, že počiatočná verejná ponuka je pred rokom 2027 nepravdepodobná. Dôvodom je podľa neho nevhodný moment v čase, keď rastú obavy z existenčných rizík spojených s umelou inteligenciou. OpenAI by mala byť zisková až v roku 2030.
Z viacerých pohľadov je na tom lepšie konkurenčný Antropic. Ten by mohol vstúpiť na burzu už v októbri s odhadovanou hodnotou dva bilióny dolárov.
V prípade podobných dlho očakávaných IPO je scenár často podobný. Akcie sú drahšie ako ich vnútorná hodnota. Dôvodom je túžba bežných investorov byť pri unikátnom úpise. Na situácii profitujú pôvodní investori, ktorí vďaka vysokej cene exitujú s výrazným ziskom. Po vstupe na burzu môže nasledovať korekcia v dôsledku vytriezvenia trhov. Aj preto má zmysel zvážiť nákup akcií až po prvej korekcii a zreálnení ceny.
Udalosť: čo urobí rozhodnutie Federálneho rezervného systému s akciami
Federálny rezervný systém podľa očakávania zvýšil sadzby o štvrť percentuálneho bodu do pásma 3,75 percenta až 4 percent. Bank of England aj Česká národná banka sadzby ponechali bez zmeny.
Analytik českej ČSOB Jan Čermák poukazuje v tejto súvislosti na „priamočiare a nedvojzmyselné výroky šéfa Fedu“. Pripomína, že zreteľný je aj odkaz novej kvartálnej prognózy. V nej je dôležitá poznámka pod čiarou, že do nej svojimi odhadmi odmieta vedenie centrálnej banky prispievať.
„V novej prognóze je totiž vpísané ešte jedno zvýšenie úrokových sadzieb o 25 bázických bodov do konca tohto roka. Americkí centrálni bankári sa pritom domnievajú, že miera nezamestnanosti klesne na úroveň 4,1 percenta a tu zotrvá až do konca roka 2029, čo si okrem iného vynúti držať oficiálne úrokové sadzby v reštriktívnom teritóriu až do roku 2028,“ uzatvára.
Čo ukazuje história
Analytik XTB Ondrej Greguš sa pozrel na to, čo rozhodnutie prinesie trhom. Pripomína analýzu MoneyFlows, ktorá sa zaoberá siedmimi otočeniami trendu od roku 1988. „Vidíme, že akcie na prvé zvýšenie sadzieb zvyčajne nereagujú dobre, negatívny vplyv však býva krátkodobý. Medián výnosu indexu S&P 500 klesá približne na mínus štyri percentá zhruba dva až tri mesiace po prvom zvýšení sadzieb. Po šiestich mesiacoch sa priemerný aj mediánový výnos vracajú do kladných hodnôt a po roku dosahuje mediánový výnos až deväť percent,“ približuje.
Agentúra Bloomberg načrtáva podobný, no pestrejší obraz. „Jeden mesiac po prvom zvýšení sadzieb bol index S&P 500 v priemere o 2,37 percenta nižšie, zatiaľ čo širší trh a akcie spoločností s malou kapitalizáciou si zvyčajne viedli ešte horšie. O šesť mesiacov neskôr sa však priemerný výsledok zmenil na rast o 3,6 percenta,“ zhŕňa.
Greguš dôležito dodáva, že rozdiely medzi jednotlivými obdobiami sú obrovské. „Akcie zvyčajne nedosiahnu svoje dno, kým investori nezačnú vidieť koniec cyklu sprísňovania menovej politiky. A práve tu sa nachádza najväčší rozdiel oproti učebnicovému scenáru. Úrokový trh už započítava viac ako tri zvýšenia sadzieb o 25 bázických bodov do polovice roka 2027, čo môže zvyšovať latku pre ďalšie jastrabie prekvapenie,“ dopĺňa.
Výrok: Kanada ako pridružený člen Európskej únie
„Musíme prehodnotiť naše partnerstvá. Rada by som spolupracovala na tom, aby sme Kanade otvorili cestu k tomu, aby sa stala prvým pridruženým členom Európskej únie.“
Po stretnutí s kanadským premiérom Markom Carneym to povedala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen.
Kanadu aj Európu spája fakt, že im vyhlásil obchodnú vojnu americký prezident Donald Trump. Zaujímavý je v tejto súvislosti postoj trojice diplomatov vplyvných členských štátov, s ktorými hovoril server Politico. Pod podmienkou anonymity uviedli, že členské krajiny zrejme nebudú súhlasiť s nadštandardnou spoluprácou.
Samotný Trump už reagoval, že ak bude spolupráca Európskej únie a Kanady namierená proti Spojeným štátom, môže uvaliť nové clá alebo prerušiť obchod s mnohými tovarmi. Dodal však, že pokiaľ je to dobrý úmysel, tak je všetko v poriadku.
Americký prezident zohráva dôležitú evolučnú úlohu. Hoci jeho nepremyslená protekcionistická politika bude mať krátkodobo negatívne dôsledky, z dlhodobého hľadiska je to jedinečná príležitosť obsadiť pozície, ktoré „Spojené štáty trumpoamerické“ dobrovoľne uvoľňujú.
Graf: „ajťákom“ klesli mzdy
Napriek inflácii nad tri percentá si väčšina odvetví, ktoré sleduje Štatistický úrad Slovenskej republiky udržala reálny medziročný rast miezd. Ako vyplýva z grafu týždňa, najvýraznejšie rástli mzdy v ťažbe a dobývaní. Rast nad štyrmi percentami si zabezpečili aj poštové služby, veľkoobchod a doprava.
ŠÚ SR
Naopak, pokles reálnych miezd hlásia informácie a komunikácia a tiež energetika. V prípade sektora IT je medziročný pokles reálnych miezd viditeľný od januára. Obe odvetvia síce zaznamenali pokles reálnych miezd, ale stále majú najvyššiu priemernú mzdu.
Polemika: vďaka za veľkú akademickú lúpež
Príbeh dvojice pedagógov z Univerzity Mateja Bela, ktorí mali ako svoju vedeckú prácu zverejniť diplomovú prácu študentky, oprávnene vyvolal búrku v akademickom prostredí. Išlo o taký výrazný prejav plagiátorstva, že nebolo možné kauzu zamiesť pod koberec, ako sa to na Slovensku zvyčajne deje.
Kauza prináša viacero dôležitých odkazov. V prvom rade otvára tému etiky v akademickom prostredí a aj vo verejnom živote, keďže jeden z hriešnikov Jaroslav Klátik je členom Súdnej rady Slovenskej republiky. Kým na Univerzite Mateja Bela prišiel o svoje funkcie, podľa Denníka N v súdnej rade zatiaľ ostáva.
Rovnako potrebnou je aj diskusia o fungovaní vysokých škôl. Akademici musia odborne publikovať. Pomerne často tak robia prostredníctvom takzvaných predátorských časopisov, kde si miesto zaplatia a kvalita práce nie je vôbec dôležitá.
V mnohých prípadoch využívajú ako lacnú pracovnú silu doktorandov, hoci len málokedy tak okato, ako to bolo tentoraz.
Ak to zhrnieme, akademická dráha na Slovensku nevyhnutne nevyžaduje originálny výskum, ale stačí predstieranie činnosti. Pre krajinu je to pritom drahé. Na vysoké školstvo vynakladáme 1,04 percenta hrubého domáceho produktu. Susedné Česko iba 0,67 percenta HDP.
Asi netreba pripomínať, že Slovensko hospodársky stagnuje. Ako montážna dielňa už nie sme dostatočne lacní. Rast by mali ťahať sektory s vyššou pridanou hodnotou. No tie sú do veľkej miery naviazané na inovácie a výskum. Práve tu je dôležitá úloha univerzít.
Slovensko má šikovných pedagógov a kvalitné pracoviská v takzvaných odboroch STEM (ide o anglickú skratku pre vedu, techniku, inžinierstvo a matematiku).
Lenže tieto oblasti sú často akademickou Popoluškou. A to na úkor „populárnych odborov“, kde na absolvovanie stačí z technických zariadení ovládať klávesnicu počítača. V horšom prípade dokonca len klávesy CTRL, C a V.
