Po tom, čo Vladimir Putin napadol Ukrajinu, západné vlády zabavili takmer dve desiatky superjácht, aby potrestali jeho a jeho oligarchických spojencov. Skvelý PR krok, no hrozná ekonomika – o štyri roky neskôr mnohé z nich chátrajú vo svojich kotviskách a stoja daňovníkov desiatky miliónov dolárov.
4. apríla 2022, necelých šesť týždňov po útoku ruských síl na Ukrajinu, nastúpili príslušníci španielskej Guardia Civil, FBI a ministerstva vnútornej bezpečnosti USA na palubu jachty Tango, 255-stopovej superjachty v španielskom prístavnom meste Palma de Mallorca.
Podľa americkej vlády ju údajne vlastnil sankcionovaný ruský miliardár Viktor Vekselberg (majetok: 9 miliárd dolárov, 7,7 miliardy eur). Plavidlo v hodnote 90 miliónov dolárov (77 miliónov eur) bolo zabavené na základe amerického príkazu v súvislosti s obvineniami z bankového podvodu, prania špinavých peňazí a porušovania sankcií. Išlo o výrazný úvodný krok západnej kampane zameranej na potrestanie ruských oligarchov, ktorí „podporovali tyraniu s cieľom finančného zisku“.
„Dnes sme po prvý raz zabavili majetok sankcionovanej osoby s úzkymi väzbami na ruský režim,“ chválil sa vtedajší generálny prokurátor Merrick Garland. „Nebude to naposledy.“ O niekoľko týždňov neskôr Garland svoje vyjadrenia ešte podporil a prisľúbil, že ministerstvo spravodlivosti využije všetky dostupné zdroje na zabavenie majetku a prevedie výnosy priamo Ukrajine.
O viac ako štyri roky neskôr sa Garlandove odvážne sľuby rozplynuli a zostala po nich len veľká bolesť hlavy. Tango stojí takmer presne tam, kde ho zabavili – v drahom luxusnom kotvisku v Palme. Washington nie je o nič bližšie k jeho predaju a do Kyjeva neputoval ani cent. Namiesto toho americkí daňovníci zaplatili odhadom 14 miliónov dolárov (12 miliónov eur) za malú posádku, poistenie, palivo a údržbu. Bez platenia týchto výdavkov a bez udržiavania motorov a elektriny v prevádzke sa superjachty začnú takmer okamžite zhoršovať. Je to druh finančného fiaska, ktorý by kohokoľvek v súkromnom sektore stál kariéru, no medzi verejnými predstaviteľmi je, žiaľ, pomerne bežný.
„Vidím ju z okna svojej kancelárie. Už roky tam jednoducho stojí na slnku,“ hovorí Sam Tucker, maklér jácht v spoločnosti Moravia Yachting v Palme, ktorý podľa vlastných slov často vidí na palube jachty približne desaťčlennú minimálnu posádku. „Náter starne, spodná časť lode je pravdepodobne špinavá. Je to už takmer len legálne plavidlo, ktoré ešte pláva.“
Miguel Ángel Serra, zakladajúci partner právnickej firmy Legalley so sídlom v Palme, odhaduje, že vlády sa na vlastné náklady učia, aké drahé je spravovať nevyužívaný majetok. „Neaktívne superjachty stoja veľa peňazí,“ hovorí. „Je to nesmierne drahé, aj keď sa nepohybujú.“
V hektických mesiacoch po Putinovej invázii 11 západných vlád zmrazilo alebo zadržalo najmenej 20 superjácht spojených s Ruskom, ktoré mali v tom čase hodnotu približne 4,3 miliardy dolárov (3,7 miliardy eur). Bola to ukážková vojnová PR akcia, ktorá mala pôsobiť ako rýchla spravodlivosť: zabaviť, predať a použiť výnosy na pomoc pri obnove Ukrajiny.
To sa však nestalo. Namiesto toho sa z kampane stala byrokratická fraška. Z právneho hľadiska totiž „zmrazenie“ jachty nie je to isté ako jej „konfiškácia“, ktorá je potrebná na to, aby sa mohla predať. Za tie roky boli formálne skonfiškované iba štyri z týchto jácht, pričom tri z nich sa predali so zľavou. Podľa odhadov Forbes získali po započítaní nákladov peniaze z predaja jácht iba dve vlády – USA a Antigua a Barbuda. Zdá sa, že z týchto peňazí nešlo Ukrajine nič. Ďalšie dve jachty boli potichu odblokované a vrátené majiteľom.
Medzitým západní daňovníci naďalej platia účty za niekoľko z 15 zostávajúcich jácht, ktoré sú stále zadržané v prístavoch po celej Európe. Aby Forbes odhalil skutočné náklady tejto neúspešnej stratégie, podal žiadosti podľa zákonov o slobodnom prístupe k informáciám vládnym agentúram v 11 krajinách, prehľadal súdne záznamy a hovoril s právnikmi, maklérmi jácht a lodenicami. Viaceré americké vládne agentúry nám viac ako mesiac po formálnom podaní žiadostí stále neodpovedali; niekoľko ďalších krajín vrátane Talianska a Nemecka odmietlo poskytnúť akékoľvek informácie s odvolaním sa na doložky o dôvernosti alebo s tvrdením, že by tým došlo k porušeniu štátneho tajomstva.
Napriek utajovaniu Forbes overil, že vlády zaplatili viac ako 100 miliónov dolárov (85,6 milióna eur) na údržbu iba piatich jácht. Pri zostávajúcich jachtách Forbes spolupracoval so spoločnosťou Phronesis Superyacht Intelligence & Insight, ktorá sa zaoberá údajmi o trhu so superjachtami, aby vytvoril nezávislé odhady nákladov. Celkovo stála štvorročná odysea zmrazovania jácht zatiaľ odhadom 390 miliónov dolárov (333,8 milióna eur), pričom americkí daňovníci zaplatili najmenej 50 miliónov dolárov (42,8 milióna eur), čo je druhá najväčšia časť účtu.
Najviac zatiaľ zaplatilo Taliansko – takmer 100 miliónov dolárov (85,6 milióna eur) na údržbu štyroch superjácht, ktoré zmrazilo. Jednou z nich je 142-metrová Scheherazade, o ktorej Nadácia pre boj proti korupcii zosnulého ruského opozičného lídra Alexeja Navaľného tvrdila, že patrí samotnému Vladimirovi Putinovi. V čase zmrazenia mala hodnotu 510 miliónov dolárov (436,6 milióna eur). Stále je uviaznutá v talianskom prístave Marina di Carrara a podľa finančných výkazov spoločnosti Italian Sea Group, ktorá vlastní lodenicu, kde jachta zostáva od mája 2022, stála krajinu približne 15 miliónov dolárov (12,8 milióna eur) a náklady ďalej rastú.
Pre mestá a obce, ktoré uviazli s chátrajúcimi plavidlami, sa z miernej nepríjemnosti stáva poriadne podráždenie. V severovýchodnom talianskom meste Terst už štyri roky obyvateľom kazí výhľad na Jadranské more 143-metrová Sailing Yacht A, ktorú navrhol Philippe Starck a ktorá bola kedysi prezývaná „najškaredšou jachtou na svete“. V čase zmrazenia mala odhadovanú hodnotu 578 miliónov dolárov (495 miliónov eur). „Je to plytvanie verejnými peniazmi – je to hanba,“ povedal v roku 2023 starosta Terstu Roberto Dipiazza talianskym novinám Corriere della Sera. (S Forbesom odmietol hovoriť.)
Na opačnej strane krajiny sa nachádza 65-metrová Lady M, ktorú podľa talianskej vlády údajne vlastní ruský oceliarsky magnát Alexej Mordašov. V talianskom prístave Imperia je zaparkovaná viac ako 200 týždňov a stojí približne 700 dolárov (599 eur) denne za elektrinu a vodu a 15-tisíc dolárov (12 840 eur) mesačne za kotvenie. K tomu treba pripočítať ďalších 57-tisíc dolárov (48 800 eur) ročne za základnú údržbu. „Na konci mesiaca vystavíme faktúry a vyberieme peniaze. Jachta je dobre udržiavaná,“ hovorí Matteo Bonjean, zástupca riaditeľa prístavu Marina di Imperia. Mala by byť, keďže talianska vláda za ňu doteraz zaplatila viac ako 2 milióny dolárov (1,7 milióna eur). Konfiškácia je zložitejšia, ako sa zdá.
Zmrazenie majetku je jedna vec, no zabavenie znamená zmenu vlastníctva. Aby k tomu mohlo dôjsť, úrady musia dokázať, že sankcionovaná osoba spáchala trestný čin a následne získať príkaz na zabavenie jej majetku.
Z 58 miliárd dolárov (49,6 miliardy eur) zablokovaného majetku ruských oligarchov – vrátane jácht, nehnuteľností, lietadiel, spoločností a bankových účtov – bolo formálne zabavených len približne 3 miliardy dolárov (2,6 miliardy eur), teda päť percent. Pri jachtách je toto číslo ešte menšie: z 20 plavidiel, ktoré vlády zadržali, boli formálne zabavené iba štyri v hodnote približne 530 miliónov dolárov (453,7 milióna eur).
Ani po získaní príkazu na zabavenie nemajú úrady vyhraté. Musia prejsť občianskoprávnym procesom konfiškácie, aby si mohli na majetok nárokovať a následne ho predať – čo USA v prípade Tanga stále neurobili.
Foto: Guardia Civil
„Jednou z priorít bolo presadzovať zabavenie a konfiškáciu, nielen majetok zablokovať…, ale úplne a definitívne previesť vlastníctvo na Spojené štáty s cieľom sprístupniť niektorý majetok, hoci by bol akokoľvek skromný, na využitie na Ukrajine,“ hovorí Andrew Adams, partner washingtonskej právnickej firmy Steptoe, ktorý v rokoch 2022 až 2023 viedol pracovnú skupinu ministerstva spravodlivosti KleptoCapture. Prezident Trump túto pracovnú skupinu vo februári 2025 rozpustil, pričom mnoho aktív zostalo v právnom vákuu. Ministerstvo spravodlivosti na opakované žiadosti o komentár nereagovalo.
V Európskej únii je situácia ešte komplikovanejšia, pretože mnohým krajinám chýba jasný právny proces. (Vďaka skúsenostiam z vojny proti drogám sú USA v oblasti konfiškácie majetku pomerne efektívne.) „Zákony neboli na začiatku správne nastavené,“ hovorí Benjamin Maltby, právnik špecializujúci sa na superjachty so sídlom v Londýne. „Myslím si, že úrady vôbec netušili, koľko stojí len to, že tieto veci niekde stoja a nič nerobia.“
Niektoré krajiny sa snažia prinútiť sankcionovaných majiteľov, aby platili účty, kým ich jachty zostávajú zadržané. Veľa šťastia. Identita majiteľa nie je vždy jasná a niektorí jednoducho platiť nebudú.
Vezmime si 108-metrovú Luminosity, ktorá uviazla v Čiernej Hore v deň, keď Európska únia v marci 2022 uvalila sankcie na Andreja Gurjeva mladšieho, ktorý je s jachtou spájaný a je synom magnáta v oblasti hnojív Andreja Gurjeva. (Forbes sa s ním nedokázal skontaktovať.) Jej posádka bola krátko nato prepustená a odvtedy sa domáha nevyplatených miezd. Spoločnosť Burgess Crew Services, ktorá pôvodne najala posádku v mene majiteľa, získala v októbri 2023 povolenie na prevod peňazí od majiteľa – takmer o tri roky neskôr však peniaze stále neboli vyplatené, pretože sprostredkovateľská banka ich zmrazila a odmieta ich uvoľniť.
„Na loď občas prichádza čiernohorská posádka, ktorú ustanovila vláda, ale nedostáva zaplatené,“ hovorí Russell Crump, monacký maklér jácht, ktorý zastupuje záujemcu o kúpu lode. „Takže z lode odniesli televízor, jedálenský stôl a všetko vybavenie.“
Je ťažké predstaviť si, že by ju teraz niekto chcel kúpiť za plnú cenu. Kedysi ju opisovali ako „plávajúci sklenený palác“, no dnes hnije vo vode, na spodnej časti trupu rastú lastúrniky a teakové podlahy sa rozkladajú na slnku.
„Každá loď, ktorá zostane v morskom prostredí bez posádky, ide rýchlo dolu vodou,“ hovorí Robert Dolling, spoluzakladateľ a generálny riaditeľ monackého makléra jácht Verpeka Dollinga, a dodáva, že Luminosity už stratila polovicu svojej predvojnovej hodnoty 275 miliónov dolárov (235,4 milióna eur). „Ak neprevádzkujete motory ani generátory a systémy nie sú v chode, všetko sa začne rúcať.“
Právnym vlastníkom Luminosity je na papieri spoločnosť registrovaná v offshore daňovom raji Guernsey – bežná prax medzi magnátmi, ktorí často vlastnia plavidlá prostredníctvom komplikovaného reťazca spoločností a trustov. Táto spoločnosť so sídlom na Guernsey čelí žalobám za roky neuhradených účtov zo strany dodávateľa jácht a lodenice, v ktorej je loď uviaznutá.
V Nemecku sa do krížovej paľby tejto vojny o majetok dostal výrobca superjácht Lürssen. Prestížny výrobca jácht sa však bránil: unavený z platenia miliónov na údržbu jedného zo zmrazených megajácht – 511-stopovej Dilbar v hodnote 600 miliónov dolárov (513,6 milióna eur) – zažaloval minulý rok nemecký Spolkový úrad pre hospodárske záležitosti a kontrolu vývozu.
Foto: Wikipedia CC-BY-SA-4.0
Lürssen jachtu postavil v roku 2016 a vinou nešťastnej náhody – keď vypukla vojna, práve sa nachádzala v lodenici na renovácii – tam zostala dodnes. Hoci je Dilbar už dlho spájaná s magnátom v oblasti kovov, Ališerom Usmanovom (ktorého matka sa volá Dilbar), on a jeho právnici sa roky snažia dokázať, že nie je jej vlastníkom. V istom období bola beneficientkou trustu, ktorý jachtu vlastnil, Usmanovova sestra. (Usmanov trust založil v roku 2016 a on aj jeho sestra popreli, že jachta patrí im.) Aj ona bola určitý čas na sankčnom zozname EÚ, no v roku 2025 ju zo zoznamu odstránili. Vtedy Lürssen zažaloval nemeckú vládu a tvrdil, že by mu mala uhradiť náklady na údržbu, keďže majiteľ nebol sankcionovaný.
V apríli frankfurtský súd rozhodol v prospech Lürssenu. Aj keď boli vládne dražby zabavených jácht schválené, predaje sa pokazili.
Do roku 2022 bola 106-metrová Amadea – plavidlo so šiestimi palubami, heliportom, desaťmetrovým nekonečným bazénom, zlatými výťahmi a ručne maľovaným klavírom Pleyel – podľa americkej vlády údajne vo vlastníctve Sulejmana Kerimova, ruského magnáta v oblasti zlata a člena hornej komory ruského parlamentu, na ktorého USA prvýkrát uvalili sankcie v roku 2018. JPMorgan, ktorá mala na jachtu záložné právo, ju vydražila o päť mesiacov neskôr a predala za 37,5 milióna dolárov (32,1 milióna eur) – teda pod jej predchádzajúcou hodnotou 42 miliónov dolárov (36 miliónov eur) – tureckým priemyselníkom Alimu Rizovi a Robertovi Yukselovi Yildirimovi.
Dvestošesťdesiatdeväťstopová Alfa Nero, ktorú v roku 2007 postavila holandská lodenica Oceanco a ktorá bola prvou jachtou s bazénom, ktorý sa stlačením tlačidla premení na heliport, priplávala do malého karibského štátu Antigua a Barbuda v marci 2022. O päť mesiacov neskôr ju USA označili za zablokovaný majetok ruského magnáta Gurjeva, na ktorého zároveň v ten istý deň uvalili sankcie. Najvyšší súd Antiguy nariadil jej zabavenie; miestne úrady a FBI následne nastúpili na palubu a prevzali nad ňou kontrolu.
V marci 2023 jachta začala do prístavu vypúšťať neupravenú odpadovú vodu po zlyhaní palubnej čističky odpadových vôd. V tom istom mesiaci prijali antigunské úrady zákon, ktorý vláde umožnil predať akékoľvek plavidlo predstavujúce „bezprostrednú hrozbu pre prístav a ostatné plavidlá“. Alfa Nero bola rýchlo označená za hrozbu a vláda oznámila plány na jej predaj s tvrdením, že ju majiteľ opustil.
Právnici Gurjevovej dcéry Yulie Guryeva-Motlokhovej, ktorá tvrdila, že je skutočnou vlastníčkou jachty, predaj napadli s argumentom, že antigunská vláda nemá zákonné právo jachtu skonfiškovať.
Alfa Nero však v lete 2023 putovala do dražby. Najvyššiu ponuku vo výške 68 miliónov dolárov (58,2 milióna eur) predložil miliardár a bývalý generálny riaditeľ Googlu Eric Schmidt, no svoju ponuku čoskoro stiahol, keď sa právny spor medzi Gurjevovou dcérou a antigunskou vládou vyostril.
V júli 2024 ju vláda napokon predala Yildirimovi, tej istej osobe, ktorá kúpila Axiomu. Tentoraz turecký priemyselník získal poriadnu výhodu – zaplatil 40 miliónov dolárov (34,2 milióna eur), teda menej než polovicu jej pôvodnej hodnoty. Po zohľadnení 9 miliónov dolárov (7,7 milióna eur), ktoré ostrovná vláda vynaložila na údržbu, boli zostávajúce výnosy použité na splatenie dlhu antigunskej vlády. Ani jediný cent neputoval Ukrajine.
Gurjevova dcéra sa stále súdi na Antigue, v USA, Rusku a Spojených arabských emirátoch. Tvrdí, že antigunská vláda bola skorumpovaná a za predaj získala nezákonnú províziu, čo Antigua odmieta. Hoci Alfa Nero zostáva mimo jej dosahu, v Rusku dosiahla určitý úspech pri krokoch proti novému majiteľovi. Vlani v júli ruský súd nariadil zabavenie závodu na výrobu ferchrómu patriaceho Yildirimovi a jeho bratovi. Yildirim odmietol komentovať situáciu a zástupcovia Guryeva-Motlokhovej ani antigunskej vlády na žiadosti o komentár nereagovali.
Tieto druhy právnych komplikácií a neprehľadné vlastnícke štruktúry znížili hodnotu týchto aktív. Čo ak jachta odpláva do krajiny, ktorá neuzná jej predaj, v dôsledku čoho ju zadržia na príkaz jej bývalého majiteľa?
„Jachting má byť zábava,“ hovorí Richard Lambert, predajný maklér spoločnosti Burgess Yachts v Monaku. „Nechcete sa neustále obzerať cez plece. Každý, kto si kúpi niektorú z týchto jácht, si bude musieť zabezpečiť naozaj, naozaj kvalitné právne poradenstvo.“
To môže byť dôvod, prečo sa ju Yildirim už snaží predať. Alebo sa jednoducho snaží zarobiť ešte viac. Menej než rok po tom, čo za Alfa Nero zaplatil 40 miliónov dolárov (34,2 milióna eur), ju Yildirim ponúkol na predaj za 101 miliónov dolárov (86,5 milióna eur) – teda za 153 percent svojej nákupnej ceny – a v júni ju naplno vystavil počas Veľkej ceny Monaka. Axiomu zároveň ponúkol za 63 miliónov dolárov (53,9 milióna eur), čo je o 67 percent viac, než za ňu zaplatil.
Pokiaľ ide o daňovníkov, účty môžu byť ešte vyššie. Bývalí majitelia jácht čoraz častejšie žiadajú od vlád odškodné a náhradu škody namiesto toho, aby sa snažili získať späť svoje znehodnocujúce sa lode. Schránková spoločnosť, ktorá tvrdí, že vlastní 303-stopovú Royal Romance v hodnote 200 miliónov dolárov (171,2 milióna eur), podala v Chorvátsku žalobu a žiada viac ako 40 miliónov dolárov (34,2 milióna eur) za nemožnosť používať „zmrazenú“ jachtu.
Väčšina týchto žalôb zatiaľ neuspela, no právnici tvrdia, že riziká budú rásť, ak viac súdov zruší sankčné označenia alebo zneplatní zmrazenie konkrétnych aktív, ako to nedávno urobilo Nemecko.
„V prípadoch, keď bolo rozhodnuté, že (sankčné) zaradenie na zoznam bolo nezákonné, je veľmi pravdepodobné, že vzniknú nároky na náhradu škody,“ hovorí Bertrand Malmendier, berlínsky právnik, ktorý pracoval na niekoľkých prípadoch týkajúcich sa superjácht. Tí, ktorí uspejú na súde, môžu žiadať náhradu za znehodnotenie majetku, ušlé príjmy z prenájmu a náklady na údržbu.
V USA, ktoré prijali cielenejšie opatrenia než ich európski partneri, je to menej pravdepodobné – no aj tu, kde sa politické vetry zmenili, majú oligarchovia šancu. „Určite by mali právo podať žalobu,“ hovorí bývalý poradca Úradu pre kontrolu zahraničných aktív amerického ministerstva financií, ktorý dohliada na uplatňovanie sankcií. „Máte do činenia so skupinou, ktorá má mimoriadne veľké zdroje a je mimoriadne súdne aktívna.“
To, čo sa začalo ako výrazná kampaň západných krajín na podporu Ukrajiny, sa zmenilo na fiasko, ktoré premrhalo milióny, nepomohlo Kyjevu a nemalo žiadny vplyv na Putina ani jeho spojencov.
Ako raz povedal známy ekonóm: „Vládne riešenie problému je zvyčajne rovnako zlé ako samotný problém.“
Článok vyšiel na forbes.com.
